- Toto téma obsahuje 33 odpovedí, 1 hlas, a bola naposledny upravená pred 17 rokmi, 6 mesiacmi od
Archívny používateľ (pôvodné fórum).
-
AutorPríspevky
-
21. mája 2009 o 8:59 #149634
MIss – prepac, ale ty sa ku kojeniu radsej nevyjadruj, nemas ani minimalne znalosti o kojeni (zamerne nehovorim o skusenostiach, ale o znalostiach)
Mysenka – statisticky su viac rakovinou prsnika ohrozene zeny, co nedojcili, nez take, co dojcili. A cim dlhsie dojcili, tym je to riziko mensie, aj ked nie nulove (cize ano, aj dlhodobo dojciaca zena moze mat rakovinu prsnika, ziaden vyskum nikdy netvrdil opak!). Tak isto je to s rakovinou vajecnikov, tiez tehotenstva riziko znizuju, ale neeliminuju. Kojenie nedokaze zazraky, na to su ine institucie.
Chantal – svoje obavy z porodu by som sa snazila prebrat aj s porodnikom alebo porodnou asistentkou, ktori budu pri tvojom porode. Strach je totiz brzdiu porodneho deja, so strachom treba pracovat a prave ti, co ti budu pri porode odborne pomahat, by nemali zabudat aj na psychiku zeny, ktora rodi svoje dietatko. Drzim ti palce!
schamka darmo si budes pisat dookola to iste ked realita je ina vid napr. Mysenkina skusenost, myslis, ze je to nahoda? ja viem davno, ze pri dogmaticly zmyslajucich ludoch nemam pisat, prepac 8) uz sa pracem do iných tem 🙂 o kojeni viem dost, ale talafatkam proste neverim co uz
21. mája 2009 o 9:03 #149636Chantal
Účastníkmiss – neodchazaj, ja som rada kazdemu nazoru. Ja sama nemam rada extremy, potesi ma pohlad z kazdej strany. 😆
21. mája 2009 o 9:05 #149638miss – neodchazaj, ja som rada kazdemu nazoru. Ja sama nemam rada extremy, potesi ma pohlad z kazdej strany. 😆
strach je uz mensi? 🙂 vies co ja to vidim realne tak, ze ani sa nenazdas a budes tu pisat ako si to prezila a ake mas krásne babo, ja si pamatam jedno, ze pri kontrakciach som mala strach a pri tlaceni vsetko islo bokom, vedela som, ze musim to dieta vytlacit a hotovo, strach uz nemal miesto..proste nemal..zmizol 😉
21. mája 2009 o 9:20 #149640justina
ÚčastníkA ja si zas pamatam, ze tesne po porode som mala pocit, ze umriem, proste mi vedomie zacalo odchadzat…a bolo mi to jedno. Este som pocula ze: Ej, ale nam to tecie… 🙄
Chantal, casto som si vsimla, ze ked sa niecoho bojis, tak pomoze problem najskor pomenovat a potom poobracat zo vsetkych stran. Inac ti pomoct nemozeme, ale zda sa, ze to trochu funguje 🙂
21. mája 2009 o 9:21 #149642Marcela
ÚčastníkChantal, drz sa, mysli na svoju babiku v brusku, vsetko krasne zvladnete 😉
Miss, ak niekto napise, ze zeny, ktore dlho dojcili, maju nizsiu pravdepodobnost rakoviny prsnika, neznamena to, ze maju nulovu pravdepodobnost ochoriet…
21. mája 2009 o 9:37 #149644Kalea
ÚčastníkChantal, casto som si vsimla, ze ked sa niecoho bojis, tak pomoze problem najskor pomenovat a potom poobracat zo vsetkych stran.
Áno, a potom nakoniec ten strach zmizne. Ja si ale myslím, že sa zase tomu strachu netreba venovať príliš, lebo potom prídeme ešte aj na ďalšie možné komplikácie, o ktorých sa nám zo začiatku ani nesnívalo.
A napokon každá tehotná žena má obavy. So mnou to bolo tak, že som mala tiež strach pár mesiacov pred pôrodom, ale ten potom postupne odznel, čím viac sa blížil pôrod, tak som sa bála menej, pri pôrode som sa nebála vôbec, nejako na to nebol čas. Tešila som sa na bábätko. Vždy som pri pôrode cítila taký nával energie, akoby som zrazu mala veľmi veľa síl a dokázala zvládnuť všetko. S odstupom času niekedy ani nechápem ako som mohla vydržať to alebo ono, ale vtedy mi to pripadalo všetko prirodzené a vydržala som všetko, čo bolo treba 😉 . A CHANTAL – aj u Teba to tak bude 😉 .A keďže táto téma nie je o dojčení, k nemu sa teraz vyjadrovať nebudem 😆 .
21. mája 2009 o 9:41 #149646Kalea
ÚčastníkMiss, ak niekto napise, ze zeny, ktore dlho dojcili, maju nizsiu pravdepodobnost rakoviny prsnika, neznamena to, ze maju nulovu pravdepodobnost ochoriet…
Ale k tej rakovine prsníka mi predsa len nedá nespomenúť, že manželova mama na ňu zomrela a mala štyri deti (netuším však ako dlho dojčila). A na tú istú diagnózu zomrela aj jej sestra, takže tu zohral úlohu aj faktor dedičnej predispozície.
21. mája 2009 o 10:22 #149648Marcela
Účastník[quote=“Marcela“]
Miss, ak niekto napise, ze zeny, ktore dlho dojcili, maju nizsiu pravdepodobnost rakoviny prsnika, neznamena to, ze maju nulovu pravdepodobnost ochoriet…Ale k tej rakovine prsníka mi predsa len nedá nespomenúť, že manželova mama na ňu zomrela a mala štyri deti (netuším však ako dlho dojčila). A na tú istú diagnózu zomrela aj jej sestra, takže tu zohral úlohu aj faktor dedičnej predispozície.[/quote]
dedicny faktor urcite zohrava ulohu, tiez sme na tom v rodine podobne…
22. mája 2009 o 7:45 #149650Martina z MT
Účastník…zeny, ktore dlho dojcili, maju nizsiu pravdepodobnost rakoviny prsnika, neznamena to, ze maju nulovu pravdepodobnost ochoriet…
tak tak!
a mozno by tie dojciace zeny s rakovinou boli umreli skor, ak by neboli byvali dojcili…
inak klidek babule, ved kazdy nech s faktami nalozi, ako uzna za vhodne, nejde o to niekoho presviedcat, len informovat!22. mája 2009 o 8:52 #149652Mysenka
Účastníka mozno by tie dojciace zeny s rakovinou boli umreli skor, ak by neboli byvali dojcili…
Martina, prosim Ta, toto nemozes mysliet vazne. 🙄 Tie zeny mali prave dojcenim opakovane zapaly az sa im tkanivo prirodzene zvrhlo. Ak su prsia v klude, tak asi sa sotva pozapaluju, sotva zhnisaju a sotva ma zena len tak mirnix dirnix 40 tky horucky niekolko tyzdnov!!! Sotva mohla moja teta umriet skor ak by nedojcila – rakovinu totiz vyfasovala ako 32 rocna po niekolkorocnom dojceni. Isla zo zapalu do zapalu, prsia jej narezavali co jej z nich vytekali prudy hnisu. Mas pocit, ze takto drasany prsnik sa nezvrhne? O tom silne pochybujem. To su tie nasilne nazory – kojit za kazdu cenu, cez krvave prsia, v horuckach, v oslabeni. Doslova cez mrtvoly! Ak nahodou nevies, tak rakovina vznika v dosledku prilis oslabeneho imunitneho systemu, ku ktoremu vedu prave zavazne zapaly. Kojit ano, ale nie za cenu zivota! Toto ja uznavam, fanatizmus laktacneho komanda nie!!! Kludne sa na mna nastvi, nebolo by to prvy raz co sa na mne pre moj nazor tu podaktore vyvrsili. Nech, viem co viem, zazila som co som zazila. To nepusti, ani keby statistikami boli vydlazdene verejne wecka.
22. mája 2009 o 9:16 #149654Martina z MT
ÚčastníkMartina, prosim Ta, toto nemozes mysliet vazne. 🙄 …
Klud, Mysenka, nemam potrebu sa na niekom vyvrsovat… a uz vobec Ti neberiem Tvoj nazor. A to svoje zamyslenie myslim skutocne vazne!
1. diskusie typu, „co by bolo keby“ su velmi vratke a da sa v nich tvrdit takmer hocico, v zavislosti od uhla pohladu…
2. dojcenie, ktore popisujes, by som nazvala ciro-cira patologia… ktora, bohuzial vyustila do dalsej patologie 🙁
Je mi uprimne luto vsetkych mamiciek, co zazili komplikacie akehokolvek charakteru, ci uz pri dojceni al. pri inom, ale sporadicky vyskyt problemov nemoze byt predsa za bernu mincu v globale…
Pekny den a v srdci mier 😉 !22. mája 2009 o 9:28 #149656Mysenka
Účastníksporadicky vyskyt problemov nemoze byt predsa za bernu mincu v globale…
az na to, ze ta sporadickost az tak sporadicka nie je. Keby bola, bolo by super sveta zit. Je to k jedu, ze nieco tak prirodzene a krasne sa vie takto zmrsit. Je to nefer od prirody. 😕
PEACE 😉
22. mája 2009 o 9:42 #149658Kalea
Účastník1. diskusie typu, „co by bolo keby“ su velmi vratke a da sa v nich tvrdit takmer hocico, v zavislosti od uhla pohladu…
Máš pravdu. Ale tuším práve Ty si napísala, že možno by tie ženy boli zomreli ešte skôr, keby neboli dojčili…
Nie?
Naozaj by sme to mali nechať tak, lebo nevieme čo by bolo keby…
Pekný dník!22. mája 2009 o 11:30 #149660Martina z MT
ÚčastníkMáš pravdu. Ale tuším práve Ty si napísala, že možno by tie ženy boli zomreli ešte skôr, keby neboli dojčili…
Nie?…Ved prave… seba z tvrdenia o diskusiach „co by bolo keby“ nevynimam!
22. mája 2009 o 13:35 #149662Chantal
ÚčastníkNo fajn, ukludnili ste ma 😆 /Vsak to bolo cielom tejto temy, ze?/ Ak nezomriem pri porode, tak mam celkom slusnu sancu zonmriet po dojceni 😆 😆
Baby, vy sa chytite aj kvoli comu netreba…
-
AutorPríspevky
- Musíte byť prihlásený, aby ste mohli odpovedať na túto tému.
