- Toto téma obsahuje 21 odpovedí, 1 hlas, a bola naposledny upravená pred 15 rokmi, 8 mesiacmi od
Archívny používateľ (pôvodné fórum).
-
AutorPríspevky
-
8. marca 2011 o 8:49 #194778Archívny obsah
Ahojte, potrebujem radu od nestranných ludí. Som z teto situácie zúfalá. Takže máme doma prváčku, ktora sa do školy velmi tešila a do Vianoc , to bolo aj vidiet. Ale po Vianociach začala ráno plakávať, bolesti bruška a tak ….. Práve v tom čase som zostala tehotná. Ja si myslím,že je to tým. Ale všetkými možnými sposobmi jej to vysvetlujem, snažím sa s nou stále rozprávat. Aj to vyzerá,že to pochopila,že sa teší, ale ked si spomenie na školu zasa zosmutnie a stále dookola len,že jej je za mnou smutno. Už neviem čo jej mám povedať, nejde to podobrom, ani po zlom. Strácam trpezlivost :skuli: Pradte mi,prosím 😕
DakujemOhodnoťte tému★★★★★★★★★★(Žiadne hodnotenia)8. marca 2011 o 9:10 #194780LIBERTAS
Účastníkno možno je príčina v škole a nie v rodine, teda vaše druhé tehotenstvo.
…rozprávala si sa s jej učiteľkou o tom?Ohodnoťte odpoveď★★★★★★★★★★(Žiadne hodnotenia)8. marca 2011 o 9:26 #194782no možno je príčina v škole a nie v rodine, teda vaše druhé tehotenstvo.
…rozprávala si sa s jej učiteľkou o tom?Samozrejme som sa rozprávala aj s učitelkou, ona s nou nemá problém, patrí medzi najlepšie žiačky, je aktívna, nemá s nou problém. Aj malá má učitelku rada. Takže vážne neviem, nechápem.
Ohodnoťte odpoveď★★★★★★★★★★(Žiadne hodnotenia)8. marca 2011 o 9:38 #194784Džusa
Účastník[quote=“LIBERTAS“]no možno je príčina v škole a nie v rodine, teda vaše druhé tehotenstvo.
…rozprávala si sa s jej učiteľkou o tom?Samozrejme som sa rozprávala aj s učitelkou, ona s nou nemá problém, patrí medzi najlepšie žiačky, je aktívna, nemá s nou problém. Aj malá má učitelku rada. Takže vážne neviem, nechápem.[/quote]
tiez si myslim, ze je problem skor v skole ako doma. nie je problem s kamaratkami?
napr. pri mojej dcere vidim, ze aj mala poznamka zo strany ucitelky ci deti ju vie rozladit a dost sa jej dotkne, hlavne ak citi nespravodlivost.Ohodnoťte odpoveď★★★★★★★★★★(Žiadne hodnotenia)8. marca 2011 o 9:38 #194786Ja mám tiež prváčku, tú našťastie prvotné nadšenie neopustilo.
Ako sa tvojej doteraz darilo? Bola spokojná, nosila včeličky? Chcelo sa jej písať domáce úlohy, čítať zo šlabikára? Ja som nikdy nerobila z domácich úloh strašiaka, nenútila som ju opakovane čítať zo šlabikára, keď aj škaredo niečo napísala, nič hrozné sa nedialo, len som ju upozornila, aby sa nabudúce neponáhľala a viacej sústredila, že to bude lepšie.
Skús nenápadne zistiť, či sa v škole neudiala nejaká nežiadúca zmena. Ja mám takú skúsenosť, že ten prvý polrok ich v škole brali tak s rezervou, ako škôlkarov. Potom sa dosť často spomínalo, že po Vianociach zmena… už ste veľkí…. atď.
Možno ich učiteľka začala presádzať. Možno ten prvý polrok bola s nimi stále aj cez prestávky (ako v škôlke) a po pol roku ich už začala častejšie nechávať samých. A potom tie deti zrazu nevedia, čo s tou slobodou.
U nás bol chvíľku problém, že dve dominantné deti začali medzi sebou tak nejako súperiť a určovať pozície. Mojej sa to netýkalo, ale určite to ovplyvní atmosféru v triede.
Možno sa začali tiež decká vo vašej triede skupinkovať, možno tvoju na chvíľku vyčlenili… veď si určite pamätáš, ako sme sa my ako decká pohnevali, potom zase udobrili.
Za dosť podstatnú zmenu ja považujem, že už nemajú včeličky, ale riadne žiacke knižky so známkami. Skús sa zamyslieť aj nad tým, či ste vy ako rodičia nemali od nej priveľké očakávania typu: tešíme sa na jednotky…
Ale určite aj tvoje tehotenstvo môže byť dôvod. Možno jej je ľúto, že ona musí chodiť do školy a má predstavu, že ty sa budeš doma s bábätkom iba hrať a mojkať… Treba vysvetľovať, vysvetľovať, rozprávať sa, ubezpečovať o tvojej láske.
Mne moja raz povedala, že sa s ňou už toľko nemojkám (mám ešte o štyri roky mladšiu dcérku), ale na druhej strane sa minule hanbila, keď som ju chcela pobozkať pred spolužiakmi… Dohodli sme sa, že pred spolužiakmi už len pusa na líčko.
Skús jej povedať, že aj keď sa narodí bábätko, ona bude navždy tvoje prvé dieťatko. Pozrite si fotky, keď bola ona maličká, povedz jej, aká si bola šťastná, keď sa ti narodila a že to tak navždy zostane, ona bude tá jedinečná, prvorodená…
Užívajte si ešte čas, keď môžete byť spolu iba vy dve, pritúľte sa, ľahnite si k sebe, čítajte si poležiačky, venuj sa jej… Viem, že to určite robíš, držím ti palce.Ohodnoťte odpoveď★★★★★★★★★★(Žiadne hodnotenia)8. marca 2011 o 10:00 #194788Ja mám tiež prváčku, tú našťastie prvotné nadšenie neopustilo.
Ako sa tvojej doteraz darilo? Bola spokojná, nosila včeličky? Chcelo sa jej písať domáce úlohy, čítať zo šlabikára? Ja som nikdy nerobila z domácich úloh strašiaka, nenútila som ju opakovane čítať zo šlabikára, keď aj škaredo niečo napísala, nič hrozné sa nedialo, len som ju upozornila, aby sa nabudúce neponáhľala a viacej sústredila, že to bude lepšie.
Skús nenápadne zistiť, či sa v škole neudiala nejaká nežiadúca zmena. Ja mám takú skúsenosť, že ten prvý polrok ich v škole brali tak s rezervou, ako škôlkarov. Potom sa dosť často spomínalo, že po Vianociach zmena… už ste veľkí…. atď.
Možno ich učiteľka začala presádzať. Možno ten prvý polrok bola s nimi stále aj cez prestávky (ako v škôlke) a po pol roku ich už začala častejšie nechávať samých. A potom tie deti zrazu nevedia, čo s tou slobodou.
U nás bol chvíľku problém, že dve dominantné deti začali medzi sebou tak nejako súperiť a určovať pozície. Mojej sa to netýkalo, ale určite to ovplyvní atmosféru v triede.
Možno sa začali tiež decká vo vašej triede skupinkovať, možno tvoju na chvíľku vyčlenili… veď si určite pamätáš, ako sme sa my ako decká pohnevali, potom zase udobrili.
Za dosť podstatnú zmenu ja považujem, že už nemajú včeličky, ale riadne žiacke knižky so známkami. Skús sa zamyslieť aj nad tým, či ste vy ako rodičia nemali od nej priveľké očakávania typu: tešíme sa na jednotky…
Ale určite aj tvoje tehotenstvo môže byť dôvod. Možno jej je ľúto, že ona musí chodiť do školy a má predstavu, že ty sa budeš doma s bábätkom iba hrať a mojkať… Treba vysvetľovať, vysvetľovať, rozprávať sa, ubezpečovať o tvojej láske.
Mne moja raz povedala, že sa s ňou už toľko nemojkám (mám ešte o štyri roky mladšiu dcérku), ale na druhej strane sa minule hanbila, keď som ju chcela pobozkať pred spolužiakmi… Dohodli sme sa, že pred spolužiakmi už len pusa na líčko.
Skús jej povedať, že aj keď sa narodí bábätko, ona bude navždy tvoje prvé dieťatko. Pozrite si fotky, keď bola ona maličká, povedz jej, aká si bola šťastná, keď sa ti narodila a že to tak navždy zostane, ona bude tá jedinečná, prvorodená…
Užívajte si ešte čas, keď môžete byť spolu iba vy dve, pritúľte sa, ľahnite si k sebe, čítajte si poležiačky, venuj sa jej… Viem, že to určite robíš, držím ti palce.Dakujem, za radu, ale v podstate, robím všetko.
V škole sa jej darí , má plno včeličiek, je velmi snaživá, všetko chce mat dokonalé. Z našej strany na nu nevyvýjame nejaké vysoké požiadavky, skor ju upokojujem,že ak sa jej niečo nepodarí,že nabudúce to bude lepšie, do ničoho ju netlačíme, podporujeme ju. Ani učitelka nerobila nejaké extra zmeny, nepresádzala, jee s nimi aj cez prestávky,malá s nou rada klebetí,teší sa na nu. Kamarátok má tiež dosť, hoci mne doma tvrdila,že málo ale po rozhovore s učitelkou som sa dozvedela,že sa spolu hrávaju, Laurika je smutná a plače ,len ked odchádzam. Ked ju posmelujem,že sa pohrajú a rýchlejšie jej to ubehne, stále dookola opakuje,že sa nechce hrat, ale jej je smtno sa mnou a hotovo.
U nás je to stále dookola o vysvetlovaní …. , ale nič nepomáha, už je to nekonečné 🙁A o mojkanie nieje núdza, stále ju stískam,to skor ona uteká,že je velká, ale stále sa moc lúbime. Je na mna až moc naviazaná. Aj jej stále vysvetlujem, že sa nič nezmení, ked pribudne bábo, stále zostane prvá. Venujem jej všetok volný čas.
Ale už som v koncoch ……. Každodenný ranný stres ma strašne vyčerpáva.Ohodnoťte odpoveď★★★★★★★★★★(Žiadne hodnotenia)8. marca 2011 o 10:05 #194790[quote=“MaruskaTT“][quote=“LIBERTAS“]no možno je príčina v škole a nie v rodine, teda vaše druhé tehotenstvo.
…rozprávala si sa s jej učiteľkou o tom?Samozrejme som sa rozprávala aj s učitelkou, ona s nou nemá problém, patrí medzi najlepšie žiačky, je aktívna, nemá s nou problém. Aj malá má učitelku rada. Takže vážne neviem, nechápem.[/quote]
tiez si myslim, ze je problem skor v skole ako doma. nie je problem s kamaratkami?
napr. pri mojej dcere vidim, ze aj mala poznamka zo strany ucitelky ci deti ju vie rozladit a dost sa jej dotkne, hlavne ak citi nespravodlivost.[/quote]Tiež ju vie rozladit,ked deti niečo proti nej majú, ale vždy jej to vysvetlím, rozoberieme to, prečo,začo. pochopí. a je to probléme.
Ale jej stále behá po rozume,že jej je za mnou smutno ,aj jej to vysvetlím, a stále dookola to isté …Ohodnoťte odpoveď★★★★★★★★★★(Žiadne hodnotenia)8. marca 2011 o 11:40 #194792Dot
ÚčastníkMaruska, nedalo by sa ist na to ist pozitivnou motivaciou? Ze by ste si vecer pred dalsim dnom vymysleli, co jej mozes doma pripravit, kym ona bude v skole (na co budes mat vdaka tomu viac casu), aby sa na to mohla tesit? A bokom spomenut, ze ak ona nebude plakat, aj tebe sa to bude lahsie pripravovat, lebo ti nebude smutno?
Neviem, co tvoja dcerka rada robi, ale napr moj syn by takto reagoval na pokusy…ak by sme kazdy vecer vybrali jeden, na ktory mu pripravim podmienky a material, kym bude v skole, tak by bol uplne happy…
Ohodnoťte odpoveď★★★★★★★★★★(Žiadne hodnotenia)8. marca 2011 o 11:54 #194794slniecko
ÚčastníkMaruska a v skole je nepokojna, alebo smutna, alebo tak, alebo je to len vec ranneho sa odtrhnutia od teba?
Ohodnoťte odpoveď★★★★★★★★★★(Žiadne hodnotenia)8. marca 2011 o 12:16 #194796Maruska, nedalo by sa ist na to ist pozitivnou motivaciou? Ze by ste si vecer pred dalsim dnom vymysleli, co jej mozes doma pripravit, kym ona bude v skole (na co budes mat vdaka tomu viac casu), aby sa na to mohla tesit? A bokom spomenut, ze ak ona nebude plakat, aj tebe sa to bude lahsie pripravovat, lebo ti nebude smutno?
Neviem, co tvoja dcerka rada robi, ale napr moj syn by takto reagoval na pokusy…ak by sme kazdy vecer vybrali jeden, na ktory mu pripravim podmienky a material, kym bude v skole, tak by bol uplne happy…
Ja už som skúsila hádam všetko, aj s tým naplánovaním dalšieho popoludnia, teší sa, snažím sa jej vymýšlat pestrý program,ale ked príde na ranné lúčenie v škole, mohla by som slubovat všetko na svete, nič nepomáha.
Ohodnoťte odpoveď★★★★★★★★★★(Žiadne hodnotenia)8. marca 2011 o 12:21 #194798Maruska a v skole je nepokojna, alebo smutna, alebo tak, alebo je to len vec ranneho sa odtrhnutia od teba?
Podla mna je to len vec ranného odtrhnutia, potom to prejde.
Hovorila ,že aj ked si počas dna na mna spomenie, povie si ,že to zvládne, smútit je nepomože!
Tie jej slová ma tešie, ale nechápem, preto to tak neurobí ráno, ked vie, že do školy musí, a ju len tak doma nechám.Nechápem 😕
Ohodnoťte odpoveď★★★★★★★★★★(Žiadne hodnotenia)8. marca 2011 o 12:25 #194800slniecko
ÚčastníkLebo vtedy od teba odchadza, je to taky emocionalny moment…nemoze ju docasne brat do skoly tatik?
Ohodnoťte odpoveď★★★★★★★★★★(Žiadne hodnotenia)8. marca 2011 o 12:44 #194802Lebo vtedy od teba odchadza, je to taky emocionalny moment…nemoze ju docasne brat do skoly tatik?
Už aj mna napadla táto možnost,ale mála o tom nechce ani počut, vtedy slubuje,že plakat nebude. Na zajtra slubila,že nebude plakat, tak som zvedavá. Inak je velmi múdra, chápavá, ale až moc citlivá.
Už raz sme mali takéto uplakané obdobie, a pomaly ju to prešlo, asi to chce trpezlivost a pevné nervy.
Laurika je na mna velmi naviazaná, tým že tatinko je stále v práce, tak sme my dve stále spolu, a zo všetkým uteká len za mnou.Ohodnoťte odpoveď★★★★★★★★★★(Žiadne hodnotenia)8. marca 2011 o 16:35 #194804corky
Účastníkmy sme mali tiež problem v 1. triede a tiež začal po vianociach
u nas boli aj dovody trošku iné (ale tiež sme mali obdobie žiarlivosti na surodenca), aj prejavy iné (znížená koncentrácia v školke, vyžadovenie si neprimeranej pozornosti doma) … ale myslím si, že je to jednak tým, že opadne prvotné nadšenie zo školy a učenia sa a ak sa k tomu ešte vyskytnú iné problemy a okolnosti, na dieťa to može mať zlý vplyv.My sme nakoniec skončili u psychologičky a ta nam velmi pomohla, s dcerkou sa porozprávala, mne povedala, čo mam robiť a ako pristupovať a takto sme to spoločne prekonali. Od 2. triedy je dieťa absolútne v pohode, učí sa samostatne, známky dobré, v škole ju chvália, zvláda aj mimoškolskú činnosť.
Ohodnoťte odpoveď★★★★★★★★★★(Žiadne hodnotenia)8. marca 2011 o 20:33 #194806simax
ÚčastníkNieco podobne sme zazivali s dcerou, ked nastupila do MS. A aj teraz riesime situacie odlucenia, nakolko casto cestujem. A uz mame na to aj vymakany ritual. Vzdy sa jej snazim povedat, ze je v poriadku, ze je smutna a ze place. Ze mne tiez bude smutno, ale ze sa budem strasne tesit az sa znova stretneme. Nikdy nechcem aby nebola smutna, alebo aby neplakala, ani neapelujem, ze je uz velka, alebo, ze to bude len na par dni. Jednak sa mi to zda nefer. Co je na tom „zle“ prezivat smutok. Byt smutny, ked sa musim od milovanej osoby odlucit. A jednak to nezaberalo, zdalo sa mi, ze je to omnoho horsie.
Mam skor skusenost, ze akonahle jej dam „povolenie“ ocenim, ze je v poriadku, to co preziva….trosku si pomravci ….no a potom pride na rad vymena predmetov 😆 vymenime si nejake zvlastnosti- osobne predmety- vacsinou sperky :adore: 😆 Na pamiatku, aby sme si jedna druhu pripominali. Dcera potom vzdy nosi so sebou nieco moje a ja tiez. Si myslim, ze nejaky osobny mamkin talizman by skolacke Laurike mohol dodat odvahu :yes: No a este zopar pribehov o tom, ako deti zvladli tazke situacie, ked museli prekonat nejake dobrodruzstva uplne same a mamka ich pritom cakala doma. Drzim palce.Ohodnoťte odpoveď★★★★★★★★★★(Žiadne hodnotenia) -
AutorPríspevky
- Na odpoveď sa prihláste účtom rodinka.sk.
Jeden účet pre celú sieť rodinka.sk. Po prihlásení sa vrátite presne sem.
