- Táto téma obsahuje 1 hlas a 64 odpovedí.
-
AutorPríspevky
-
28. mája 2011 o 19:29 #851656
erikaT
ÚčastníkVeriace maminky ako vnímate spoved? Kedze sa zo mna stal nepraktizujuci krestan-katolík tak sa odhodlavam po urcitom case prist ku spovedi ale mam z toho velmi zvlastny pocit ze musim predstupit pred knaza ,vychrlit na neho moje nagativne stranky. Pred niekoho celkom cudzieho. Preco krestania musia vykonavat akt spovede? Ako prebieha spoved vo vasom pripade? Poviete vsetko do detailov, pri spovedi sa porozpravate s knazom? Beriete ho ako psychloga?Neviem co si mam o tomto akte mysliet.
29. mája 2011 o 10:44 #851657corky
Účastníkerika, presne kvoli spovedi som prestala chodiť aj celkovo do kostola (lebo babky tam potom hladia, prečo nejdem na prijimanie a som v meste dosť známa)… nemám z nej nijaký uvolnujúci pocit (ako by som vraj mala mať), ale práve naopak, poriadny mindrák a nervy. Bola som na nej len ak som vyslovene musela – napr. pred 1. sv. prijímaním, pred birmovkou, pred svadbou a pred krstom detí. Naposledy pred dceriným prijímaním som ani nešla a už viac sa ani nechystám. Nie je to ani spovedníkom, lebo som bola u roznych. Skutočne nemám potrebu niečo rozprávať nejakému chlapovi v sutane, ktorý ma ani nepozná nejaké súkromné veci. A už vôbec nie potom počúvať tie ich poučovania (napr. ohladom antikoncepcie) – ked to nepoviem, nemá spoved zmysel. A ked to poviem, začne prednáška
29. mája 2011 o 11:27 #851658aanka
Účastníkneviem, ako by som to vnímala, keby som sa musela spovedať farárovi. A ani neviem, ako toto riešia iné cirkvi, ja som evanjelička a u nás prebieha spoveď inak. Nehovoríme farárovi, zahĺbime sa do seba a spovedáme sa pred Bohom. Myslím si, že nejde o to, že o hriechu poviem farárovi, ale o to, že vnútorne pripustím vlastnú chybu a oľutujem ju. Mala som spolužiačku, ktorá každý týždeň chodila na spoveď a brala to totálne zľahka. Povedala o svojich hriechoch farárovi a bola voľná a mohla zas hrešiť. Vo vnútri sa nad tým ani nezamyslela.
Ja si, erika, myslím, že ak sa svojimi chybami zaoberáš a ľutuješ ich a ak sa snažíš žiť podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, je to viac, ako formálna spoveď farárovi
29. mája 2011 o 14:41 #851659ksichta
ÚčastníkSpoveď je veľmi intímna vec. Nikto do z vonka nevidí do človeka, ktorý ju absolvuje a mne sa trošku nepáči posudzovanie ľudí štýlom – ide si na spoveď, vyletí si ako motýlik, pokojne si pácha hriechy, lebo veď vie, že sa zase vyspovedá… ja by som si asi nedovolila takto hodnotiť, lebo nikto, naozaj nikto do toho nemá šancu vidieť. A rovnako neexistuje nikto, kto by vyšiel zo spovedelnice a už nikdy nič zlé nespáchal. Tu ani nejde o to, že robím si čo chcem, veď sa vyspovedám – myslím si, že ten, kto to berie vážne, tak sa skutočne usiluje sa tým starým zlým veciam vyhýbať, ale sme ľudia, máme dedičný hriech, padáme a vstávame do kolečka. Mne dáva spoveď neskutočnú silu a nádej skúšať to znova, snažiť sa aspoň trochu to vylepšiť a nepadať tak často. Mne to napríklad pomáha – a naozaj nemusím mať kňaza, ktorý mi všetko odklepne. Naozaj nerobím veci s tým, že veď sa vyspovedám, osobne si nemyslím, že by to mohlo takto fungovať, Boh predsa musí vidieť takúto vypočítavosť a potom, nechcem byť morbídna, ale kto má záruku, že sa stihne vyspovedať včas? Som presvedčená, že ak niekto berie spoveď naozaj vážne, tak určite takto nekalkuluje. A ten, kto kalkuluje, tak tam asi ani chodiť nemusí.
29. mája 2011 o 14:46 #851660aanka napísal(a):
neviem, ako by som to vnímala, keby som sa musela spovedať farárovi. A ani neviem, ako toto riešia iné cirkvi, ja som evanjelička a u nás prebieha spoveď inak. Nehovoríme farárovi, zahĺbime sa do seba a spovedáme sa pred Bohom. Myslím si, že nejde o to, že o hriechu poviem farárovi, ale o to, že vnútorne pripustím vlastnú chybu a oľutujem ju. Mala som spolužiačku, ktorá každý týždeň chodila na spoveď a brala to totálne zľahka. Povedala o svojich hriechoch farárovi a bola voľná a mohla zas hrešiť. Vo vnútri sa nad tým ani nezamyslela.Ja si, erika, myslím, že ak sa svojimi chybami zaoberáš a ľutuješ ich a ak sa snažíš žiť podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, je to viac, ako formálna spoveď farárovi
suhlasim
tiez som nechapala moje spoluziacky, ktore akonahle spravili nieco "zle", utekali sa vyspovedat a tym to pre ne skoncilo, akoby sa ich "hriech" vymazal… Totalne sa tym stratil akykolvek vyznam spovede, aspon teda mne to tak prislo.. aj ked ja nie som prislusnicka ziadnej cirkvi, chapem ritual spovede, aj ked teda nechapem potrebu spovede pred cudzim clovekom..
Ak aj s nejakeho dovodu mas potrebu chodit do kostola, podstupovat nejake tie tradicne ritualy, ale spoved ti je proti srsti..ja by som to na tvojom mieste vyriesila proste tak, ze by som na ziadnu nechodila.. preco preboha by si mala robit nieco, co neprinesie ziaden uzitok, len preto, ze sa to tak "robi"..?29. mája 2011 o 14:59 #851661Dot
ÚčastníkSom, podobne ako Aanka, evanjelicka. Napriek tomu, ze u nas naozaj prebieha len spoved "vnutorna" a pred Bohom, a som v podstate za tuto moznost vdacna, myslim, ze katolicky sposob spovede ma velku silu, ak ju clovek berie naozaj vazne. Upratat si v sebe, vnutorne si uvedomit to, co som urobila a nemala som a POVEDAT TO NAHLAS a nic nezamlcat, stoji, podla mna, ovela viac premahania, prace na sebe.
To vsak plati naozaj len v pripade, ak naozaj clovek vnutorne citi lutost a k spovedi pristupuje poctivo.Ksichta – knaz sa pri vasej spovedi k hriechom aj nejako vyjadruje? Dava pomocnu ruku? Radu? Alebo len nacuva a dava rozhresenie?
29. mája 2011 o 18:34 #851662Kirkuša
ÚčastníkJa sa do toho nechcem miesat, nakolko nie som prislusnickou ziadnej cirkvi, moj nazor preto berte s rezervou.
Ale zda sa mi to (spoved) tiez ako velmi mocny nastroj, a jej prevadzanie nahlas a "pred cudzim", resp. pred niekym kto by mal byt autoritou (a ked raz sme prislusnici katol. cirkvi tak jednoducho knaz by pre nas tymto typom autority duchovnej mal byt) moze byt este efektivnejsie nez len vduchu. Pretoze vduchu moze a mal by sa nad svojimi skutkami kazdy zamyslat tak ci onak. A knaz akozto niekto kto je duchovne na vysi nam moze nase hriechy spravne "ohodnotit", ak je dobry v tom co robi. Ak sme spoved sami vo svojom vnutri vykonali spravne, knaz uz samozrejme nie je potrebny. Ale moze sa stat ze niecomu prikladame prilis velku vahu a trapime sa s tym, vtedy nam moze knaz pomoct "uvedenim na pravu mieru" alebo naopak, niektore nase spravanie ci myslenie mozme povazovat za uplne neskodne ci len malo nevhodne ale on nas moze upozornit ze tomu tak nie je. A potom nam moze aj pomoct vysporiadat sa s nim, pomocou rady ci vplyvu (sily,moci). Moze fungovat ako ucitel, ktory opravuje nase chyby. Je to ako pri ktoromkolvek inom uceni, sa da aj ako samouk, ale s ucitelom to obvykle ide rychlejsie a lahsie. Len musime "posluchat" – prijat ho. Aj tak nespravime, to akoby tam vobec nebol, len sa hrame ze sa ucime.
V mnohych inych duchovnych uceniach funguje nieco ako spoved, aj ked s urcitymi obemnami, poznaju to tisicky rokov aj vychodne ucenia, ba aj europska mystika. Vzdy je doraz na to nahlas a na to pred autoritou/ucitelom. Ked uz sme sami na vysi, uz to nepotrebujeme, aj ked kto vie, niektore systemy s tym pre istotu pracuju az do konca, teda stale.
A este jeden postreh, v dnesnej dobe je moderne si tak vyzobavat co sa mi hodi to robim z nejakeho systemu, co sa mi nevidi ignorujem. Priradujeme to k slobode. Len neviem ci je toto prave spravne, lebo odmietame logicky spravidla to kde moze byt prave nase slabe miesto, problem. A ked z nejakeho systemu vytrhnem urcitu cast uz sa nam nikdy nemusi spojit do takeho celku akym by mal byt, co vsak ziak/dieta nevidi. Velmi volne prirovnanie akoby sa ziak anglictiny odmietal ucit casy, alebo slovesa s tym ze toto netreba a dohovori sa aj bez toho. Mohol by si aj dlho mysliet ze ano. Len v niektorej inej oblasti ignorovanie istej oblasti moze mat fatalne nasledky a ked sa na to prijde uz moze byt neskoro. V cikrvi a ceste k Bohu aky nam ona ponuka ma prostrednik medzi nami a Bohom: knaz dolezite miesto. Myslim ze ked sa niekto na tu cestu da, skoda by bolo nevyuzit jej ramec tak ako ho ponuka, pretoze pre nieco je to tak nastavene ako je, co nam v plnej hlbke z nasho pohladu este nemusi byt jasne.
Co mne sa vidi ze vacsina katolikov je dnes "vlazna", je to znakom doby, nie sme predsa ziadni fanatici a vraj staci tak. Ono aj vysledky su obvykle podla toho, ako vo vsetkom. Preto zalezi co od viery ocakavame, ci len pomocku k zivotu, alebo naozaj nieco co chceme mat na prvom mieste pred inymi vecami.30. mája 2011 o 8:55 #851663SilvaK
ÚčastníkDot, kňaz pri spovedi by mal pomáhať otvoriť tvoje vnútro, vyznať a oľutovať svoje previnenia. Mal by usmerňovať tvoje správanie, poradiť, ak radu potrebuješ. Mal by chápajúco (nie odsudzujúco) načúvať, pomáhať nájsť dôvody, korene, príčiny a pomáhať nájsť cestu, ako sa zlepšiť, ako vnútorne rásť.
Píšem "mal by", lebo takýchto kňazov musíš hľadať lupou, často je problém, že je to presne naopak – kňaz posudzuje, nepomáha sa otvoriť, skôr tento proces blokuje. To je potom problém pre mnoho ľudí, ktorí k spovedi pristupujú len príležitostne, pretože ak natrafia na takýchto kňazov, ťažko ich presvedčia o potrebe častejšej spovede.Naozaj sa dobre vyspovedať je takým malým zázrakom, ten pocit som zažila len niekoľkokrát, ale naozaj som sa cítila "umytá", slzy tiekli samy od seba z pocitu šťastia? odľahčenia? . Nie pocit, že splnila som si povinnosť, ale pocit, že teraz to naozaj cítim, že mi bolo odpustené a mám veľkú šancu začať znova a byť lepšia.
30. mája 2011 o 9:22 #851664Dot
ÚčastníkSilvaK napísal(a):
Dot, kňaz pri spovedi by mal pomáhať otvoriť tvoje vnútro, vyznať a oľutovať svoje previnenia. Mal by usmerňovať tvoje správanie, poradiť, ak radu potrebuješ. Mal by chápajúco (nie odsudzujúco) načúvať, pomáhať nájsť dôvody, korene, príčiny a pomáhať nájsť cestu, ako sa zlepšiť, ako vnútorne rásť.
Píšem "mal by", lebo takýchto kňazov musíš hľadať lupou, často je problém, že je to presne naopak – kňaz posudzuje, nepomáha sa otvoriť, skôr tento proces blokuje. To je potom problém pre mnoho ľudí, ktorí k spovedi pristupujú len príležitostne, pretože ak natrafia na takýchto kňazov, ťažko ich presvedčia o potrebe častejšej spovede.Naozaj sa dobre vyspovedať je takým malým zázrakom, ten pocit som zažila len niekoľkokrát, ale naozaj som sa cítila "umytá", slzy tiekli samy od seba z pocitu šťastia? odľahčenia? . Nie pocit, že splnila som si povinnosť, ale pocit, že teraz to naozaj cítim, že mi bolo odpustené a mám veľkú šancu začať znova a byť lepšia.
Silvi, dakujem za popis.
Uz rozumiem, ze ak clovek naozaj najde podobneho knaza, tak ten zazitok ma obrovsku silu (a verim, ze aj "nasledky" v pozitivnom zmysle slova)30. mája 2011 o 9:26 #851665maria@redakcia
ÚčastníkPrvou vecou je fakt, ako pristupuje kto ku spovedi. Je pravdou, že je veľmi veľa ľudí vlažných a majú to na háku. Ale je pravdou i to, že je veľa ľudí, ktorým pomáha práve spoveď osobnostne rásť na lepšieho človeka – a preto hovorím, že je dôležité v prvom rade to, ako sa k tomu postaví človek sám. Druhá vec, dosť podstatná je, to, že nie je kňaz ako kňaz. Nájsť dobrého spovedníka je občas drina, ale stojí to za to. Dobrý spovedník – bez ohľadu na vek – je nielen dobrý psycholog, ale aj dobrý radca, a hlavne: nie je tam preto, aby ktokoľvek vyšiel zo spovedelnice s pocitom "Si hriešny a ešte hriešnejší budeš". Spoveď pre mňa osobne má viac než psychologický rozmer – je to o mojom žití viery, ale to už je vec, ktorú si každý slobodne rozhoduje sám, nehovoriac o tom, že každý máme svoju cestu, svoj čas, svoju dobru rastu…
30. mája 2011 o 9:37 #851666ksichta
ÚčastníkKirkuša, klobúk dolu, na to, že nie si taká klasická veriaca, tak si to neskutočne vystihla. Celú tú rolu kňaza a význam spovede, normálne čumím (myslím to v dobrom). Dot sa pýtala, ako vlasnte reaguje kňaz. Počas môjho života som absolvovala spovede u rôznych kňazov horších – lepších. Boli kňazi, ktorí sa pýtali na také intímnosti, ktorí nadomnou lámali palicu, alebo si so mnou prešli všetkých 7 hriechov a všetky mi nejakým spôsobom našli a prišili. Po takých spovediach som odchádzala absolútne odpálená s pocitom, že pre mňa niet nádeje, že som neapraviteľný hriešnik. Boli aj kňazi, ktorých zaujímalo, či chodim do kostola a či som sa vydávala v kostole a ak áno, tak bolo všetko o.K. Nejaký čas trvalo, kým si našla spovedníka, ktorý mi sedel. Nechcem tým povedať takého, čo mi všetko odklepne, ale takého, čo mi dokáže vysvetliť, čo ma vie nakopnúť, kde naozaj odchádzam zo spovede s veľkou nádejou robiť všetko lepšie. Úžasne to tu opísala Kirkuša, lebo ono aj ten vnútorný rozhovor iba s Bohom je dôležitý, ale niekedy sme taký zabednení vo svojich problémoch, že je dobré, ak nám to niekto trošku osvetlí – napríklad také nekonečné výčitky ohľadom vecí, ktoré sa stali , z ktorých sme sa vyspovedali a napriek tomu si ich neviem odpustiť – človek má pocit, že je to tak správne, že je to trest, až kňaz niekedy dokáže vysvetliť, že ak odpustil Boh, kto sme my, aby sme to ignorovali. A tiež, pri takýchto smútkoch, depresiách a sebaobviňovaní je to aj práca diabla, ktorý človeka presviedča, že je zlý a nemá šancu byť dobrým – skrátka ho stiahne s tým, že je jedno, čo urobí, lebo sa z toho už nedá von. preto je nádej, že sa dá začať odznova taká dôležitá. veľmi často môžu byť chybou aj nekonečné snahy o dokazovanie lásky k blížnemu tým, že sa podkladáme niekomu, kto o to nestojí a zadávame tak neustálu príčinu k sporom. Niekedy je práve kňaz tou autoritou, ktorá človeku ukáže, že jeho akože pokorný postoj je vlastne skrytá pýcha – snaha ukazovať svetu, že ja som ten dobrý, čo sa snaží a druhí ma nechápu. a tiež súhlasím, že priznať takto otvorene nahlas pred druhým človekom svoje najväčšie svinstvá je ťažké, ale veľmi oslobodzujúce.
30. mája 2011 o 11:27 #851667Zuz ana
ÚčastníkVdaka Bohu ja som zatial stretla celkom normalnych knazov Keby som stretla niekoho takeho ako tu bolo opisovane, tak neviem neviem ci este niekedy do spovedelnice vkrocim.
U mna je problem so spovedou ten, ze nie vsetko co poklada cirkev za hriech, pokladam za hriech aj ja. Tym padom to ani nemozem olutovat, lebo nemam pocit, ze som spravila nieco zle. A potom co? Vyspovedam sa len ciastocne, z toho co ma trapi, alebo zo vsetkeho, ale pritom neuprimne..
Na spoved casto nechodim.. naposledy som bola pred svadbou. Ale mala som aj obdobie, ked som chodila na spoved kazdy tyzden a kazde rano som chodila do kostola. A veru nebolo to preto, zeby som si chcela veselo hresit dalej. Ale bola som v takych sra.ckach v tom case, ze som to proste potrebovala.
30. mája 2011 o 12:06 #851668SilvaK
ÚčastníkTrochu off topic a trochu k veci:
http://savol.blog.sme.sk/c/266128/Boh-n … estat.html
Práve som na to natrafila.
30. mája 2011 o 12:14 #851669ksichta
ÚčastníkEšte by som doplnila ohľadom tých mojich nedobrých skúseností s kňazmi – bola by som nerada, keby z toho vyšli ako nejakí úchyláci – lebo si nemyslím, že by to tak bolo. Jasné, že v tej dobe ma to nesmierne urážalo, pretože som vpodstate nič tak hrozného neurobila, ale otázky boli kladené tak, ako boli a odpovede jasne určovlai, že ide o hriech. Väčšinou som vypálila zo spovedelnice vytočená že až, rozhodnutá, že už ma v kostole nikto neuvidí. Spôsobovali mi alergiu a preto si viem predstaviť, a aj tu na fóre je veľa takých báb, ktorým podobné reakcie vyvolali neskutočnú averziu na celú cirkev. Potom som si však povedala, prečo by mal Boh doplácať na neschopnosť niektorých kňazov. S odstupom času a tiež s tým, že som mala možnosť jedného z týchto neoblomníkov poznať trochu lepšie som dospela k názoru, že oni chcú tak veľmi zmeniť svet, tak veľmi ho chcú zbaviť hriechu, že to robia trochu nasilu a účinok je opačný. Neviem, možno niekto potrebuje skutočne fakt počuť o svojich hriechoch takto natvrdo, ja som však na to akosi nebola pripravená a tiež som mala pocit, že by som sa z tých hriechov mala vyznávať sama a nie byť dotlačená takým nechutným spôsobom. Takže áno, našla som kňaza, ktorému poviem všetko, ktorý ma pozná. Povie mi otvorene ale povie to tak, že mi neberie nádej.
30. mája 2011 o 12:43 #851670slniecko
ÚčastníkSilvaK napísal(a):
Trochu off topic a trochu k veci:http://savol.blog.sme.sk/c/266128/Boh-n … estat.html
Práve som na to natrafila.
to je krasne
-
AutorPríspevky
- Musíte byť prihlásený, aby ste mohli odpovedať na túto tému.
