- Táto téma obsahuje 1 hlas a 176 odpovedí.
-
AutorPríspevky
-
16. septembra 2009 o 12:35 #842292
Mysenka
ÚčastníkArchívny obsahAhoj,
som dnes taka rozladena zo synovej skolky az mam problem sa ovladat. Syn bol v skolke celkovo tri krat a dokopy cca 3 hodiny. Z toho dva razy uz normal v triede, bezo mna. V pondelok len jednu hodinu, dnes hodinu a tristvrte. Je to pre neho uplne nova skusenost, nevie, ze ma sadnut na povel a zmlknut, ze sa nesmie hrat, ked sa mu ziada a pod. A tak v pondelok a aj dnes vraj behal po triede, dovadzal a valal sa. A samozrejme, ze schytal nalepku – hyperaktivny! Pritom je to chlapcek uplne v pohode, nikdy znamky hyperaktivity nevykazoval. No ma momentalne bujnejsie obdobie, kedy svoju radost dava najavo zivym santenim. Jasne, ze treba davat pozor, aby niekoho pri svojom blbnuti nesotil ci neudrel. Nikdy vsak nebol bitkar, do nedavna nebral a ani si nebranil svoje hracky, nesacal sa ci inak sa neprejavoval, ako to bezne vidam na ihrisku. Je skratka len zivsie dieta, velmi vela komunikuje a dost nedetsky, nie je utiahnuty, skor sebavedomy. Vzdy bol ale taky tulko tulivy. To co robi dnes, ze si svoje hracky chrani, ze pripadne capne dieta po ruke ak mu zasahuje do hry zacal robit az nedavno, po skusenostiach z ihriska. Ale agresivny nie je. A bum, ucitelka, ktora ho ale absolutne nepozna a ani nie je priestor ho spoznat tym, ze sa porozpravame vyhlesne na mna, ze je hyperaktivny. Ona ocividne s nervami v kybli z urevanych deti, ktore jacia od nastupu do zariadenia a tak vesele chlapca, ktore poskakuje sejme. Nepaci sa mi to, som z toho znechutena a neviem co si o tom mam mysliet. Mam obavy, aby si takto nespravne syna nezaskatulkovala, a aby ho nepeskovala uz len ked sa usmeje. Zakazdym, ked sa syncek zo skolky vrati, a to je tam fakt len kratucko, tak je nervozny, placlivy, neda sa s nim dobru hodinu vyjst a upokojit ho. Odmieta ma, place, je v ofenzive. Toto sa zopakovalo uz tri krat. A trikrat bol v skolke. Nechapem ako moze takto reagovat, ked tam bol tak kratko. A v triede je vraj usmievavy. Mam sto chuti zajtra nahlasit, ze syn uz chodit do skolky nebude a nechat ho doma. Ale co ak sa unahlim. Mate mamicky zivych, veselych deticiek podobne skusenosti? Este som postrehla, ze pani ucitelka (chapem, ze je to napor na nervy) na deti hovori podrazdene, skor zvysenym a strohym hlasom. Je mi luto najma tych uplakanych deticiek. Iste, je asi privela ak narieka srdcervuco 5 deti naraz a ona ma v triede dalsich 10 kusov, ale neslo by to trosku psychologickejsie? Aj mojho syna, uz taka dobre nervozna, privitala dnes rano len strohym pokynom " ty sa postav dozadu". Sli na desiatu. Ten ton sa mi nepacil, ani prilis velka nervozita s placucich deti. Syn vran desiatu nezjedol, no uprimne, v takej atmosfere by ani mne nechutilo. Ucitelka napruzena, revuce deti….ach jo, moje nervy, hotovy drastak.
16. septembra 2009 o 12:48 #842293LIBERTAS
Účastníkno mysen, tak vitaj v klube
situška sa časom ukľudní, deti si zvyknú, učiteľke prejde PMS a bude dobre
16. septembra 2009 o 12:56 #842294Mysenka
ÚčastníkTak dakujem za privitanie v klube. Takze vravis, ze akonahle pominie PMS tak mojmu synovi daju dychat? To znie slubne. Normalne tu sedim a neviem sa hodit do kludu, som tak vnutorne rozladena. Idem si slahnut kafe, snad to prejde, Dik za podporu.
16. septembra 2009 o 12:58 #842295No teda nezavidim ti.. Napada mi len jedno, bez ohladu na to, ze ucitelka by mala prehodnotit, ako sa k detom sprava… nechat ho doma este par tyzdnov, kym ostatne deti prestanu plakavat. Ucitelka je urcite poriadne nervozna (to ju samozrejme neospravedlnuje), ale ak sa chces vyhnut tomu najhorsiemu, tak podla mna ine riesenie velmi nie je (iba ak zmenit skolku a to sa mi zda zbytocne radikalne).
Urcite sa to tam ukludni a potom bude cas aj na nerevuce deti .
Moj syn tiez prve dni nadsene pobehoval po triede, ked ostatni sedeli v kruhu na koberci, on behal okolo nich cely stastny s bojovym pokrikom. Po dvoch tyzdnoch pochopil, ze v skolke to funguje trochu inak, ako doma a prisposobil sa bez problemov. Nastastie, proti pristupu nasich uciteliek nemozem povedat jedine zle slovo, zvladaju to vyborne.16. septembra 2009 o 13:10 #842296Mysenka
Účastníkakvi napísal(a):
Moj syn tiez prve dni nadsene pobehoval po triede, ked ostatni sedeli v kruhu na koberci, on behal okolo nich cely stastny s bojovym pokrikom. Po dvoch tyzdnoch pochopil, ze v skolke to funguje trochu inak, ako doma a prisposobil sa bez problemov. Nastastie, proti pristupu nasich uciteliek nemozem povedat jedine zle slovo, zvladaju to vyborne.Moj syn sa sprava asi dost podobne ako ten tvoj syncek, co je podla mna normalna reakcia spokojneho dietata, ktore vsak este nevie, ze su iste pravidla. Tiez si myslim, ze coskoro sa prisposobi a pochopi. Lenze po dva razy co tam bol, po dva razy ucitelka "zalovala". Prvy raz akoze odlahcene – -" asi bude problem, vas maly nechodi ale beha…" Dnes uz na mna vybalila, ze nech mu dohovorim, lebo beha a skace, ked maju sediet na mieste. A ze je hyperaktivny. Ked som po neho prisla, deti sedeli na kope a on sedel od nich vzdialeny. Neviem ci sa tam posadil sam, alebo ho tam posadili, ale pripadal mi taky separovany. Ale aspon sedel. Skratka, hned na uvod zalovanie na mna nespravilo dobry dojem, skor naopak. Vo mne sa cosi zjezilo a obavam sa, ze to napatie uz budem vysielat aj navonok a tak sa lahko moze stat, ze sa dostaneme s uckou do kontroverzie uz len ked na seba kukneme. Takto som si skratka zaciatok nepredstavovala. Dost, ze co sa podavania informacii tyka, tak ma mila skolka ohromnu rezervu. Normalne nemam ani chut platit seky, ktore som uz vypisala a ani na rodicku schalenu financnu "injekciu". Lebo sak co ak tam moje dieta chodit nebude. Som sa nejak blokla.
16. septembra 2009 o 13:27 #842297Mirrka
ÚčastníkMysenka nie je to normalne. Teda aspon v nasej skolke nie.
Syn inak zive, vesele, spolocenske dieta predviedol prvy den (teda 4 hodiny) taky hysterak ze ucitelky boli spotene az na zadku. Tahali ho spod stola, schovaval sa, plakal neskutocne, kopal okolo seba, nedal im ani sancu…A to im v triede plakalo dalsich 15 deti. Napriek tomu sa so mnou aj s malym ucitelky rozpravali v klude. Sice spomenuli, ze ak toto bude robit opakovane tak mozno by som mala zvazit detsku psychologicku. Ale naozaj mi to povedali tak ze som to brala ako dobru radu. Uprimne bola som z toho ako sa spraval. Ale videla som a aj citila z uciteliek snahu so synom nadviazat kontakt a nie hned ho zaradit do skatulky "problemy".
Dnes po dvoch tyzdnoch je to tak ze syn rano sice knuci ze nechce do skolky ale v skolke cez den je uz potom vysmiaty, vsetko zje, hra sa, beha… ma rad ucitelky, chvalia ho ze je v pohode. Rano ho pekne privitaju, donesie si hracku (z domu) ucitelka co ma sluzbu sa ho hned vypytuje co si doniesol, snazi sa ho zabavit aby neplakal.ALE v dcerinej skolke (ine mesto-iny kraj) to bol presne taky styl "ty sa postav dozadu" a nezajem. Rano ked sme prisli a dcera plakala tak ucitelka "neplac, mama pride" a dalej sa venovala kave, upratovacke, ranajkam…
Takze normalne to nie je ale ci s tym nejako pohnes netusim
16. septembra 2009 o 13:32 #842298Džusa
Účastníkmoj syn tiez radost prejavoval skakanim a behanim a pritom je skor kludny, taky dumavy typ.
a s tym placom po skolke som si presla u oboch deti. dcere to trvalo rok. pritom v skolke spokojna, ucitelky s nou nemali ziadny problem a ona vzdy po skolke chytala zachvaty zurivosti, place az cela ulica na nas pozerala. doteraz nechapem co to bolo, ci len take uvolnenie, lebo v skolke musela posluchat, ale aj v ramci normy posluchala. po case sme v klude prisli domov a chytilo ju to doma. vyzurila sa asi 30-45 min. a potom to bola zase ona. lenze na ziadny problem som neprisla. syn takisto ale u neho to trvalo asi 3-4 mesiace. u neho bol zase ten problem, ze nechapal, ze sa ma drzat vo svojej skupinke a nemal problem odist aj z dvora, ze sa chce ist hrat na ine ihrisko. s ucitelkou sme sa o tom porozpravali a potom sa primerane zariadila. po case pochopil, co znamena skolka. vsetko chcelo len cas, ale na druhej strane aj empatiu uciteliek, s ktorymi sa dalo rozumne komunikovat a dohodnut.
teraz vidim, ze nie je skolka ako skolka, dceru sme museli prelozit blizsie k nam a je to obrovsky rozdiel, avsak tym horsim smerom.16. septembra 2009 o 14:03 #842299Mysenka
Účastníkbaby, dakujem za reakcie, pomaha mi to urobit si prehlad. Ja fakt postradam v tej nasej skolke nejaky elementarny uvodny zaujem v style ahoj chlapec, ako sa volas, ako Ta mame volat – prvy den ho volali inak a syn ani nereagoval, ked som po neho prisla. Nikto sa ma nespytal ako ho volame! Az dnes upratovacka! Potom by sa mohla ucka dietatu prihovorit, aj ked jej tam reve zopar deti. To akoze ked placu niektore deticky tak moj syn zostava na totalnom okraji zaujmu? To ma co znamenat? To je super prijatie do noveho prostredia. Tak kruci necham chvilu revuce decko tak, pridem a prihovorim sa k dietatu co je v klude. Pozdravim ho a laskavo ho uvediem, aby sa citilo v novom prostredi vitane. A nie, ze ani sa neprihovorim a hned gezujem, bez akejkolvek verbalnej "predohry"! A to ani studovany psycholog byt nemusim, aby mi bolo jasne, ze minimum zaujmu potrebuje kazdy aj ten kludny, usmievavy. Obavam sa, ze ak to takto pojde dalej tak syn asi sotva bude chciet ist niekde, kde sa steka a ja zas nebudem mat chut viest dieta do prostredia, kde vynasaju diagnozy nekompetentne osoby po dvoch hodinach. Fakt ma tou hyperaktivitou dozrala. Na to, aby to o niekom mohlo byt povedane, je potrebne dotycneho poznat viac ako dve hodiny a pokial viem, prejavuje sa to od utleho kojeneckeho veku. Ved moj syn je absolutne kludne pohodove dieta, ktore zvlada 15 hodinovu jazdu autom uplne s prehladom, kedy aj my dospeli sme uz mali dost. Dokaze sa hodiny hrat sam, ked sa mu venujeme je sustredeny. No neviem co spravit. Pohovorit si s ucitelkou, ale kedy? Sak ta je permanentne v nervovom prese. Nie je priestor. Prave kvoli revucim detom. Lenze moj syn zacina byt skatulkovany a to vdaka tomu, ze na neho nezostava ziaden priestor. Jemu sa nikto nevenuje, len sa od neho ocakava, ze po dvoch hodinach v zariadeni ako trojrocny pochopi okamzite pravidla sveta dospelych. Sadnut, lahnut, nehovorit, zostat…
Som vo vyvrtke, snad ked kavu dopijem, sklidnim hormon, zatial to graduje. Ale este mam pol salky, sanca na "ustup" je…. No proste sa neviem ukludnit uz od rana. A este aj ten smejuci sa smajl – kto to kedy videl tma v papuli! Velmi nevydarene.
16. septembra 2009 o 14:11 #842300mimulik
ÚčastníkMyšenka – asi by sa mi tiež nepáčilo, keby niekto takto jednal s mojou dcérou. Myslím, že škôlka nie je o tom: ty sa postav, ty si sadni a podobné príkazy… ale o tom, zahrajme a zabavme sa spolu, naučme sa niečo, nech nám ten čas bez mamy rýchlejšie uplynie…
Moja dcérka je nadmerne živé dieťa, ústa sa jej nezavrú, často ani v noci počas spánku:roll:, ale je to ako ja hovorím: mamin maznáčik. Hoci bola zvyknutá na viacerých ľudí, spoločnosť, dodnes robí cirkus, keď k nám príde niekto, koho málo vidí, málokomu sa nechá pohladiť, voči cudzím je väčšinou nedôverčivá (hlavne takým, čo sú na ňu príliš hrrrrrrr), potrebuje trochu viac času v styku s cudzími… preto som sa taaaaak moc obávala nástupu do škôlky. Ja som sa bála plaču, moja mama tvrdila, že je nezvládnuteľná a nikto jej tie divočiny v škôlke tolerovať nebude
Prvý deň bol OK, malá tam vpálila, lebo zbadala nové hračky, behala, kričala, smiala sa (reaguje podobne ako tvoj syn, proste keď sa teší, tak sa blázni, lieta hore-dole, piští…), učiteľka sa ma len opýtala: to sa tak teší? Lenže ako som sa vzdialila, spustila plač, ale stála som za dverami a za chvíľu bolo ticho. Keď som prišla po ňu, stála bokom od detí, tie sa hrali kolo-kolo-mlynské…
Druhý deň najskôr začala plakať, držala sa mi nohy, ale nakoniec išla. V škôlke papá, nepovie však skoro nič – okrem: kde je maminka a kedy príde maminka, moc sa do aktivít detí nezapája, ale za 5 dní, čo tam bola, sa naučila už asi 5 básničiek. Každé ráno keď prídeme, vystúpia jej slzy do očí, skriví pusu, ale plač premáha, skoro odo mňa uteká, sadne si na konci miestnosti na stoličku a tam sedí. Minule som ju zdiaľky pozorovala (nevidela ma) a úplne jej krivilo pusu do plaču, ale plač premohla a mne to trhalo srdce Od stredy tam aj spinkala (doma už nespí vyše roka a tam ľahla a spala). Zato vždy keď prídem pre ňu, akoby sa v nej niečo zlomilo a vždy odchádzame s hrozným plačom, stíska ma, väčšinou moc nehovorí, až po nejakej polhodinke sa rozkecá A každý deň počujem: nechcem ísť do škôlky, dnes nejdeme do škôlky…keď poviem, že ideme, najskôr začne plakať a potom povie: obleč ma, očeš ma, poďme už akoby zmierené so všetkým, že si to proste odtrpí, ale viac nech od nej nechcem
A v sobotu sa v noci niekoľkokrát zobudila, že kde má papučky, ona ich chce ísť zo škôlky zobrať…. Inak strašný problém pre ňu musí byť aj to, že ona musí strpieť, že ju niekto iný oblieka, dotýka sa jej, lebo to je niečo čo vážne od iných neznesie, tu to strpíA ešte k tvojmu problému: tiež sú u nás v škôlke deti veselejšie, také čo nemajú problém, lietajú hore-dole, jazdia na autíčkach, tak také deti max. učiteľky upozornia, že opatrne, nech si neublížia a viac sa venujú tým uplakaným, ktoré majú problém odpútať sa od mamy a až deti ukľudnia, potom sa spolu hrajú. Všetko je to len o prístupe učiteliek a schopnosti zabaviť deti, nenútiť ich, nezhadzovať, zbytočne "nebuzerovať" ale jemne usmerňovať. Asi by som bola tiež nervózna, keby mali učiteľky mojej dcéry takýto prístup. Ale radiť ťažko, neviem, čo by som urobila, ale niečo určite
Každopádne – osoba, čo nemá nekonečnú trpezlivosť, oceľové nervy, zlaté srdce a more lásky na rozdávanie pre tieto maličké slniečka (ale aj väčšie deti), nemá v takejto profesii čo hľadať.16. septembra 2009 o 14:26 #842301linaa
Účastníkzrejme je to klasicka statna skolka, takze ja by som reagovat nemala, lebo ma tieto zazitky rozculuju za vas za vsetky. takto som totiz zazivala skolku ja, a nie jednu, ale niekolko, kvoli socialistickej vystavbe, vzdy sa postavila nejaka skolka blizsie k panelaku bolo to hrozne, ucitelky nervne, rozkazy, zakazy, skatulkovanie. ked som sa rozhodovala dat dieta do skolky, bolo to velmi ovplyvnene mojim detstvom, neverim, ze sa situacia v statnych skolkach, kde je na jednu slecnu 15-20deti, mohla zmenit. dokonca nas volali priezviskami a ak niekto reval, bol problem, ak sa niekto smial, bol problem, atd. v sukromnej skolke to chodi takto: nikto sa netvari, ze dieta sa ma z noci na den adaptovat, pochopit vsetky pravidla a splynut s davom. ucitelky su dve doobeda a dve poobede na 10-15deti, jedna cely den a dve sa prestriedaju, v pripade potreby su tam vsetky tri, ak je viac novych deti(viac ako 1), su pri obede vsetky+pomocna studentka pedagogiky. kazde nove dieta prichadza ako jedine nove v danom tyzdni, kazdy rok povedzme 3-4deti, v priebehu mesiaca. nikto sa necuduje, ak dieta namiesto cinnosti, ktoru robia vsetci zabehani skolkari, robi nieco celkom ine, ucka ho sprevadza celou skolkou, vybera mu hracky, o ktore ma zaujem, a to ten novy ma zaujem o vsetky. postupne sa zoznamia, zvyknu si. po tyzdni je hladko vcleneny do skolkarskej rodiny. ucitelky respektuju stravovacie navyky, nenutia do jedla, ak si to nezelas. nanutia spat, ak dieta uz nespava. je to velmi babyfriendly. v statnej neviem co je normalne a co uz nie, ale nedovol ucke hovorit o svojom dietati, ze je hyperaktivne, hyperaktivita je diagnoza, zlozito stanovovana. hovor jej o jeho kladoch, aky je to dobry a mily chlapcek, a ako to ona ma iste tazke, ale urcite to vdaka svojim pedagogickym schopnostiam zvladne. vela stastia.
16. septembra 2009 o 14:36 #842302Mysenka
ÚčastníkMimulik, aj moj syn je velmi komunikativny, jemu sa usta nezavru. Rad sa vypytuje, rad vysvetluje. To az clovek vidi ako velmi sa snazi nieco vypovedat, az hlce slova. On sa vsak vobec cudzich neboji, prave naopak, on cudzich este aj vybozkava, co teda by zas nemusel. Je prilis srdecny k dospelym aj detom, casto sa stretava s odmietnutim. Samozrejme, ze obcas to neodhadne so svojou hrou, rozkokosi sa. Vtedy ho jasne, ze napominam. Korigujem jeho hratky tak, aby si ozaj neublizil, alebo nedajboze inemu dietatu. Tak ako to ja ocakavam od mamiciek inych rozkokosenych deti. Skratka, je to normalne zdrave, vesele dieta. Je velmi bystry, obavam sa, ze aj tu bude problem. Ma zmysel pre humor, taky sprimarsky, zaobera sa vecami, ktore na trojrocne dieta su asi trosku nezvykle. Ale celkovo je velmi pohodovy. Zvlastne, ze ani raz v skolke neplakal. Asi by mi to bolo luto, keby som ho videla ako si ty videla svoju dcerku – ze jej az uztocka krivi. Chudatko. Vies, ze aj nas maly nechce ani bohovi nechat papuce v skolke? Pre chvilou som tu mala dokonca scenu, ze on tie veci co som do skolky doniesla – skicaky, toaletne potreby a pod. chce a ze ich tam nechce nechat. Ze do skolky viac nepojde. a je to tu. Po dvoch dnoch a par hodkach.
16. septembra 2009 o 14:48 #842303Mysenka
ÚčastníkLinaa, vdaka za slova povzbudenia na zaver tvojho prispevku. A k tomu predchadzajucemu – tiez mam ten nazor. Statna skolka so starymi, ba az zastaralymi mylne rovnostarskymi pravidlami. Spriemerovat, zrovnat vycnievajuce, zlomit, udupat. si tak. Rovnako mam skusenost vlastnu. Nejako som v kutiku duse dufala, ze casy sa zmenili. Zda sa, ze nie. Ak sa smiem spytat, s akou sukromnou skolkou mas skusenosti, ktore si opisala. Presne tak som si totiz predstavovala synov nastup. trosku mam totiz obavy ci tie sukrone skolky u nas fungujuce nie su len take neprofi rychlokvasky s jedinym cielom – dostat sa k peniazom dovercivych rodicov. Rada teda pocujem, ze to niekde funguje tak ako by malo.
Tej ucitelke by som velmi rada vypichla synove kladne stranky, ale nie je tam, alebo zatial nebol priestor. Len som jej stihla oponovat, ze hyperaktivny rozhodne nie je, ze je len zivsi a ze tak reaguje ked sa chce predvadzat. Uznala som, ze toho ma vela, ze synovi vysvetlim, ze behat nekontrolovane po triede nemoze, ale viac som uz nestihla. Nestihla som dodat, ze tak ako revuce deti aj moj usmievavy syn potrebuje cas, aby si na nove prostredie zvykol, ze aj on potrebuje pochopit pravidla fungovania, pre neho zatial neznamej institucie. Tak sa snad k tomu dostaneme kym nebude neskoro, lebo jedno zlomene dieta som zazila a nechcem to zazit na vlastnom dietati.
16. septembra 2009 o 15:30 #842304františka
Účastníklinaa napísal(a):
zrejme je to klasicka statna skolka,… neverim, ze sa situacia v statnych skolkach, kde je na jednu slecnu 15-20deti, mohla zmenit.Linaa…skutočne nie každa štatna školka je taká, vemi vela zaleží od riaditelky, toho, akymi ludmi sa obklopi a kam školku vedie… ja na dve štatne školky kam chodili moje deti nemožem povedať jedineho kriveho slova… deti bolo možno viac, ale učitelky to povacsinou zvladali bravurne…
16. septembra 2009 o 16:12 #842305Mysenka, obchádzala som radšej túto tému, lebo nás to čaká o rok a len keď si na to spomeniem, je mi blbo.
Aspoň sa pani učiteľka nepretvaruje pred rodičmi ako miluje deti, viem, to nie je útecha.
Ale kvôli synčekovi vydrž, nebola by to pre neho dobrá skúsenosť, daj tejto škôlke ešte šancu. Ty sa aspoň dúfam, môžeš vyberať. My tu máme len jednu.16. septembra 2009 o 16:17 #842306linaa
Účastníknasa uz byvala skolka je skolka v domceku, misikova 9, ba. je fakt, ze pri hladani skolky som obisla aj statne skolky, ci nahodou a JEDNA sa mi pacila- na kopci pri boriku, mala skolka v rodinnom dome, dve triedy-velkaci, malkaci, skvele ucitelky, prijemna riaditelka, hoci hned zistovala nase moznosti sponzoringu na koberce, trampoliny, ale to uz je dnes asi vsade…inak splnali vsetko, co som ocakavala, adaptacny tyzden, poskytovali dokonca mesiac, mile deti, po dohode moznost stravit den v skolke, kopa aktivit, prvky montessori pedagogiky..klienti velvyslanci, diplomati, podla riaditelky, ktora na to bola hrda, trosku elitarska skolka, ale inak velmi krasna, ludska, prijemna, doba cakania dva roky a chcelo by to mat niekde nablizku aj trvale bydlisko, aby bolo vsetko koser….zbehlo sa nam to ale tak, ze sme sa rozhodli pre "domcek", moje najkrajsie skolkarske roky, ake som zazila..
-
AutorPríspevky
- Musíte byť prihlásený, aby ste mohli odpovedať na túto tému.
