- Toto téma obsahuje 31 odpovedí, 1 hlas, a bola naposledny upravená pred 17 rokmi, 6 mesiacmi od
konecna.
-
AutorPríspevky
-
4. mája 2009 o 20:27 #29394
slniecko
ÚčastníkTak my testosteronovu teoriu rozhodne nepodporujeme 😆 .
Mysenka, moje deti nielenze nevideli nast sa bit, ani ich sme sa nedotkli, nepozeravaju nasilne rozpravky (vlastne dcera v tom veku prakticky este ziadne) a predsa jedna z jej prvych viet bola – rucicka luuubi bacat! To si nemozes pripustat, to je normalne, dieta skusa rozne cesty, ako sa presadit, treba mu len pomoct najst tu spravnu.5. mája 2009 o 7:02 #29396Dot
ÚčastníkDimka, u nas este velmi pomaha, ked ma syn minimalne jedneho z nas len pre seba. Na vylete, cez vikend, na rodicovskom tabore, na dovolenke…najlepsie dieta na svete, nie len, ked sme spolu ale aj pri komunikacii s ostatnymi (napr na tabore pre rodicov s detmi manzel ochorel, ale Kuku spolupracoval bez problemov s ostatnymi instruktormi aj detmi, pomahal, neutocil…) – ked je spolu s bratom, akoby si vydobijal svoju poziciu aj vtedy, ked to nie je vobec potrebne, preventivne…
5. mája 2009 o 7:42 #29398Dimka
ÚčastníkDanka u nas to je zas tak, ze nas maly vobec nepotrebuje. Aj ked je vonku, mozem odist a jemu je to jedno. Ani ako malicky nebol na mna nejako moc naviazany. Ziadny zavislak ako dcera ze som sa bez nej nemohla ani pohnut lebo vzdy mi visela ako taka gula na nohe 😀 Mal velmi rad cudzie miesta, vela ludi, jeho ani tak hracky nezabavili ako siroke pribuzenstvo, nove tvare, hlasy. A napr. nikdy nespal a ani nespi v aute a zabavit ho teda ked bol mensi bola riadna fuska, lebo najlepsia zabava ked sa nudi je kopat do sedadla pred nim. Kludne vydrzi 6 hodin byt hore, ked ideme k rodicom. Skusali sme ist aj na noc a nic. Dcera zalomila uz za nasou dedinou a on bol cely cas hore. Ani ked sme isli z porodnice nespal, uz vtedy mi to bolo podozrive 😆 .
5. mája 2009 o 8:52 #29400Kirkuša
ÚčastníkDankaBA: tak s tym jednym rodicom len pre seba prave bojujeme aj my. Syn je dobry ako medik, ked je sam, aj dcedrka detto, kazdy s jednym z nas, alebo so svojimi kamaratmi, sami na ihrisku, syn drzi dievcatam dvere aby im dal prednost 😯 , dcerka sa hraje s babikami s inymi dievcatkami, ale ked su spolu tragedia maximalna, cely cas boj, vreskot, strkanie, ..hroza, nic nepomaha. Uz som z toho na nervy.
Je pre mna smutne ze ked my byt klud tak som ja s jednym a muz s druhym dietatom a harmonia moze teda byt len ked nie sme pokope.
Myslela som ze to casom prejde samo, ale ty mas tusim starsie deti a pises ze to mate obdobne, no zbohom rodina 😕5. mája 2009 o 9:59 #29402Sasula
ÚčastníkU nás je pri spoločenskej hre cieľom každého z nich: „Poraziť súrodenca!!!“. Nejde o to, vyhrať celkove, ale Poraziť súrodenca!
5. mája 2009 o 12:53 #29404linaa
Účastníku nas je to naopak, dcera likviduje syna, nie tak intenzivne, ale o to zakernejsie…a to do dvoch rokov to bol anjelik, potom sa to zacalo, nie vyslovene agresivita, ale necakane vybuchy, obcas zla nalada, krvtuhnuce vrestanie.,. nekontrolavatelne jacanie….vypisovala som na vsetky fora, bola som uplne vystresovana, a nakoniec ma jedna psychologicka ukludnila, ze deti medzi tri-pat rokmi maju rozhadzane hormony a casto za to nemozu..moc tomu neverim, skusila som aj konzultaciu u neurologa, na mileticke v jednom sukromnom centre je jedna velmi mila lekarka, ktora konzultuje aj bez dietata..no ta si tiez mysli, ze je vsetko ako ma byt. v siestich rokoch to zmizlo. dnes si na nom obcas vybije zlost, ale je to uz velmi planovane a uvazene a vopred premyslene, takze pohodicka:)..uleti len obcas, ked je moc unavena alebo ublizena….syn je zvyknuty, utesujem sa, ze z neho bude skvely psychiater.. v casoch najvacsej krizy pomohlo len to, ze som sa prekonala, schovala strach z toho, ci je normalna, a zakricala na nu este silnejsie ako jacala ona, co nebola vobec sranda, a ona sa zlakla a upokojila..ale tiez pomahal caj a zapnutie oblubenej rozpravky, prestala sa triast a pomaly sa dostala z tranzu. a este bola teoria, ze ziarli na brata a nevie a nechce to dat inak najavo, co teraz uz aj sama s uskrnom priznava……..
5. mája 2009 o 13:15 #29406Dot
ÚčastníkDanka u nas to je zas tak, ze nas maly vobec nepotrebuje. Aj ked je vonku, mozem odist a jemu je to jedno. Ani ako malicky nebol na mna nejako moc naviazany. Ziadny zavislak ako dcera ze som sa bez nej nemohla ani pohnut lebo vzdy mi visela ako taka gula na nohe 😀 Mal velmi rad cudzie miesta, vela ludi, jeho ani tak hracky nezabavili ako siroke pribuzenstvo, nove tvare, hlasy. A napr. nikdy nespal a ani nespi v aute a zabavit ho teda ked bol mensi bola riadna fuska, lebo najlepsia zabava ked sa nudi je kopat do sedadla pred nim. Kludne vydrzi 6 hodin byt hore, ked ideme k rodicom. Skusali sme ist aj na noc a nic. Dcera zalomila uz za nasou dedinou a on bol cely cas hore. Ani ked sme isli z porodnice nespal, uz vtedy mi to bolo podozrive 😆 .
Dimka, tak to mas naozaj tazke…uz len dufat, ze je to len obdobie, ktore prejde. Kuku je na mna svojim sposobom naozaj naviazany (ale tak isto pohodovo funguje aj s manzelom), pri jeho zlozitej povahe je to vlastne stastie, ze sme nasli aspon nieco, do funguje.
Kirkusa, neboj, raz to urcite prejde (snad sa nebudu tlct aj v 18tich) 😀 (moji maju takmer 7 a 10)
Sasula, to „Porazit surodenca!!!“ je pekne 😀 (neviem preco, ale napadol ma vyrok z Krtecka „Zabit krtka“) U Kubka je to mierne ine, on chce vyhrat za kazdu cenu a vsade, pokial citi, ze nema sancu, ani do hry ci sutaze nejde…
5. mája 2009 o 13:37 #29408Mysenka
ÚčastníkMysenka, moje deti nielenze nevideli nast sa bit, ani ich sme sa nedotkli, nepozeravaju nasilne rozpravky (vlastne dcera v tom veku prakticky este ziadne) a predsa jedna z jej prvych viet bola – rucicka luuubi bacat! To si nemozes pripustat, to je normalne, dieta skusa rozne cesty, ako sa presadit, treba mu len pomoct najst tu spravnu.
ano, aj ja to povazujem za normalne lebo co sa kukam okolo seba ci u nas ci v zahranici, tie deti su ako cez kopirak – hryzie to, kope to, saca sa to. Jeden viac, iny menej. Skratka sa zacinaju rvat o svoje miesto na svete. Co mi ale podstatne viac v poslednych dnoch lezie na nervy je synov rapel v style – nemam rad tatinka, nemam rad maminku, buchnut palicou po hlave, zbit, rozpucit. 🙄 Ma teraz obdobie, ze jeden den visi total na mne a tatinka vyhana s vyssie uvedenym komentarom a omiela ho cely den a potom sa situacia otoci a zas som v nemilosti ja, posiela ma prec akonahle pridem nevhod, ked sa s tatinom hraju a ja si „dovolim“ ich vyrusit. Co ho to popadlo neviem, obcas na to zareagujeme z humorom a obcas som z toho paf. Vysvetlujeme, ze tatinka mame radi, pretoze je nas a velmi ho lubime a syn zas ako verklik nemam ho rad, ja tatinka nemam rad, ja ho nechcem. Pritom nas stiska, objima, ze moj tatinko, moja maminka, bozkava nas a aj ked je muz v praci, tak sa na neho vypytuje. No a potom z cista jasna zavali. Vsimla som si, ze je to vzdy, ked sa s nejakou osobou momentalne hra a ta druha do toho vstupi ako rusivy element. U nasich je to zas moja mama, ktora je v kurze a otca so sestrou takto castuje „laskou“. Takze, taketo „sranda“ obdobie mame teraz, s tym bitim to nastastie je v „norme“ – dnes si napriklad branil svoje odrazadlo capnutim chlapceka po ruke. No ani bohovi sa podelit. 🙄 Nastastie sa to vsetko dialo v duchu pochopenia a deti sa v mieri rozisli.
5. mája 2009 o 14:04 #29410Dimka
Účastník[quote=“slniecko“]
Mysenka, moje deti nielenze nevideli nast sa bit, ani ich sme sa nedotkli, nepozeravaju nasilne rozpravky (vlastne dcera v tom veku prakticky este ziadne) a predsa jedna z jej prvych viet bola – rucicka luuubi bacat! To si nemozes pripustat, to je normalne, dieta skusa rozne cesty, ako sa presadit, treba mu len pomoct najst tu spravnu.ano, aj ja to povazujem za normalne lebo co sa kukam okolo seba ci u nas ci v zahranici, tie deti su ako cez kopirak – hryzie to, kope to, saca sa to. Jeden viac, iny menej. Skratka sa zacinaju rvat o svoje miesto na svete. Co mi ale podstatne viac v poslednych dnoch lezie na nervy je synov rapel v style – nemam rad tatinka, nemam rad maminku, buchnut palicou po hlave, zbit, rozpucit. 🙄 [/quote]
MYSENKA ked si predstavim ze ako jednodetna matka so vzornou dcerou som cca 7-8 rokov dozadu NECHAPALA rodicov ktorych male deti kopali a trieskali co videli, do ruk palicu a podho bit po plotoch, stromoch, kvetoch…valali sa a hadzali sa o zem, vrestali na raty, kopali rodicov… Nechapala som ako mozu takto vychovat svoje dieta. Ved to moje staci usmernit, pekne vysvetlit a ide to aj bez nasili a kriku. upodozrievala som ich ze doma tie decka snad mlatia, pripadne sa mlatia navzajom rodicia 🙄 A sup, mam to doma v plnej parade.
A najviac som rozcarovana z takych konstatovani pediatricky ze… tak do troch mesiacov by sa mal skludnit, to viete koliky, reflux… potom no vydrzte v pol roku sa to zvykne zlomit dieta sa uz zabavi…no tak do roka este vydrzte… po roku bez zmeny – no tak asi skor nastupilo obdobie vzdoru tak skuste vydrzat do 3 rokov sa to upravi… blizia sa 3 narodeniny a uz zacinam citat ze vrchol vzdoru je medzi 3-4 rokom 😯 a teraz dokonca ze az do 5 rokov 😯 😯 😯 Ved takto sa dopracujem akurat do tapacirovanej izbietky bez klučky 😆
5. mája 2009 o 14:19 #29412Mysenka
Účastník😆 Dimka, no nie su tie deticky rozkosne? 😆 😆 😆
5. mája 2009 o 17:34 #29414ksichta
ÚčastníkPOdľa mňa tie prejavy agresivity nemusia byť zákonite odkukané, alebo naučené. Ćo ak je to pudové? Jednoducho aj v prírode sú samci agresívnejší. Jasné, že dospeláci môžu mať tej agresie v seba viac, ale tí sa väčšinou vedia aj lepšie ovládať však 😉 . Vieme, že nemôžeme len tak tresnúť koho sa nám zachce. Dieťa ešte nemá také zábrany a je aj psychicky labilnejšie. Takže ho rozhodí aj maličkosť, takže sa takto môže ventilovať. Na druhej strane je to aj zvedavosť a nedostatok empatie. Dieťa skúša, čo sa stane, ke´d niekoho udrie, aká bude reakcia – takže nemyslím, že to zákonite musí byť vždy preto, že chce ublížiť. A to s tým testosterónom som si fakt nevycucala z prstu 😉 . Niekde som to čítala a bola som celkom prekvapená. Ale nech už je príčina akákoľvek, myslím, že netreba z decka hneď robiť nejakého devianta a rodičov upodozrievať z prehnanej agresitiy a čudných domácich . Malý chlapci majú viec temperamnetu, sú búrlivejší, zlostnejší, ale aj možno pohyblivejší, menej vystrašení. Myslím, že 3-ročné dieťa v žiadnom prípade nemôže byť ani vychované, ani dostatočne zrelé, takže to chce iba čas.
5. mája 2009 o 19:05 #29416Dimka
ÚčastníkKsichta ja som vobec netusila ze chlapci su ini ako dievcata 😯 . U nas je moj syn prvy chlapec teda naozaj „chlapec“ po velmi dlhej dobe, moja babka sa vytesovala ze konce aj u nas budu trenirky visiet 😆 . Ja som mala len sestru, ta bola ziva ale v ramci normy nikoho nemlatila. Moj muz bol ako dieta dobry, svokra len spomina ze stale spal 😆 No a ostatne sesternice – dievcata boli naozaj dievcata.
Mysenka 😆 😆 😆 no uplne na zjedenie su, a obcas aj na zozratie 😈 😆
5. mája 2009 o 20:28 #29418koza Tina
ÚčastníkDimka, tak moji chlapci si toto obdobie užívali dosť,najskôr som to prežila s mojim prvorodeným ten tiež hrzol ako besný,tak som najskôr doniesla tomu koho pohrízol nejakú maličkosť čo mal rád aj ten môj ako bolestné,ten môj v ten deň nedostal nič.Potom sa to začalo hádzať a metať po zemi však poznáte to mnohé tak jednoducho som ho nechala tam kde je nech sa hádže koľko chce,tak pochopil že somnou to nepohne,no a keď sme došli do štádia že hlušil všetko na okolo tak som to riešila tak keď sa nevieš hrať s detmi tak sa budeš hrať sám vo svojej izbe a on to pochopil moc rýchlo.Bez kriku a bez toho cápania po zadku.No a môj najmmenší to tiež teraz robí je vo veku keď deťi sa snažia nájsť tú hranicu.Tiež ho ignorujem keď ublíži Taty tak ona mu to vráti tak že ide preč, a povie mu že je zlý a že sa s ním hrať už nebude,keď sa jeho vzdor už nedá vydržať tak tiež bez komentára ide do izby a prídem po neho až v tedy keď vidím že sa v kľude hrá sám ja sa zitiaľ venujem Taty tak aby to videl že som s ňou.
5. mája 2009 o 20:54 #29420simax
ÚčastníkOn sa aj vonku púšťa do bitky aj do starších o hlavu vyšších, do detí ktoré nepozná, beží okolko a udrie. Aj do nás, teda na mňa si nedovolí lebo mu to už neprejde a dostane po ruke no ale mám ho mlátiť? veď to nie je riešenie. K mužovi minule prišiel a celou silou mu hlavou vrazil do tváre. Nebolo to pri hre, proste príde a zaútočí. Nechápem, nerozumiem…Keď to robil ako 1 ročný tak sme urobili no-no-no ale teraz mi už príde veľký a rozumný, keď sa ho opýtam prečo udrel povie že nevie. Aj mu verím lebo on to urobí z ničoho nič. Potom sľubuje že už to neurobí ale urobí to znovu. Jedine co ako tak zabralo je ked som na neho odmerana, vtedy fakt pocuva a kontroluje sa aby nebil, ale ved nemozeme byt ako na vojne?
Pricinou toho, ze dieta udrie ine bez zjavnej priciny aj niekoho uplne neznameho, moze byt to, ze sa snazi nadviazat kontakt. Jednoducho „hovori“ „pod sa hrat, zaujimas ma, pod sa salit, nahanat, vsimni si ma, aj ja som tu, nudim sa….“ Robi to ale nevhodnym sposobom, ktory si neuvedomuje a tiez nevie vysvetlit.
Nasa dcera mala tiez podobne obdobie, ked zo samej lasky „zrovnala so zemou vsetko zive“. Mne pomohlo naucit ju „oslovit inych“ menej bolestnym sposobom. Nestacilo len zakazat, alebo napomenut, musela om jej poskytnut aj inu alternativu. Podat hracku, pristupit blizsie, chytit jemne za ruku. Opytat sa napr. na meno, ci sa nejde hrat, zakricat, ponuknut svoju hracku….niecim jednoducho zaujat. So starsim dietatom sa uz da o tom aj porozpravat a trosku mu tieto dve veci prepojit.6. mája 2009 o 8:17 #29422Dimka
Účastník[quote=“Dimka“] On sa aj vonku púšťa do bitky aj do starších o hlavu vyšších, do detí ktoré nepozná, beží okolko a udrie. Aj do nás, teda na mňa si nedovolí lebo mu to už neprejde a dostane po ruke no ale mám ho mlátiť? veď to nie je riešenie. K mužovi minule prišiel a celou silou mu hlavou vrazil do tváre. Nebolo to pri hre, proste príde a zaútočí. Nechápem, nerozumiem…Keď to robil ako 1 ročný tak sme urobili no-no-no ale teraz mi už príde veľký a rozumný, keď sa ho opýtam prečo udrel povie že nevie. Aj mu verím lebo on to urobí z ničoho nič. Potom sľubuje že už to neurobí ale urobí to znovu. Jedine co ako tak zabralo je ked som na neho odmerana, vtedy fakt pocuva a kontroluje sa aby nebil, ale ved nemozeme byt ako na vojne?
Pricinou toho, ze dieta udrie ine bez zjavnej priciny aj niekoho uplne neznameho, moze byt to, ze sa snazi nadviazat kontakt. Jednoducho „hovori“ „pod sa hrat, zaujimas ma, pod sa salit, nahanat, vsimni si ma, aj ja som tu, nudim sa….“ Robi to ale nevhodnym sposobom, ktory si neuvedomuje a tiez nevie vysvetlit.
Nasa dcera mala tiez podobne obdobie, ked zo samej lasky „zrovnala so zemou vsetko zive“. Mne pomohlo naucit ju „oslovit inych“ menej bolestnym sposobom. Nestacilo len zakazat, alebo napomenut, musela om jej poskytnut aj inu alternativu. Podat hracku, pristupit blizsie, chytit jemne za ruku. Opytat sa napr. na meno, ci sa nejde hrat, zakricat, ponuknut svoju hracku….niecim jednoducho zaujat. So starsim dietatom sa uz da o tom aj porozpravat a trosku mu tieto dve veci prepojit.[/quote]Simax toto som si aj ja myslela, e takto nadväzuje kontakt, len nechápem prečo takto keď to vie aj inak. On príde usmeje sa, povie ahoj, ako sa voláš, čo robíš, môžem sa hrať s Tebou, pozri akú mám hračku, podme sa hrať a pod. On vobec nemá problém nadviazať kontakt slušne a deti ho majú rady. Aj do školy keď prídeme po dcéru tak za ním hneď bežia alebo on za nimi a už si ukazujú hračky, rozprávajú sa… A vonku pred domom to isté zaďaleka sa zdravia, tešia sa na seba, hrajú sa. Aj menšie deti má rád, dáva im hračky, ukazuje… Ale tak ako som písala čítame knižku, ukazujeme si obrázky a on príde a tresne dcéru do tváre. Ja neviem čo to má znamenať, už ma napadlo či takto nežiarli, že chce aby sme si čítali len sami dvaja. Alebo chce nejaké „vzrúšo“ že ho už kniha nebaví a potrebuje nejakú dynamickú činnosť. Ale keď sa ho opýtam tak nevie. Aj keď mu podsúvam odpoveď tak sa nechytí. Alebo ležia v kľude na gauči a pozerajú rozprávku (macko Pú žiadne násilie) a on ju začne kopať.
-
AutorPríspevky
- Musíte byť prihlásený, aby ste mohli odpovedať na túto tému.
