- Toto téma obsahuje 21 odpovedí, 1 hlas, a bola naposledny upravená pred 14 rokmi, 2 mesiacmi od
najJulinka.
-
AutorPríspevky
-
21. júna 2010 o 16:49 #419467
ksichta
ÚčastníkAhoj Akkin, posielam SS
21. júna 2010 o 19:03 #419471Dot
ÚčastníkKsichta, neviem, ci ti to aspon trosku pomoze – vela veci, ktore riesis, sa deje aj u nedomovakov a mozno to vnimas citlivejsie preto, lebo si pod drobnohladom rodiny a okolia, ktore „vie“. Aj moje dieta v istom veku obiehalo izby na hoteli alebo stoly v restauracii a vsade nieco vydrankalo, to iste poznam u sestry (takze jej mala nosi na sebe tricko „Prosim nekrmit“), moj mladsi je tak komunikativny, ze sa da do rozhovoru s kdekym a kludne si vypyta, co nie je jeho…
Detto mam iny sposob vychovy, v niecom volnejsi a v niecom prisnejsi, ako cast rodiny alebo kamosky a urcite je tiez velakrat hodnoteny negativne (kamosky povedia, ale mozno nie vsetko…) a „poza chrbat“.
Len to clovek pri vlastnych detoch berie, ze „toto je jednoducho moja cesta a do toho nikoho nic“. Verim, ze ak by sme si dieta adoptovali, stale by som riesila, ci nie som prilis prisna, alebo naopak, ci neodovolim zo sucitu viac dietatu adoptovanemu ako vlastnemu (aj toto je jeden z dovodov, preco sme sa zatial k adopcii neodhodlali, hoci sme o tom velakrat premyslali…) a ktory pristup je vlastne ten spravny.
Velmi, velmi ta obdivujem a myslim, ze to, co dievcatam davas – velmi aktivny zivot, jazdy na koni, sportovanie, vedenie k zodpovednosti…je to najlepsie, co ich mohlo v zivote stretnut.
A pri unave mas narok reagovat aj skratovo – tak reaguje vacsina z nas aj na deti neadoptovane.Velmi tebe aj Zlaticku drzim paste – poznam rodiny, kde sa vychova jednoducho podarila aj napriek prognozam, ale aj take, kde to niekde zlyhalo. Prajem vam, nech sa zaradite do tej prvej skupiny. :flo: :flo:
Inak – kamaratka, ktora ma teraz uz takmer dospeleho adoptovaneho chlapca, vela dokazala tym, ze vedela podchytit prave jeho asertivne spravanie k okoliu a vynikajuci vztah k detom – ona robi tabory, sama ho zapojila do cinnosti, preniesla postupne na neho viacere dielne, pripravu hier…a je z neho uzasny instruktor, s vysokou mierou zodpovednosti (a o vysokej vrodenej tvorivosti ani nehovorim, je romskeho povodu) a citom pre zapojenie deti, ktore vedie, do cinnosti. Tak to sem prikladam ako jednu z moznych ciest…
21. júna 2010 o 19:51 #419474Akkin
ÚčastníkKsichta, dakujem za odpoved. Tiez sa Ti pokusam poslat ss, ale asi to neviem… 🙁
22. júna 2010 o 16:30 #419477ksichta
ÚčastníkAkkin, ale čo by si nevedela, 😉 odpoveď prišla. Skúsim zistiť, či nie je nejaký klub a bližšie pri tebe, prípade, či by tam neboli nejakí náhradní rodičia po príprave, ktorí niečo podobné postrádajú. Potom by ste si klub mohli rozbehnúť aj sami. Napríklad v nejakom materskom centre, alebo fare. Ak by si mala záujem, môžem poskytnúť nejaké know-how.
Dot, diki, inak niekedy fakt uvažujem o tom, že niektoré, možno pre určitú chvíľu otravné vlastnosti, sa v určitých momentoch a situáciach celkom hodia. Takže skúsim popracovať a zistiť, na čo by bola táto ich „odvážnosť“ vo vzťahu k cudzím vhodná (žeby nejaké vystúpenia? ;)x )30. júna 2010 o 19:18 #419481Akkin
ÚčastníkKsichta, klub pri materskom centre – to by bolo vyborne. Uz som sa chcela do toho pustit, ked nam volali o druhe dietatko… Za dva dni si ideme pren, takze klub som zatial z hlavy pustila. Ale dufam, ze o nejaky cas sa do toho dam. A o know-how urcite zaujem budem mat. Potom sa ozvem. 😉
31. júla 2010 o 20:03 #419485marlene
Účastníkksichta,
my sice adoptovane dieta nemame,ale mame dieta „ine“ a z casti ta chapem.
niekdy mam tiez pocit,ze ludia viac pozeraju a sleduju ako malu vychovavam a teraz nadviazem na dalsiu temu v tejto sekcii – a nechapu casto preco dosledne trvam vo vychove na urcitych veciach.
teraz je tiez napr.mile ked sa mala rozbehne k cudzim ludom (napr.uplne cudzej predavacke ) a vrhne sa jej okolo krku,a divia sa preco jej dohovaram ,ze to sa nesmie…chcela by som vidiet ked sa jej o takych 5 rokov zasa vrhne na krk ,ci jej to bude prijemne
niekdy sa mi dari byt zasadova lepsie ,niekedy horsie a potom ma to trapi,chyta ma panika ,ci to co robim je spravne alebo nie :rol8:
co sa tyka zasahovania do vychovy – bol problem so svokrovcami-ktori sa snazia kompenzovat tu jej inakost tym ,ze jej viac dovolia,co mala uz patricne zneuziva.
kamosky a priatelia sa mi nastastie do vychovy nemiesaju,dost si myslim zavazilo,ze sme od zaciatku otvorene hovorilo,co pre mna z jej inakosti vyplyva a ake rozdiely vo vychove su nutne napr. medzi nou a jej bratom bez handicapu. ti ma dokonca podporia,ked mala skusa to co nedostane u mna u nich,tym ,ze ju jednoducho odmietnu a daju jej najavo,ze rozhoduje mama.23. septembra 2012 o 22:07 #419489najJulinka
ÚčastníkTak my v juni sme si zažili. Išli sme po ulici a naše profiča v kočíku vrieskalo (neplakalo, ale vrieskalo) a jedna pani začala džubkať, že nech to robime inak….. dokonalý navod dodala, že prestane revať, že to preto tak, lebo na mna dieťa z kočika nevidi )pol minuty pred tým som užovi vravela, že enviem ako mam isť bo furt na mna vidi a dovtedy bude vrieskať)… a že to mame požičane a mame sa starať ako o svoje :scared: zjavne mala prehlad…… len obaja sme koli malemu neboli vyspatí a muž jej len povedal, že ked nevie čo je to zač tak čo sa stara……
ale keby som bola pohotovejšia, tak jej poviem, že ked to vie lepšie , nech bere tucet deti s takou diagnozou a ja jej k tomu tucet takých podžubovačov ako je ona už dodám… :evil-red: :evil-red: :evil-red: -
AutorPríspevky
- Musíte byť prihlásený, aby ste mohli odpovedať na túto tému.
