fórum.rodinka.sk
sobota 21.11.2026 | meniny má Elvíra · fórum.rodinka.sk (bbPress) | Pýtajte sa, poraďte · diskusné fórum pre rodičov z celej rodinka.sk siete

Maly bitkar 🙁

Zobrazuje sa 15 príspevkov – 1 až 15 (z celkového počtu 32 )
  • Autor
    Príspevky
  • #29364
    Dimka
    Účastník

    Páli ma a velmi 🙁

    Prosím Vás ako by ste riešili ked 3 ročný syn z ničoho nič udrie 9 ročnú dcéru do tváre.
    Dnes ráno v posteli úplna pohodička, z každej strany jedno dieťa, čítali sme si spolu knižku a on zrazu obišiel mňa a celou silou, päsťou udrel dcéru do tváre 😥 No priznám sa, že dostal po ruke a nakričala som na neho lebo toto nie je prvý krát, robí to často. Ja už neviem čo mám robiť. Vysvetlenie nepomáha, krik nepomáha, keď mu to dcéra vráti nepomáha, to berie ako výzvu na hru, dostane po ruke nepomáha najneskôr na druhý deň to urobí znova (kopne ju, uhryzne, udrie, vrazí do nej…) Dcéra je kľudné dieťa, hrá sa s ním, ale on je odmala taký agresívny a vyhľadáva konflikty. Myslela som si že časom, trpezlivým vysvetľovaním to prejde ale nie. On sa aj vonku púšťa do bitky aj do starších o hlavu vyšších, do detí ktoré nepozná, beží okolko a udrie. Aj do nás, teda na mňa si nedovolí lebo mu to už neprejde a dostane po ruke no ale mám ho mlátiť? veď to nie je riešenie. K mužovi minule prišiel a celou silou mu hlavou vrazil do tváre. Nebolo to pri hre, proste príde a zaútočí. Nechápem, nerozumiem…Keď to robil ako 1 ročný tak sme urobili no-no-no ale teraz mi už príde veľký a rozumný, keď sa ho opýtam prečo udrel povie že nevie. Aj mu verím lebo on to urobí z ničoho nič. Potom sľubuje že už to neurobí ale urobí to znovu. Jedine co ako tak zabralo je ked som na neho odmerana, vtedy fakt pocuva a kontroluje sa aby nebil, ale ved nemozeme byt ako na vojne? Povedala som si že počkám do troch rokov a ak to neprejde pôjdem po odbornú radu (má ešte mesiac do 3 narodenín). Od septembra pojde do školky tak by som to rada riešila ešte predtým, nechcem aby bol z neho bitkár aj keď možno práve v školke pochopí „vo co gou“.

    Máte doma také deti? Ako to riešite? Kedy pochopili, že takto teda nie?

    #29366
    slniecko
    Účastník

    Dimka, ja mam take deti 2. Takze pri mensom to uz beriem s rezervou, ale pri prvej som tiez bola z toho hrozne vystresovana. Nevies si predstavit, aky je maly smiesny, ked sa snazi vacsiu kopnut a pritom este nevie stat na jednej nohe 😆 .
    Pri malej som to riesila tak, ze som ju odniesla z miesta cinu, vysvetlovala, ze ked sa k ludim zle sprava, nemoze s nimi byt a ked sa uz dodurdila a kajala, musela sa ist ospravedlnit. Tak sme to velmi postupne zrusili, kym nastupila do skolky. Tiez som sa bala. A v prvy den sa mala pobila so vsetkymi, este aj s babikami, proste, cokolvek malo nos medzi ocami schytalo 😳 🙄 . Nastastie mala velmi dobru ucitelku, ta ma upokojovala, ze je to normalne, niektore deti tak reaguju a vedela si s tym poradit. Takze po pomerne kratkej dobe to bolo ok. Este sme to podporili tym, ze vzdy, ked sa jej v skolke podarilo sa nepobit, mohla si kupit omalovanku.

    #29368
    Mysenka
    Účastník

    Dimka, myslim, ze taketo prejavy budu najskor prave tym vekom okolo troch rokov. Mame doma za posledne tyzdne nieco podobne. Nie az v takej miere ako tvoj syncek, ale ten nas tiez obcas nevyspytatelne buchne do cudzieho dietata, soti, pripadne sa pokusa o uhryznutnie nas, starych rodicov ci dokonca cudzie decko na ihrisku. Nema skratka odhad a v ramci akehosi hraveho popudu to takto vypali – udrie, pohryzie. Dostava za to obcas po ruke, nakricime na neho, uz som ho aj cvakla zubami nech vie ake to je. Ale, kazdopadne, nie sme este za vodou, a treba po nom sliedit, najma vonku. Nerada by som bola keby dafol nejake dietatko do kozicky, pretoze to naramne boli, to ad jedna, a ad dva no vysvetluj, ze to nie je nevychovou ale ze je to len blbym vekovym obdobim. My sme doma total pacifisti, nebijeme sa, ani k bitke nenabadame ci ine podobne sprostosti. Cize, nie vzdy plati, ze to ma dieta z domu. Ostatne, syn ked bol mladsi, bol to on, do ktoreho deti sotili ci udreli. Tak bud to odkukal, alebo je to fakt len tym obdobim. Sledovala som nedavno dokument, nejaky z azijskeho prostredia – deti sa spravali presne takto ako tie nase – pohryzli rodica, zautocili na ine dieta, klofli otca po hlave palicou a pod. Vsade su rovnake. 😉

    #29370
    Mischa:
    Účastník

    Takychto sa ja prave v skolke bojim – moj maly bol vzdy pravy opak (ma 34 mesiacov).
    Vcera bolo u nas male 10 mesacne babatko, ktore ho takalo za vlasy, bralo mu hracky, atd, a on ho este hladkal, ze mojaa. Potom babatko vypadlo z pieskoviska a moj maly sa rozplakal ze aua aua babatko.
    Skoda, ze ti neviem poradit, ale som rada, ze to nejako riesite.

    #29372

    U nas to bolo (a obcas este aj je) velmi podobne, az na to, ze syn chvalabohu ma taketo prejavy len k clenom rodiny, druhe deti nebije, aj ked teda v skolke sa naucil bitku vratit..

    U nas v rodine som ja jedina, ktora nezvykne „schytat“ a myslim si, ze ostatni si za to mozu sami. Ja som od malicka na maleho bitku, stipance a uhryznutia reagovala bud akoze placom (kym bol mensi to zaberalo 100%-ne). Potom som sa mu snazila vysvetlit, ze to fakt boli a obcas som mu to aj ukazala (nie stylom, ze vratim ti to, ale vies co, uhryznem ta aj ja, aby si videl, ze to fakt boli..) Nasi chlapi v rodine su otlkani dodnes, lebo oni od malicka reagovali „chlapsky“ 🙄 . Mali z toho srandu a teraz su uz aj oni bezradni, lebo kpance a stipance su uz natolko silne, ze uz aj oni vidia, ze to nie je ok… Najviac ma stve, ze to neriesia, len obcas nakricia na maleho.. 🙄 😕 Nechapu, ze ked mu to raz dovolili, tak syn ozaj este nerozlisuje intenzitu svojich utokov a casto to prestreli. A ja, ako b.lba, sa snazim „usmernovat“ ich klbcenia a ucit syna, ze iste veci sa robia len „akoze“.

    #29374

    Ahojte
    Presne tento problém teraz riešime aj my. Zvažujem návštevu detského psychologa ale nevim čo nám poradí a či vôbec čo zaberie lebo milé slovo a vysvetlovanie nezaberaju v tu minutu hej ale za dve minuty urobí to isté a ked mu to znova vysvetlím tak je to zase o tom istom tú minutu to akceptuje no za dve sa to zase zopakuje

    #29376
    Dimka
    Účastník

    Baby dakujem, aspon ze v tom nie som sama.

    Mysenka ved prave my sme doma total pohodaci, kludasi, nemame radi hluk ani dotahovanie.

    Dcera bola odmalicka kludna, pokojna, hrala sa tak jemne, nikoho nebila skor naopak ju sotili, zobrali jej hracku… tak som si hovorila fajn, tak sme ju vychovali ze sa nema bit ani dotahovat o hracky. Lenze potom sa narodil syn a ja som v koncoch. U neho to je vzdor asi pomiesany s povahou lebo odkedy sa narodil stale sa „vzpieral“ kopal, tahal, buchal, vrestal, hadzal sa o zem… tak som ho pomalicky smerovala ako dceru, pekne vysvetlovala, opakovala, robila au a akoze placem ked ma udrel lenze to vobec nezabera 👿 a doteraz najlepsie zabralo ked ma raz kopol do tvare ze som mu prilozila zo tri na zadok 😕 ja co som dceru nikdy nemusela udriet a ani u nas v rodine neviem o tom ze by dieta dostalo na zadok. Ale v tej chvili mi nejake vysvetlovanie a poucovanie prislo ako strata casu. A vida, syn prekvapeny prestal, ani nereval a potom bol ako milius cca jeden den. A na druhy den znova zacal vyryvat. No ale ved si nebudem denne otlkat dieta? Tie capance na zadok som vecer aj orevala. Muz zas je toho nazoru ze ak syn zakerne udrie ma dostat na zadok ale respektuje ma ze to nechcem. Tak neviem. ako som pisala ak som na neho odmerana tak je ako med, vsetko vie co ma spravit na 1x, krasne sa hra s legom, chodi ma pusinkovat ale ako nahle povolim tak znova sa roztatari a nevidi nepocuje. No ale tiez sa nemozem ku nemu stale spravat takto odmerane. Ja len dufam ze to prejde lebo sa hanbim ako pes ked sa vonku z nicoho nic v behu pusti do bitky, aj do kamoskinho mladsieho dievcatka s ktorym chodime na prechadzky. Ale to dostal tak nakricane ze sa az rozplakal lebo do nej narazil na odrazadle, ale o par dni to skusi znovu 🙄 .

    Budem musiet asi postudovat co radia detski psychologovia 😕

    #29378
    ksichta
    Účastník

    Dimka, ono je to asi pre chalanov v tomto veku typické, vraj sa im vtedy zvyšuje produkcia testosterónu – sú v takej vývojovej fáze. Vieš, čo sme si užili my…. Nechcela som to riešiť nejakou bitkou, ale znášaním následkov – zákaz telky, zákaz obľúbených činností. Moja švagriná sa so mnou pol roka nebavila, keď môj malý buchol jej syna. Jasné, že som vyvodila následky, ale jednoducho títo krpci sa ešte nevedia tak ovládať, nemajú dostatočnú empatiu a skôr či neskôr si tým asi prejdú všetci. samozrejme, že je to hrozne nepríjemné, ke´dna teba všetci zazerajú, dávajú ti dobre mienené rady a upodozrievajú ťa z toho, že ti to je jedno, alebo ťa to dokonca teší, že máš agresívne dieťa. Myslím, že malý z toho postupne vyrastie ale samozrejme to netreba nechať len tak. Asi najlepšie bude , ke´d ho po takom počine izoluješ. Skrátk a pôjde do inej izby, bude tam sám, prípadne sa tam aj trošku vyzúri. A asi ho treba pravidelne trošku fyzicky vyčerpať. Alebo ke´d má nervičky, tak nech sa niekde vyboxuje. Môj malý to robil niekedy po takom veľmi dobrom kľudnom období, ke´d sa dlhšiu dobu veľmi ovládal – skrátka to bol taký ventil. Stalo sa to aj v škôlke, že z ničoho nič došiel k jednej malej a začal ju kopať a neskôr mi vôbec nevedel vysvetliť, prečo sa to vlastne stalo. Učiteľky vraveli, že nechápali, že sa celý deň správal pekne a potom to spravil úplne z ničoho nič. Akokeby mal niečo nahromadené a potreboval to dostať von. Takže asi treba hľadať nejaký prijateľný spôsob, ako možno túto agresiu dostať von a nikomu pri tom neublížiť.

    #29380
    monika27
    Účastník

    U nás to bitie nie je až v takom rozsahu, zdá sa, že som to podchytila v začiatkoch. Malá (3r) tiež z pasie často švacla koho mala po ruke. Vysvetľovanie nezabralo, zákazy nezabrali.

    Vyriešila som to takto:

    hneď ako niekoho udrela, chytila som ju a odtiahla od obete (s patričným ospravedlnením voči obeti). Spýtala som sa, či je nahnevaná, zvyčajne povedala, že áno. Tak som jej povedala, nech namiesto udierania robí drepy.

    Drepy robila, vybila si zlosť a energiu a bolo dobre. Najprv to celkom v hlavičke nepochopila, myslela si, že je to za trest, ale vysvetlila som jej, že to nie je za trest, ale preto, že pri drepoch nerobí iným bolesť. Aj teraz sa občas stane, že udrie, ale je to naozaj oveľa menej.

    #29382
    Dimka
    Účastník

    Ksichta dakujem. Ja som zacala robit to co som vycitala na nete,´ako pises ked urobi nieco velmi zle tak izolacia do izby. Dvere otvorene ale mal tam byt sam, pripadne mu dat stolicku kde ma sediet. ALE u nas bol ten problem ze sa v tej izbe tak rozplakal ze sa nijako nevedel sam ukludnit, az sa zadusal, oci opuchnute, a plakal a plakal, ani z nej neutekal ani nezuril len plakal… tak som to po par pokusoch zrusila, lebo mi to nepripadalo ako prínosné. A to vyburenie (boxovanie, behanie, kopanie do lopty…) robime ale potom na neho este min. polhodku musim davat bacha lebo je v takom svungu ze znovu utoci a nerozlisuje ci to je boxovaci vankus, lopta alebo clovek. A napr. pri dcere ked bola rozdivocena tak platilo ze som ju zavolala ze si budeme kreslit a to sa okamzite skludnila a kreslili sme. U neho nic take nemam, jedine co ho spolahlivo ukludni je bohuzial cumel 😕 vonku ho nenosime ale doma ked nervaci tak si aj sam po neho ide. Pride s cumlom, kludnucky, sadne si ku mne a je ako anjelik. Cize mam pocit ze si to uvedomuje. Vonku si tiez niekedy cumel pyta ale cca od 2 rokov ho nenosime vonku tak nechcem tuto zasadu porusit. Rada by som ho zrusila, ale ma ho na zaspavanie tak to nechcem lamat cez koleno lebo spinka v noci kludne bez zobudenia. Vecer si vezme cumel, chyti moju ruku a do 5 minut tuho spi. Potom ho v spanku vypluvne a uz ho cez noc nema.

    Inak je velmi zlaty, ma rad aj kludne cinnosti, citame si, pyta sa na pismenka, hrame sa s legom, stavia si krasne lietadla z neho, normalne symetricke az som prekvapena, zeriavy, auta… rad sa tuli, mazna, pusinkuje. Inak ma kolektivneho ducha a deti ho maju rady, aj starsie, vie sa prihovorit, zapoji sa do hry s kymkolvek, je zabavny, len ked ho chyti slina tak sa bije… Asi to bude aj ten chlapsky hormon lebo ak nie tak ja uz fakt neviem ako vysvetlim „na pieskovisku“ ze sa doma nemlatime a nekopeme 😕

    #29384

    Teraz si mi pripomenula, ze moj syn sa vlastne tiez potrebuje ukludnovat takym svojim sposobom. Ma na to maly vankusik a ten si tulka a aj si do neho poplace, alebo sa vyzuri. Mna tesi aj to, ze ono to vekom prechadza a hlavne si uz dokaze uvedomit, ze je nazureny, alebo si potrebuje vybit energiu. A tak ked sa da ho poslem von a on je schopny behat a valat sa po dvore a kricat. A potom je ok… Asi je to fakt nejakym tym chlapskym hormonom. 😆

    #29386
    Mysenka
    Účastník

    nemyslim si, ze taketo spravanie je domenou chlapcov v dosledku ich hormonov. Mojho syna sotila ako prveho dievcinka, este k tomu znama kamaratka, o ktorej sme sa casto rozpravali. U nej sa vo vseobecnosti ovela skor prejavili take dravejsie prejavy – majetnickost a s nou spojene vydrapovanie hraciek vsetkym naokolo, nevola cokolvek svoje pozicat, sacanie do chrbta a pod. To moj syn v tom case (su rovesnici) bol anjelik mierumilovny, boxovaci pytlik, vsetko pozical, vsetko vratil. Takze, neplati, ze je to testosteronom. Skratka je to v cloveku, akasi prirodzena a este pravidlami spoluzitia neregulovana dravost, drsnost a agresia. Deti su ako zvieratka v prirode – kto z koho. Silnejsi to skusaju na slabsich, ktori si to nechaju a silnejsi vratia. Treba to len korigovat. A pohlavie s tym asi vela nenarobi. Moja sestra zas otlkala svoju malu kamaratku, rovnako staru. Mama z toho bola na nervy. Proste ta submisivnejsia to zakazdym od sestry zlizla. Chcelo to len usmernit. No a moj syn sa takto zacal prejavovat nedavno, nic nechce pozicat, hryzie nas obcas, i soti cudzie dieta. Ale je to na nas rodicoch. Skusame co zaberie – prask po packe, ospravedlnenie, odvedenie z ihriska a pod. Ja verim, ze ho to coskoro prejde, nie je to take strasne a snad to ani nenaberie na intenzite. Ale, spravaju sa tak takmer vsetky deti, skor ci neskor, a nemyslim si, ze je to problem na posedenia u psychologa. To uz by ozaj muselo byt katastrofalne, ale ak je to len obcasne raplovanie, tan nevidim dovod. Uprimne, v case ked som nemala dieta a v case, ked sa tak moje nespravalo, som mala dojem, ze je to zlou vychovou, ale nie je to celkom tak. Jedine co ma vie napalit je, ak taketo spravanie matka toleruje a svojmu dietatu vonkoncom nic nepovie. To bol aj pripad vyssie spomenuteho dievcatka – jej mama jej vobec nedohovorila a mna to mrzelo, kvoli syncekovi, ktori chudak dostal nechutny sacanec do chrbatika a kvoli mne, ze ako kamaratka som jej nestala ani za slovko prepac, mrzi ma to. Ja sa ospravedlnim ak sa take nieco stane, o to viac ma to mrzi ak sa deti a mamy navzajom pozname.

    #29388
    Mischa:
    Účastník

    ze testosteron 😆 a fuzi im nerastu?
    Ale vazne, aj ked sa chlapcom testosteron malilililinko zvysi cca vo veku 4 rokov, tak to je uplne zanedbatelne, v 14tich sa im zvysi tak 800krat, to by nas uz z okna vyhadzovali!

    #29390
    Mysenka
    Účastník

    😆 sak prave, nejako mi ten testosteron na maleho trojrocneho nesedel a uz vobec nie v suvislosti s bitim. Dakto to tu na to zviedol, ze sa asi viac biju pre tento dovod, ale je to trosku predcasne. 😆

    #29392
    Dot
    Účastník

    U mojho mladsieho v pripade zlosti a utocenia dobre fungovalo pevne objatie.

    Teraz bojujeme ale s tym, ze ma neprimerane reakcie na situacie, v ktorych si pripada „ohrozeny“ – jednoducho udrie (viac-menej podvedomky) aj pri obycajnej nahanacke…

    Co je horsie, odmieta sa ospravedlnit. Ci ublizi umyselne, alebo neumyselne (napr niekoho v bazene pri hre ostrieka vodou), nedokazem z neho vydolovat slovo prepac (ak, tak medzi zubami…ale aj to len voci clenom rodiny). Radsej bude tyzden bez televizora, ci sladkosti, ako by sa mal „ponizit“ ospravedlnenim. Uz naozaj neviem, co s tym…

Zobrazuje sa 15 príspevkov – 1 až 15 (z celkového počtu 32 )
  • Musíte byť prihlásený, aby ste mohli odpovedať na túto tému.