fórum.rodinka.sk
pondelok 23.11.2026 | meniny má Klement · fórum.rodinka.sk (bbPress) | Pýtajte sa, poraďte · diskusné fórum pre rodičov z celej rodinka.sk siete

Prvy den…

Označené ako: 

Zobrazuje sa 15 príspevkov – 91 až 105 (z celkového počtu 114 )
  • Autor
    Príspevky
  • #186202
    oswa
    Účastník

    mimulik..no ak je to takto, tak asi mas opravdu..Myslela som to tak,ze nie silou mocou tam ostat..len jej dat chvilu cas..ten emsiac postacuje..ak sa neadaptuje, nema vyznam to silit amalu traumatizovat..Tak dufam, ze sa vam to podari k spokojnosti vsetkym
    U ans dne sklasika zase plac..uz od rana o 5 15 vstal a plakal…no horor

    Ohodnoťte odpoveď(Žiadne hodnotenia)
    #186204
    slagy
    Účastník

    Mam taky dojem, ze ako rychlo sme so skolkou zacali, tak rychlo s nou skoncime … :eeek: :whist:

    Ohodnoťte odpoveď(Žiadne hodnotenia)
    #186206
    Mysenka
    Účastník

    Mam taky dojem, ze ako rychlo sme so skolkou zacali, tak rychlo s nou skoncime … :eeek: :whist:

    ako to? Co sa stalo?

    Nas to caka asi v pondelok, ak opat neprelozime nastup, ale tak odsuvat sa to neda donekonecna…no uvidime.

    Ohodnoťte odpoveď(Žiadne hodnotenia)
    #186208
    slagy
    Účastník

    Mysenka, … nasa Emka sa tam neuveritelne tesila, v pondelok sme ju dali na 4 hodiny, v utorok nebola, a od stredy sme ju chceli dat na cely den. Nehovorila o nicom inom, ako tam chce spinkat – a ze bude aj bez DUDKY :blush:
    V stredu nespala, len lezkala,… vo stvrtok mrnkala – lebo sa nevedela ulozit a dnes mi ucitelka volala, ze aby som prisla pre nu, lebo ze velmi place…
    Uz teraz spinka – doma :ashamed: . Este aj pyzamko si trosku povrackala, ked tak strasne plakala. Dnes este niesla detickam aj keksiky – zajtra ma 3 roky :rol8: a takto dopadla :huh:
    Este rano som sa jej pytala, ze ci mam pre nu prist pred spinkanim, ked sa napapa s detickami… ona ze nie, ked uz ma tu dudku. Som to chcela vyskusat – ked tak, aj s dudkou, ale nevyslo…

    Uvidime co nam povie v pondelok rano, ci bude stale nadsena, alebo nie. Ak tak, dam ju len na doobedie + obed so skolkarmi a budem chodit o dvanastej pre nu.
    Ak nie, nebudeme to silit, som doma – tak si ju necham doma :yes: , ved aj tak sa bez nej nudim 🙄

    Ohodnoťte odpoveď(Žiadne hodnotenia)
    #186210
    corky
    Účastník

    slagy, 3. den je vraj kritický… to by vychádzalo

    ono nie je dobre dochádzku prerušovať (buduci týžden je zasa na zvykanie zlý – v stredu doma :rolll: )
    lebo tie deti sa vlastne nemaju kedy adaptovať, ked nechodia celý týžden v kuse

    a tiež nechápem, prečo vam pani učitelka hned volala … teraz ste žial vyslali dcerke signál, že ked bude poriadne plakať, tak pre nu prídeš
    my sme to isté uroboli pri dcere, revala, tak sme ju brali domov a potom to trval pol roka, kym nam tam zostala spať 🙁 a aj tak si to potom zasa odrevela.

    U syna, aj ked reval, rovno som povedala učitelke, že sa spolieham na jej pedagogický talent :mrgreen: a že sme v robote a skor ako o 14:10 nemôžeme prísť. Síce si poplakal tiež, jeden den vraj „strašne“, ale po 3 dnoch sa postupne ukludnil, dali sme mu na spanie flašku z domu, aby zaspával tak, ako bol zvyknutý doma a postupne sa ukludnil. Rano mi cirkus nerobil nikdy, takže tam vlastne chodil rád, len to spanie v cudzom prostredí sa mu akosi nepáčilo. Našťastie v našej školke tolerujú, aby si deti doniesli z domu niečo na spanie – bežne deti maju plyšáky, flaše, cumle, svoje perinky, plienky … snažia sa to čo najviac ulahčiť. A ak moc plačú, radšej ich z postielky potom vezmú a hrajús a s nimi.

    Ohodnoťte odpoveď(Žiadne hodnotenia)
    #186212
    slniecko
    Účastník

    slagy, 3. den je vraj kritický… to by vychádzalo

    ono nie je dobre dochádzku prerušovať (buduci týžden je zasa na zvykanie zlý – v stredu doma :rolll: )
    lebo tie deti sa vlastne nemaju kedy adaptovať, ked nechodia celý týžden v kuse

    a tiež nechápem, prečo vam pani učitelka hned volala … teraz ste žial vyslali dcerke signál, že ked bude poriadne plakať, tak pre nu prídešmy sme to isté uroboli pri dcere, revala, tak sme ju brali domov a potom to trval pol roka, kym nam tam zostala spať 🙁 a aj tak si to potom zasa odrevela.

    U syna, aj ked reval, rovno som povedala učitelke, že sa spolieham na jej pedagogický talent :mrgreen: a že sme v robote a skor ako o 14:10 nemôžeme prísť. Síce si poplakal tiež, jeden den vraj „strašne“, ale po 3 dnoch sa postupne ukludnil, dali sme mu na spanie flašku z domu, aby zaspával tak, ako bol zvyknutý doma a postupne sa ukludnil. Rano mi cirkus nerobil nikdy, takže tam vlastne chodil rád, len to spanie v cudzom prostredí sa mu akosi nepáčilo. Našťastie v našej školke tolerujú, aby si deti doniesli z domu niečo na spanie – bežne deti maju plyšáky, flaše, cumle, svoje perinky, plienky … snažia sa to čo najviac ulahčiť. A ak moc plačú, radšej ich z postielky potom vezmú a hrajús a s nimi.

    No, ja si myslim prave, ze to bolo velmi spravne a ten signal, ze ked bude zle, tak mama pride, je velmi dolezity, aby dieta nezostavalo v skolke s pocitom bezmocnosti. Uprimne povedane, keby som prisla do skolky a zistila, ze takto zufalo dieta plakalo a oni mi nedali vediet, uz by tam moje dieta v zivote nevideli.

    Ohodnoťte odpoveď(Žiadne hodnotenia)
    #186214
    Mysenka
    Účastník

    Mysenka, … nasa Emka sa tam neuveritelne tesila, v pondelok sme ju dali na 4 hodiny, v utorok nebola, a od stredy sme ju chceli dat na cely den. Nehovorila o nicom inom, ako tam chce spinkat – a ze bude aj bez DUDKY :blush:
    V stredu nespala, len lezkala,… vo stvrtok mrnkala – lebo sa nevedela ulozit a dnes mi ucitelka volala, ze aby som prisla pre nu, lebo ze velmi place…
    Uz teraz spinka – doma :ashamed: . Este aj pyzamko si trosku povrackala, ked tak strasne plakala. Dnes este niesla detickam aj keksiky – zajtra ma 3 roky :rol8: a takto dopadla :huh:
    Este rano som sa jej pytala, ze ci mam pre nu prist pred spinkanim, ked sa napapa s detickami… ona ze nie, ked uz ma tu dudku. Som to chcela vyskusat – ked tak, aj s dudkou, ale nevyslo…

    Uvidime co nam povie v pondelok rano, ci bude stale nadsena, alebo nie. Ak tak, dam ju len na doobedie + obed so skolkarmi a budem chodit o dvanastej pre nu.
    Ak nie, nebudeme to silit, som doma – tak si ju necham doma :yes: , ved aj tak sa bez nej nudim 🙄

    Oj Slagy, tak to je blbe. No snad sa vam to utrasie. My planujeme do konca roka urcite len doobeda, este zvazujem, ci bude maly obedovat doma alebo tam. Lebo chcela by som, aby chodil na kruzok, ktory je tusim do dvanastej, neviem ci je to pred obedom alebo az po nom. No nejak to doladime. Dufam, ze nebude taky plac ako u vas. Skus ju este nejako ukludnit a tie doobedia su fajn, pohra sa s detmi ale zaroven jej nebude tak dlho. Mozno to takto bude fungovat. Drzim palce.

    Ohodnoťte odpoveď(Žiadne hodnotenia)
    #186216
    corky
    Účastník

    slniečko, to akože ked sa dieťa riadne v obchode rozreve, lebo chce čokoládku, tak treba kúpiť najlepšie okamžite, aby sme vyslali pozitívne signály ❓ že „mamička je pri tebe a všetko pre teba urobí… „

    nedávno v TV hovorila aj psychologička, že napriek plaču dieťaťu netreba ustúpiť vo fáze zvykania, lebo sa to takto len zbytočne predlžuje a dieťa zmätie … najskor mu totiž školku opisujeme v ružových farbách, ako je tam dobre, ako sa bude hrať, čo všetko zam zažije a potom ho pri najmenšom náznaku problemov odtial „zachránime“. Tiež nie je dobré vodiť striedavo – raz poldenne, inokedy celodenne (to si možeme dovoliť vtedy, ked už je dieťa zvyknuté), alebo nechávať dieťa niektorý den v týždni bezdôvodne doma. Ked si už zvykne a nabehne na rytmus, da sa to v pohode. Ale v období zvykania to dieťa zbytočne zmätie.

    Pnai učitelka mala v 1. rade sa snažiť dieťa ukludniť aj za cenu, že by nespalo. Ja som tiež bola naštvaná, že ako dceru nechali vyrevať … to nebolo správne, mali to riešiť trošku inak. Ale mala som to inak riešiť aj ja … Dcera bola trošku extremny prípad, dokázala by revať aj hodiny, aby si vydobyla svoje. A oni na to nemali nervy, tak mi kazali brať ju na obed domov. A dodnes neviem, či sme urobili dobre, lebo zostala v školke celý prvý rok tak trošku mimo ostatných detí a zvykanie sa nam natiahlo na POL ROKA! A odrevala si to po tom polroku TAK ČI TAK ZASA …

    Ohodnoťte odpoveď(Žiadne hodnotenia)
    #186218
    slniecko
    Účastník

    slniečko, to akože ked sa dieťa riadne v obchode rozreve, lebo chce čokoládku, tak treba kúpiť najlepšie okamžite, aby sme vyslali pozitívne signály ❓ že „mamička je pri tebe a všetko pre teba urobí… „

    nedávno v TV hovorila aj psychologička, že napriek plaču dieťaťu netreba ustúpiť vo fáze zvykania, lebo sa to takto len zbytočne predlžuje a dieťa zmätie … najskor mu totiž školku opisujeme v ružových farbách, ako je tam dobre, ako sa bude hrať, čo všetko zam zažije a potom ho pri najmenšom náznaku problemov odtial „zachránime“. Tiež nie je dobré vodiť striedavo – raz poldenne, inokedy celodenne (to si možeme dovoliť vtedy, ked už je dieťa zvyknuté), alebo nechávať dieťa niektorý den v týždni bezdôvodne doma. Ked si už zvykne a nabehne na rytmus, da sa to v pohode. Ale v období zvykania to dieťa zbytočne zmätie.

    Pnai učitelka mala v 1. rade sa snažiť dieťa ukludniť aj za cenu, že by nespalo. Ja som tiež bola naštvaná, že ako dceru nechali vyrevať … to nebolo správne, mali to riešiť trošku inak. Ale mala som to inak riešiť aj ja … Dcera bola trošku extremny prípad, dokázala by revať aj hodiny, aby si vydobyla svoje. A oni na to nemali nervy, tak mi kazali brať ju na obed domov. A dodnes neviem, či sme urobili dobre, lebo zostala v školke celý prvý rok tak trošku mimo ostatných detí a zvykanie sa nam natiahlo na POL ROKA! A odrevala si to po tom polroku TAK ČI TAK ZASA …

    Corky, ten papier na to mam aj ja :mrgreen: a neviem, co hovorila ta psychologicka, ale prinajmensou s touto interpretaciou nesuhlasim, a nie, cokoladku netreba kupit, ale ani odist z obchodu domov, ze ved ked ho to prejde, tak sa ponho vratim.

    Ohodnoťte odpoveď(Žiadne hodnotenia)
    #186220
    slagy
    Účastník

    slagy, 3. den je vraj kritický… to by vychádzalo

    ono nie je dobre dochádzku prerušovať (buduci týžden je zasa na zvykanie zlý – v stredu doma :rolll: )
    lebo tie deti sa vlastne nemaju kedy adaptovať, ked nechodia celý týžden v kuse

    a tiež nechápem, prečo vam pani učitelka hned volala … teraz ste žial vyslali dcerke signál, že ked bude poriadne plakať, tak pre nu prídeš
    my sme to isté uroboli pri dcere, revala, tak sme ju brali domov a potom to trval pol roka, kym nam tam zostala spať 🙁 a aj tak si to potom zasa odrevela.

    U syna, aj ked reval, rovno som povedala učitelke, že sa spolieham na jej pedagogický talent :mrgreen: a že sme v robote a skor ako o 14:10 nemôžeme prísť. Síce si poplakal tiež, jeden den vraj „strašne“, ale po 3 dnoch sa postupne ukludnil, dali sme mu na spanie flašku z domu, aby zaspával tak, ako bol zvyknutý doma a postupne sa ukludnil. Rano mi cirkus nerobil nikdy, takže tam vlastne chodil rád, len to spanie v cudzom prostredí sa mu akosi nepáčilo. Našťastie v našej školke tolerujú, aby si deti doniesli z domu niečo na spanie – bežne deti maju plyšáky, flaše, cumle, svoje perinky, plienky … snažia sa to čo najviac ulahčiť. A ak moc plačú, radšej ich z postielky potom vezmú a hrajús a s nimi.

    Corky, mne celkovo nejde o to aby tam uz chodila… dala som ju tam len kvoli nej, kvoli sebe by som ju hned ani nedavala…
    Ona je septemnrova, celkovo by tam mala teda chodit cele 4 roky, a u nas nie je skolka rozdelena ma triedy malakov, strednakov a predskolakov… Je to dedinska skolka, kde su vsetky decka v kope a ked sa nad tym zamyslim a zvazim, ze by mala robit 4 roky stale to iste,… neviem ci by ma to tam na jej mieste bavilo.
    A momentalne ju tam nemam az taky vazny dovod nechavat, bude tam travit doobedia + obed. Kriticky tam mame ten spanok. A nenastojim na tom , ze tam silou mocou bude musiet spavat. Preco aj, ked som cele dni doma.
    Rozmyslala som tiez nad tym, ze ako nahle sa nam narodi dalsie babatko, tak ju necham doma na mesiac – dva, kvoli tomu, aby mi hned nedoniesla nejake choroby.
    Cele skolkovanie zatial nechavame na nej, ked bude citit, ze deticky potrebuje – tak chodit bude, ak ten pocit mat nebude, bude so mnou doma. Viem , ze kolektiv rovesnikov je dolezity, ale nebudem ju nutit do niecoho, co nechce.

    Problemy so spavanim skolke, dudkovanim :blush: budeme riesit az ked budeme musiet. Ked pojdem do prace a nebude sa dat inak. Ako mala som do skolky chodila cca pol roka, a vobec mi nepripada, ze som o nieco bola ukratena… Teraz je to uz ine, babky nasich deti nedvochodkuju tak skoro , ako tie nase… takze spavanie v skolke do uvahy pride urcite, ale az neskor. 🙄

    Nejako som sa rozcitila… :skuli: ;)x

    Ohodnoťte odpoveď(Žiadne hodnotenia)
    #186222
    slagy
    Účastník

    [quote=“corky“]slagy, 3. den je vraj kritický… to by vychádzalo

    ono nie je dobre dochádzku prerušovať (buduci týžden je zasa na zvykanie zlý – v stredu doma :rolll: )
    lebo tie deti sa vlastne nemaju kedy adaptovať, ked nechodia celý týžden v kuse

    a tiež nechápem, prečo vam pani učitelka hned volala … teraz ste žial vyslali dcerke signál, že ked bude poriadne plakať, tak pre nu prídešmy sme to isté uroboli pri dcere, revala, tak sme ju brali domov a potom to trval pol roka, kym nam tam zostala spať 🙁 a aj tak si to potom zasa odrevela.

    U syna, aj ked reval, rovno som povedala učitelke, že sa spolieham na jej pedagogický talent :mrgreen: a že sme v robote a skor ako o 14:10 nemôžeme prísť. Síce si poplakal tiež, jeden den vraj „strašne“, ale po 3 dnoch sa postupne ukludnil, dali sme mu na spanie flašku z domu, aby zaspával tak, ako bol zvyknutý doma a postupne sa ukludnil. Rano mi cirkus nerobil nikdy, takže tam vlastne chodil rád, len to spanie v cudzom prostredí sa mu akosi nepáčilo. Našťastie v našej školke tolerujú, aby si deti doniesli z domu niečo na spanie – bežne deti maju plyšáky, flaše, cumle, svoje perinky, plienky … snažia sa to čo najviac ulahčiť. A ak moc plačú, radšej ich z postielky potom vezmú a hrajús a s nimi.

    No, ja si myslim prave, ze to bolo velmi spravne a ten signal, ze ked bude zle, tak mama pride, je velmi dolezity, aby dieta nezostavalo v skolke s pocitom bezmocnosti. Uprimne povedane, keby som prisla do skolky a zistila, ze takto zufalo dieta plakalo a oni mi nedali vediet, uz by tam moje dieta v zivote nevideli.[/quote]

    Tiez som rada, ze mi zavolali…a ja som za chvilkou bola s nou. :fl:
    Pred malou chvilkou sme prisli z vonku a stretli sme jednu 5 rocnu skolkarku, tak som sa jej bokom pytala, ze preco Emka dneska v skolke plackala… A ze plakala za mnou :skuli: :skuli: :skuli: :fl: , zahrialo ma to pri srdiecku, lebo doposial mi nikdy nedala az takto najavo, ze ma az tak potrebuje. Ona je skor taka samostatnejsia, nikdy nebola zavesena na mamicke :)) , aj mi to bolo vzdy luto, lebo ked som aj pre nu do tej skolky prisla, nehodila sa mi kolo krku ako ostatne deti svojim mamam.

    Ohodnoťte odpoveď(Žiadne hodnotenia)
    #186224
    mimulik
    Účastník

    Mimulik a taka nejaka pani opatrovatelka s dvoma-troma detmi by nemohla byt riesenim?
    Inak suhlasim s tebou, ak to nepojde, ten jazyk za tieto stresy nestoji.

    Slniecko – rozmyslala som aj nad tym, sú tu tzv. Tagesmutter. Ale tam neviem, či by bolo možné na celý deň, resp. na tých osem hodín. A vôbec neviem, kde zháňať referencie. Tie dobré sú asi všetky obsadené. Inak nemyslím, že by malej vadil väčší kolektív detí, ide o to, že je v úplne novom prostredí, cudzí jazyk… A novoty nikdy neobľubovala 🙁

    Dnes som ju dostala do škôlky pod podmienkou, že potom pôjdeme domov (na Slovensko), ale aj tak išla s plačom a keď som cez okno nakukla, sedela pri stole a papala, ten uplakaný pohľad, to bolo niečo, zamávala mi a ja som utekala preč, lebo som to nechcela zhoršovať. Keď ona to tak berie: dobre, maminka ja sa prekonám, ale je mi strašne smutno, keď vidím ako prehĺta, potláča slzy, to ma trápi ešte viac ako keď plače. Je to strašne neprirodzené na takom malom dieťati. Po škôlke mi hovorila, že chce ísť do svojej malej škôlky, kde pozná deti a má kamarátov, kde pozná pani učiteľky…

    Vždy toto všetko s ňou prežívam ja a keď niečo poviem manželovi, tak vraj dramatizujem :G 😈 Najlepšie je, že malá si dnes na otca ešte ani nespomenula, ona ho ľúbi, teší sa mu, ale asi si zvykla, že sú spolu pomenej.

    Bojím sa, čo bude v nedeľu, keď poviem, že odchádzame do Viedne. Dnes som totiž musela zabaliť všetky hračky, všetky veci, nechcela bez toho odísť, našťastie sa mi dosť vecí podarilo utajiť a schovať, inak by som napratala dva veľké kufre. Naši sa pýtali, či sa už sťahujeme naspäť 🙄

    Ohodnoťte odpoveď(Žiadne hodnotenia)
    #186226
    zuzitka
    Účastník

    Mimulik, precitala som si vsetky tvoje prispevky v tejto teme naraz ako si postupne pisala a myslim, zeby som na tvojom mieste urobila vsetko pre to, aby dcerka bola v pohode… Mam ale trochu pocit, ze to dlhotrvajuce oddelenie s manzelom ma vplyv na to, ako to cele vnimas ty a tym to nevdojak prenasas aj na tvoju dcerku (deti vycitia viac nez si dokazeme predstavit)… Nebolo by riesenie keby si s nou ostala doma ale ostali by ste vo Viedni? A chodili by ste spolu na nejake kurzy nemciny pre deti, do materskeho centra sa hrat s detmi a podobne? Pretoze naozaj novy domov, novy jazyk, nova skolka, to je velmi vela zmien, najprv by mozno bolo jednoduchsie zvyknut si na jednu a potom postupne pridavat dalsie… Urcite by som isla sa poradit aj k psychologovi, ako dalej postupovat, mne to pomohlo napr. ked sme pripravovali moju dcerku na moj pobyt v porodnici a narodenie braceka… malu som tam nebrala, len som sa bola poradit a jeho rady boli uplne super a pomohli…
    A k tomu ze manzel chodi neskoro z prace, aj moj muz nechodi nikdy skor ako o siestej, casto aj po osmej a napriek tomu ma krasny vztah k detom, je s nimi trochu rano, potom ich spolu kupeme, ukladame spinkat, malej rozprava rozpravky pred spanim… plus mame vikendy… nie je to idealne ale nenahraditelne… Zrejme ste sa (urcite nie tvojou vinou) s dcerkou naucili fungovat bez neho (ale napr. moja dcerka tiez ocka zacala cez den spominat az nedavno, neriesi ze odchadza rano a vecer sa mu nevrha okolo krku ked pride skoro nikdy, takze sa mi to zda normalne, skratka je viac naviazana na mna) a musite si obe zvyknut aj na to, ze ste vsetci spolu, muz si zrejme tiez musi zvyknut na novu situaciu, nepozna malicku ako ty, musi sa to naucit (navyse muzi vychovu vzdy vnimaju inak ako zeny…) Tymto celym domotancom sa snazim povedat len to, ze skolka ako taka nie je to jedine co podla mna stoji pred vami ako problem… a ze navratom na SK mozno dcerka nadobudne stratenu rovnovahu ale mozno sa pripravite aj o moznost budovat rodinu ako celok, co je do buducnosti dolezitejsie ako to, ze dcerka si nebude musiet zvykat na nove prostredie.. kedze vobec nema rada zmenu, ako pises o tej bunde, bolo by vlastne nemozne, aby na takuto obrovsku a nahlu zmenu reagovala bez problemov a pozitivne… drzte sa, myslim na vas a verim, ze vsetko dobre dopadne 🙂

    Ohodnoťte odpoveď(Žiadne hodnotenia)
    #186228
    mimulik
    Účastník

    ZUZITKA – ďakujem za názor. VIeš, ja sa to malej snažím ulahčiť, spríjemniť. Robíme spolu veci, čo ju bavia, snažím sa jej robiť program, venujem sa jej, ale aj tak stále počujem, že chce ísť domov. Koľkokrát uprostred zápalu hry sa zamyslí, rozplače a povie, že chce ísť preč. Nie som pred ňou ani smutná, aj v škôlke ju povzbudzujem, hoci mi je všelijako, len ten prvý deň mi to prišlo strašne ľúto.
    Čo sa týka zvládnutie tých zmien – ja som samozrejme nečakám ani som nečakala, že to pôjde hladko, ale to počúravanie ma dostalo, pretože tento týždeň sa to stalo už druhýkrát. Prvýkrát sa nato zobudila s plačom, tak ešte niečo išlo aj do WC, dnes sa počúrala totálne 🙁 Samozrejme minimálne mesiac tomu dám, počkám ako sa to vyvinie, ale siliť to nebudem. Ako som už písala, manžel sa nechcel prispôsobiť pred x-rokmi, a bolo by to menej bolestné, nebudem ja teraz malú kvôli nemu trápiť. Sľúbila som jej to, a záleží vážne len od nej, ako to rozhodne. A jej psychická rovnováha je pre mňa vážne dôležitejšia, ako to, aby sme boli spolu všetci traja za každú cenu.

    K tým neskorým príchodom manžela – no, tu na Slovensku by mi to vôbec nevadilo, mala som skvelú prácu, voľnú prac.dobu, pre malú som chodila okolo tretej, potom bola ešte chvíľu so mnou v práci, alebo ju brala mama. Lenže tu mi nemá kto malú vyzdvihnúť, najneskôr za rok by aj tak musela ísť do škôlky, a aj keby som teraz bola doma, potom by som išla pracovať a tu je problém – čo s malou? Kto bude pre ňu chodiť, keď nechcem aby tam bola do večera? Manžel sotva s jeho pracovným časom… A to vieš, prídi na pohovor a povedz, že chceš robiť len dovtedy kvôli dieťaťu, to tam asi ani chodiť netreba. Toto je hádam ešte väčší problém, s ktorým som absolútne nepočítala, keďže naše predstavy a plány boli úplne iné………..

    Mala som vždy sen o živote vo Viedni alebo Paríži. Viedeň sa mi splnila, a keby to bolo ešte pred narodením malej, asi od radosti aj lietam, ale teraz mám strašne zmiešané pocity a viac pociťujem smútok ako radosť.

    Ohodnoťte odpoveď(Žiadne hodnotenia)
    #186230
    mimulik
    Účastník

    Tak ako pokračujete s adaptáciou? My pomaly a veľmi ťažko. Každé ráno musím ujsť zo škôlky, každá ráno malá plače, objíme ma, dá mi pusu, už vidím ako premáha slzičky, chce byť strašne statočná, vojde do triedy, ale v momente sa otočí a s plačom maminka, maminka, zober ma domov. Potom ju tam vždy takto nechám, čo mi trhá srdce, lebo veď aké to musí byť pre to dieťa ťažké, nikomu nerozumie, všetci sa bavia, a ja ju tam nechám s plačom, smútkom, osamotenú. Učiteľka hovorí, že potom sa ukľudní, ale každú chvíľu sa rozplače. Max. bola zatiaľ hodinku a pol a keď pre ňu prídem, buď sa sama hrá, alebo včera ako som prišla, nevidela ma, držala v ruke loptu a plakala. To bol taký pohľad 😥 😥 😥 Dnes ma prosila, nech ju tam nenechám tak dlho ako včera, ale čo mám robiť, potrebujem aby si buď zvykla alebo pôjdeme naspäť. Veď hodina a pol sa mi nezdá tak veľa. V škôlke počítajú, že mesiac trvá adaptácia, potom už začínajú chodiť na výlety. Učiteľka ju vždy volá, nech mi ide zamávať, ale ona tam len sedí na lavičke a plače.

    Učiteľka sa ma už pýtala, ako sme riešili tieto plače v pôvodnej škôlke, čo zaberalo… no nijako sme to neriešili, malá síce plakala, keď som ju ráno „odovzdávala“, ale než som vyšla zo škôlky, už bola v okne a mávala mi. A ani raz sa nestalo, žeby som prišla po ňu a ona plakala. Hej, plakávala, že som prišla skoro a nechce odtiaľ ísť. Inak pre mňa je nad moje chápanie, že od začiatku ako malá nastúpila, žiadne dieťa v tej škôlke neplakalo :eeek: , tuším dva dni jeden malý chlapček. Inak sú tam tie decká úplne v stave najväčšej pohody, proste to nechápem. Možno je to tým, že rakúšanky ostávajú doma s deťmi podstatne kratší čas a decká nie sú na ne tak naviazané, inak si to neviem vysvetliť.

    Každopádne je mi smutno. Myslela som, že to pôjde trochu hladšie… Cez deň je potom viac-menej v pohode, ale aj včera na húpačke sa zrazu rozplakala, že chce ísť domov, za babkou, dedkom. Keď som ju začala utešovať a povedala jej, že ideme pozrieť, či ešte neprišiel tato, začala plakať ešte viac, vraj nechce ísť pozrieť, lebo ona chce ísť domov, a tato chce byť tu.. 😥 A vraj deti do 6 rokov sú najviac sťahovania schopné. No asi aj tu platia poriadne výnimky 🙁

    Ohodnoťte odpoveď(Žiadne hodnotenia)
Zobrazuje sa 15 príspevkov – 91 až 105 (z celkového počtu 114 )
  • Na odpoveď sa prihláste účtom rodinka.sk.