- Toto téma obsahuje 9 odpovedí, 1 hlas, a bola naposledny upravená pred 14 rokmi, 6 mesiacmi od
Archívny používateľ (pôvodné fórum).
-
AutorPríspevky
-
13. januára 2012 o 10:41 #188940
richie
ÚčastníkArchívny obsahMyslela som, že sme to zvládli, ale je to horšie ako predtým. Syn mal v septembri 3 roky. Do školky začal chodiť ako 2 a pol ročný. Prvý polrok bol v triede s našim druhym starsim synom, takze vsetko bolo v poriadku. Adaptacia super, neplakal,spolupracoval atd. od septembra 2011 je v triede bez brata. Spociatku plakal, brali sme to, ze je to normalne po letnych prazdninach a ze si musi zvyknut sam. Ale namiesto toho, aby sa stav zlepsoval a upravil, bolo to coraz horsie. V novembri uplna kriza, plac rano, plac v triede, zacal byt agresivny na deti aj ucitelky. Upozornila nas na to ucitelka. Tak sme sa s nim zacali vela rozpravat o skolke, pracovali sme na tom, stav sa ako tak zlepsil, ale potom ochorel a prisli Vianoce, cize nebol v skolke cca mesiac. Teraz po prazdninach nastupil zase do skolky. Samozrejme kazde rano s placom, dnes dokonca az hysterickym. Trhalo mi srdce. Vobec neviem, ako k nemu pristupovat, ako ho motivovat. Rozpravali sme sa s ucitelkami – nic zle sa mu nestalo, ze by ho bili deti atd. Proste nechce byt v skolke, chce byt doma s nami. Viem, ze keby bol v triede so starsim synom, ze by to bolo v poriadku, ale jednak sa to neda realizovat a jednak nemozem na starsieho prenasat zodpovednost za mladsieho brata a mensi sa musi naucit existovat samostatne. V triede aj ked neplace, odmieta robit spolocne aktivity, odmieta kreslit atd, najradsej je sam mimo kolektivu. Pritom doma je dobry, mily, nie je agresivny ani zly, vie sa krasne hrat, kresli, spieva, vie take veci, ze zasneme.
Skusali sme ho motivovat vselicim – ze mu kupime hracku, prideme prenho skor do skolky atd. Ale uz ked je pred triedou a ma ist dnu, tak ziadne taketo tahy nefunguju. Proste tam nechce byt. A kebyze si poplace a potom cely den funguje v poriadku, ako to je u niektorych deti, tak ok. Ale on je v skolke placlivy stale, izoluje sa atd. Ucitelky sa ho snazia zapajat,ale potom je to este horsie.
Poradi niekto, ako mu pomoct?13. januára 2012 o 10:45 #188942slniecko
ÚčastníkStarsiemu by vadilo, keby mal brata v triede? Nemyslim, ze by ho mal na zodpovednosti, len, ze by bol v te istej triede.
13. januára 2012 o 21:06 #188944richie
Účastníknie, nevadilo, ale v nasej skolke maju triedy rozdelene podla veku a maly 3rocny v triede s predskolakmi – to by nebolo dobre najma pre maleho. predsa len sa potreuje ucit zrucnosti svojmu veku primerane.
13. januára 2012 o 21:17 #188946slniecko
ÚčastníkJa by som to skusila. Tie zrucnosti mi pridu menej dolezite, ako ten plac.
14. januára 2012 o 10:53 #188948richie
Účastníkja to nevidim ako riesenie. poprosim berme do uvahy,akoby starsi syn v skolke ani nebol.
16. januára 2012 o 21:07 #188950simax
ÚčastníkKed to syncek uz raz zvladol /aj ked za pomoci brata/ je mozne predpokladat, ze kompetenciu na to, aby to zvladol opat ma. Skuste ho v tom cielene podporovat.
Emocne ho podrzat- uistite ho, ze viete, ako sa citi, ze je to v poriadku, lebo kazdy ma niekedy strach, hlavne ak sa ocitne mimo svojich blizkych. Skuste ho ubezpecit, ze to spolu zvladnete a pokusite sa to prekonat. hladajte , co by mu mohlo pomoct. Co by si napr. mohol zobrat, aby mu to pripominalo domov, aby sa,ked mu je v MS smutno, mohol o to emocne opriet. Skuste vymysliet nejake ranne ritualy, pesnicky, basnicky, nieco co sa bude opakovat a co by mu pomohlo sa rano na odlucenie pripravit. Moze to byt napr. „carovna pesnicka“, co dodava odvahu.
Skus mu rozpravat rozpravky, kde chlapcek,musi prekonat prekazky, aby dosiahol ciel, kde musi byt chlapcek odvazny a vybrat sa do neznameho lesa a potom ziska nejaku cennost a odvahu. Hrajte sa na rytierov, ktori zapasia s drakom, alebo inych hrdinov, a ktori mozu tak ziskat „mec odvahy“. A trochu mu to pripodobni. „Chlapcek v rozpravke prekonal prekazky, to je ako ty, ked ides do skolky. On sa bal, ale nakoniec sa mu to podarilo a zvitazil.“
Posilnujte zrelsie spravanie- vzdy, ked si vsimnes spravanie, ktore je „dospelejsie“, tak to doma ocente. Podporujte samostatnejsie spravanie. Dobre je tiez nechat viac priestoru pre vztah s otcom. Viac travenia casu osamote a robenia „chlapskych veci“. Spolupatricnost v zmysle „my sme dvaja chlapi“ zvykne dost pomoct pri osamostatnovani.Tu je knizka, velmi pekne napisana priamo pre rodicov ako navod, ako sa s detmi hrat, mohla by tiez pomoct.
http://www.artforum.sk/catalog/reichelo … tail=39666
Drzim palce 🙂25. januára 2012 o 9:17 #188952richie
ÚčastníkDakujem, knizku som si objednala. Dufam, ze dorazi vcas. 🙂
Pomalicky bojujeme s ranami, teraz 2 dni neplakal, aj pani ucitelka vravela, ze sa to trosku zlepsilo, takze ideme vytrvalo dalej. Asi nikdy nebude utekat rano s radostou do skolky, ale hadam to apson bude lahsie zvladat. :yahoo
4. marca 2012 o 16:51 #188954katinka
Účastníkahoj, nas mladsi tiez miluje starsieho brata a hoci mali v skolke aj jednu zmiesanu triedu mladsich a starsich surodencov, tak v nej neboli. tak sme maleho motivovali tym, ze poobede bude s braskom, ked sa spoja triedy. triedy sa spajaju zhruba o 15:30-16, tak som naschval chodila tak, aby si to uzil. a aj ked deti rozdelovali, ked chybala ucitelka, tak mladsieho dali k starsiemu alebo naopak a maly bol v siedmom nebi. starsiemu to bolo sumafuk 🙂
16. mája 2012 o 7:30 #188956Moja dcérka chodí do škôlky od vlaňajšieho septembra a ešte teraz, keď jej tam vediem tak plače, že tam byť nechce. Myslela som, že sa to časom zlepší, ale skôr mi príde, že je to ešte horšie.
24. mája 2012 o 12:15 #188958Moja malá dcérka chodí do škôlky od vlaňajšieho septembra, ale plače stále. Vyzeralo to, že si už zvykla, ale po vianočných prázdninách to začle na novo.
-
AutorPríspevky
- Musíte byť prihlásený, aby ste mohli odpovedať na túto tému.
