fórum.rodinka.sk
sobota 21.11.2026 | meniny má Elvíra · fórum.rodinka.sk (bbPress) | Pýtajte sa, poraďte · diskusné fórum pre rodičov z celej rodinka.sk siete

precitlivene dieta

  • Toto téma obsahuje 11 odpovedí, 1 hlas, a bola naposledny upravená pred 17 rokmi od esem.
Zobrazuje sa 12 príspevkov – 1 až 12 (z celkového počtu 12 )
  • Autor
    Príspevky
  • #79846
    monica
    Účastník
    Archívny obsah

    Potrebovala by som poradit – syn bude mat 6 rokov, vzdy bol citlivy, mozno az precitliveny, je to aj geneticky dane, takze sme s tym viac menej zmiereni. Vychovou sa snazime ho nejako povzbudzovat k psychickej odolnosti, takisto veriac, ze casom z toho trosku vyrastie, ale bohuzial, moc sa to nezlepsuje. Je to typicke ulutostene, ukrivdene a casto sa oduvajuce dieta, na druhej strane je velmi extrovert, kamaratsky, ma dobre srdiecko a vyzera to, ze aj v kolektive je oblubeny. S muzom mame trosku odlisny pohlad na to ako to zmenit – on typicky chlapsky sa ho snazi vysmiat, ironicky vyhecovat, ale ja viem, ze toto na neho neplati. Preto by som potrebovala poradit, ci neviete o nejake dobrej knihe o vychove k psychickej odolnosti, alebo ak vy same mate skusenosti s vychovou citovo labilnejsich deti ako ich viest k vacsej sebadovere a odolnosti.

    #79848
    zuzkam
    Účastník

    Ahoj,a sposobuje mu ta prilisna citlivost nejake problemy,ze si myslis,ze to treba riesit? Ako sa prejavuje, ked pises, ze v skolke nema problemy a je oblubeny?
    Nesprava sa tak z nejakeho dovodu len doma? Vela deti, vratane mojich 🙂 si v pritomnosti rodicov viac dovoli,sprava sa „horsie“ nez zvycajne.

    #79850
    monica
    Účastník

    V kolektive vyzera byt v pohode, ale je trosku ten typ co moze byt obetou sikany, preto sa to snazim aj riesit, aby potom v skole s tym nemal problemy. Okrem toho, z vlastnej skusenost viem, ze psychicky labilnejsi ludia to nemaju lahke, takze mi ide aj o buducnost, aby sa nenechal manipulovat, bol asertivnejsi a nie moc submisivny. A rada by som odstranit tu jeho urazlivost, alebo ju trosku zmiernit, lebo vidiet dieta niekolkokrat denne ofucane kvoli malickosti (z mojho pohladu) je ubijajuce.

    #79852
    danielitko
    Účastník

    vieš čo, ja si myslím, že na také dieťa by mohlo platiť predovšetkým veľa, nadpriemerne veľa lásky- maznania, rozhovorov, pochopenia- a to potrebujú také deti často a denne cítiť-vo väčšej miere ako ostatné deti, a po druhé- na ich precitlivenostné výkyvy reagovať láskavým a ohľaduplným humorom tak, aby sa vedelo zasmiať na sit. aj dieťa, a tak mu postupne vštepovať zľahčujúci pohľad na veci, ktoré ho rozľútosťujú, aby sa postupne aj samo prirodzene naučilo nebrať seba a situácie okolo až tak vážne a tragicky, aby si osvojilo toleranciu voči sebe samému aj keď je taký „fňuko“ :), a tým aj k druhým, lebo majú tiež chybičky…a vôbec asi toto je najdôležitejšie a najúčinnejšie- naučiť sa brať život s humorným a pokojným nadhľadom…
    K prevencii šikany…ja asi najskôr verím tomu, že v dieťati treba posilovať sebavedomie na každom kroku- túliť, chváliť, obdivovať, príp. ho dať na nejaký šport- to dosť dvíha sebavedomie v kolektíve…a po druhé-najdôležitejšie-učiť dieťa ( už od malička na piesku) správať sa vždy presne tak a podľa toho, ako sa k nemu správa proťajšok, plus mu vysvetľovať, prečo je ten ktorý chlapec zlý- a pridať, že je hlúpy, trochu tých „zlých“ spolu zosmiešniť- aby dieťa z nich malo trochu srandu-a o to menší by mohol byť strach z nich…a potom tí zlí nevycítia strach-a tak je vyššia pravdepodobnosť, že ich „nezaujme“…
    Tak asi toľko ma napadlo…

    #79854
    linaa
    Účastník

    asi by som mu davala menej podnetov na urazanie sa a oduvanie. viac s nim suhlasit a nehadat sa o malickostiach, neposobit ako autorita zhora, skor byt viac kamarat a brat ho takeho, aky je. ak je precitlively, to este neznamena, ze je psychicky labilny. ber to tak, ze je skvele, ze ma svoj nazor, to ze sa oduje, je len jeho bezmocnost z neschopnosti presadit ho. vela vysvetlovat a rozpravat sa, argumentovat, nie hned zmiest zo stola, on este nevie posudit situaciu z hladiska bezpecnosti, nasledkov do buducna. snaz sa aj ty zapacit jemu, pekne sa kvoli nemu oblec, uces, bude nachylnejsi zdielat tvoj nazor…veeeela lasky… a sikany by som sa nebala, sikanovani nie su citlivi, ale ti, co o sebe pochybuju. ak budes o jeho dokonalosti pochybovat ty, bude aj on. kiez by moje deti boli v stave mi vzdorovat, oni nie, so vsetkym suhlasia 🙄 uz teraz sa bojim, ako sa ich v dospelosti zbavime :rol8: ale inak, tiez su precitliveli, obaja, za co ja ich chvalim, a nakukavam im, ze budu mat ovela bohatsi zivot ako ich chladnejsi spoluputnici..

    #79856
    Dot
    Účastník

    Monica, myslim, ze Danielitko to celkom dobre zhrnula. Potrebuje podporu (aj ked asi nie v oduvani), okrem ineho aj preto, aby v pripade sikany za vami isiel a nemal pocit, ze tatina, ktory z neho chce mat chlapa, sklamal. A potrebuje podporu v tom, v com je dobry, aby v danej oblasti mohol pred kolektivom vystupit ako „vitaz“.

    Vdaka tomu, ze ma kamaratov, si myslim, ze to so sikanou nebude zle, lebo tak, ako pise linaa, sikanovani su ti, co o sebe pochybuju a skor samotari ako extroverti.
    Mam podobne dieta, postupne sa to zlepsuje, hoci aj teraz ako piatak sa rozplace pri pocite nespravodlivosti, najskor sme ho ucili odrazat utoky „slovne“ a vtipne, ked sa objavili aj fyzicke (hoci tiez ojedinele, sam ma vela kamaratov, takze tiez nie je klasicky objekt sikany, akurat sa nerad bije, takze obcas od neho naozaj udru, lebo sa neboja odvety), tak to bol problem, ale raz prisiel, ze sa tak nahneval, ze utok vratil a odvtedy ma pokoj. JEmu velmi pomohlo aj karate, ziskal postreh a viac sebavedomia.

    #79858
    monica
    Účastník

    Musim povedat, ze niekedy je pre nas dost velkou hadankou, lebo na jednej strany je velmi sebavedomy – po dvoch hodinach na plavarni nas presviedca, ze vie plavat 🙂 a pod., na druhej strane je to typicke submisivne dieta – co mu kaze urobit kamarat, tak to urobi – hlavne z toho mam trosku strach, aby sa tou svojou submisivnostou nedostal pod zly vplyv nejakych nie najvhodnejsich kamaratov, lebo samozrejme ho to taha k dominantnejsim typom. Pokial ide o urazlivost, ta nas dost ubija, lebo okrem tej vzdorovacej (neurobis mi po voli, tak sa urazim), tak je to aj taka, ze napr. buchne sa a ma pocit, ze ja som na pricine, lebo som nahodou stala na blizku, tak sa na mna urazi, ze je to moja chyba, ze sa buchol. Samozrejme, ze ho povzbudzujeme, chvalabohu je to stale este taky maznacik, ale niekedy nevieme ako reagovat, lebo mame pocit, ze nic nezabera. Esteze sa vie po chvilke aj odrazit 🙂
    A vdaka za odpovede, dufala som, ze aj ini rodicia maju citlivejsie deti a nie len tie sebavedome a asertivne.

    #79860
    mirka32
    Účastník

    JááááJ JááááJ Monica ,

    to ako by si písala o našom Adamkovi. :on: V apríli 2010 bude mať 8 rokov. Je jedináčik tak samozrejme že svet sa točí len okolo neho. Je tiež prchký, výbušný, urážlivý , ctižiadostivý a všetci sú zlí len on je dobrý. V škole s ním nie sú problémy, je vzorný žiak a v kolektíve je celkom obľúbený. Najväčší problém je v tom že on tie všetky emócie „vypúšťa“ doma a dokonca to vyústilo až do psychosomatického zvracania v škole . Boli sme na vyšetreniach kde nič nezistili a nakoniec sme sa objednali a pani psychologičky. Lebo tu už treba odbornú radu.
    Nečítala som všetky príspevky , len som zachytila radu že to obrátiť na srandu a zobrať to s humorom. U nás to končí tak že sa ešte viacej oduje, dokonca niekedy dostáva až hysterické záchvaty. :scared: :?!? Niekedy pomáha zmena témy , na niečo pozitívne. :clap:

    #79862
    danielitko
    Účastník

    podľa mňa to, že sa rád prispôsobuje dominantnejším typom, je bežné u väčšiny detí( a keď sa zamyslíme-aj dospelých 🙂 💡 ), ale to ešte nie je submisia-je to len jednoducho to, že mu ten dotyčný, resp. jeho názor-imponuje, berie si z neho vzor…a to je podľa mňa normálne, ale samozrejme, je nutné dohliadať nato, aké tie „vzory“ sú- a podľa toho každý podľa potreby patrične okomentovať… 😉 – a tiež sa snažiť aj sám svojmu dieťaťu imponovať-aby náš názor preňho mal význam 💡 ❗ t.j. byť preň „peknými“, vtipnými, priateľskými, aby mu kamaráti vraveli, že má fajn rodičov- to podľa mňa veľmi zaberá,-ALE AJ rozhodnými, ak treba!!Rozhodnosť tiež imponuje-aj dieťaťu, aj keď nám to nikdy nepovie, najmä keď vidí opakovane, že rozhodnutia sú rozumné-a čím je staršie a rozumnejšie, tým častejšie to bude vedieť aj sám uznať- aj keď často nie nahlas… 😉 💡 Takže ak sa na Teba urazí, že sa buchol do steny,a Ty si stála nablízku, či ako to bolo- tak mu môžeš povedať-polo rázne polo humorne- napr.čo si šiši, mám sa ja na Teba uraziť, keď ma rozbolí zub. lebo Ti kupujem sladkosti a potom ich s Tebou trochu zobkám??“ :mrgreen:

    #79864
    danielitko
    Účastník

    Nečítala som všetky príspevky , len som zachytila radu že to obrátiť na srandu a zobrať to s humorom. U nás to končí tak že sa ešte viacej oduje, dokonca niekedy dostáva až hysterické záchvaty. :scared: :?!? Niekedy pomáha zmena témy , na niečo pozitívne. :clap:[/quote]

    No absolútne najdôležitejšie „pri humore“ je pravidlo, že NESMIE byť ani náznakom výsmechom, resp. dieťa to nesmie mať podané tak, aby ho to urazilo ešte viac- to je úplne najhoršie! 💡 Čiže s max. láskavosťou, a ohľaduplnosťou k nemu, jeho pocitom, s empatiou, aby mu bolo jasné, že ho nechceš vysmiať, ale že sa spolu smejete tej situácii a že to nebude také horúce…aby ste sa objali a v ideálnom prípade niekedy aj zasmiali SPOLU!!!

    #79866
    mirka32
    Účastník

    Danielitko ,

    samozrejme že sa mu nevysmievame. :no: Ide skôr o taký láskyvý humor. Pre mňa je Adamko ťažká povaha , je narodený v znamení barana . Vyskúšala som už všetko a som už bezradná, preto som sa radšej obrátila na detskú psychologičku . Myslím si že aj priveľa pozornosti škodí.

    #79868
    esem
    Účastník

    navstivit dobru psychologicku, ta ti urcite poradi, hlavne preco je taky a ake finty nanho platia. nevahaj, lebo takto sa zbytocne budes trapit

Zobrazuje sa 12 príspevkov – 1 až 12 (z celkového počtu 12 )
  • Musíte byť prihlásený, aby ste mohli odpovedať na túto tému.