- Toto téma obsahuje 12 odpovedí, 1 hlas, a bola naposledny upravená pred 16 rokmi, 10 mesiacmi od
orsa.
-
AutorPríspevky
-
15. decembra 2009 o 18:23 #192166
vilka
ÚčastníkArchívny obsahChcela by som Vás poprosiť o radu. Mám 7-ročnú dcérku, ktorá sa odmieta zdraviť „cudzím“ ľuďom. Cudzím znamená, že sa pozdraví len najbližšej rodine a tým, ku ktorým často chodíme. Ináč ak stretneme na ulici alebo v obchode niekoho, koho aspoň zbežne pozná, aj keď jej predtým hovorím, aby sa pozdravila, jednoducho sa zatne, nepozdraví sa a ani neodpovedá na otázky, ak sa jej tá osoba niečo pýta. Tvári sa ako brutálne zahanbená, pritom keď odídeme od tej osoby, tak sa jej pusa nezatvorí. Už som jej aj dohovárala doma, že sa musí zdraviť aspoň keď jej to poviem dopredu, že tej tete sa pozdrav, v lete u nás chvíľu platilo, že ak sa nepozdraví, tak nedostane nanuk, a aj vtedy to bolo len také zamrmlanie, že som v podstate vedela len ja, že to bol akože pozdrav. Neviem, či ju mám do toho nútiť, alebo jednoducho dorastie a pochopí, ináč je šikovná a múdra a komunikuje s inými bez problémov, no keď vidím, že sa zdravia už 3-4ročné detičky a ona nič, tak tú situáciu väčšinou okomentujem pred inými, že: „ona sa rozhodla, že sa nebude zdraviť“, alebo to skúsim hodiť na srandu, no niekedy ma to ozaj mrzí a cítim sa trápne, lebo na mňa zazerajú, akože čo je to za matku, keď dieťa nenaučí odzdraviť… Skúste mi prosím poradiť, čo s tým…
Ohodnoťte tému★★★★★★★★★★(Žiadne hodnotenia)15. decembra 2009 o 19:31 #192168linaa
Účastníkja som toto prezila ako dieta. nasi alebo babka, ked so mnou sli po ulici, ocakavali, ze budem zdravit ludi, ktorych oni stretli. ale tak strasne im na tom zalezalo a dokola omielali, ze to mam urobit, az sa mi zdalo, ze je to najdolezitejsia a najtazsia vec na svete a nemozem to zvladnut a nedokazala som prekonat tremu ❓ strach ❓ preklenut taky trapny pocit, ze robim nieco, co musim ❓ neviem, co z toho to bolo, ale bolo to pre mna naozaj neprijemne, az tak, ze som presne vedela, ze toto detom robit nebudem. jedine, ako dosiahnes, ze dieta bude zdravit cudzich ludi, je podla mna, ze aj ty to budes robit. teda nezdravit len svojich znamych, ktorych poznas, lebo dieta si ich pri najlepsej voli nepamata a vsetci sa mu zdaju cudzi, ale aj naozaj cudzich – predavacky, susedov v zahrade, stare babky na ulici, ludi vo vytahu, na poste, v banke, rodicov na ihrisku…a pekne zvesela, akoby si ich poznala a nahlas. a neupozornovala by som dieta, nech to robi, najprv nech si zvykne, ze to robis ty, pekne sa usmejes alebo zamavas, nahlas pozdravis, alebo vsetko naraz. upozornila by som ju potom sposobom: nabuduce pozdrav aj ty, nech si nemyslia, ze som blba mama alebo sa aspon usmej..pred cudzimi by som to nekomentovala, ziadne vychovavanie pred cudzimi ludmi, nikto nebude komentovat, ze to dieta nepozdravilo. moje deti veselo zdravili ked boli male, teraz syna musim upozornit, ked uz je to fakt vazne, niekto na neho vyslovene hovori a on nepocuje, ale zas chapem, ze on fakt niekedy nepocuje, lebo uz je niekde inde, ale hovorim mu toto: matoo, dovideniaaa…no a on povie dovidenia a hned zas riesi nieco svoje…
Ohodnoťte odpoveď★★★★★★★★★★(Žiadne hodnotenia)15. decembra 2009 o 20:09 #192170vilka
ÚčastníkĎakujem, Linaa, za odpoveď 😉 No ja sa zdravím ľuďom a myslím, že ona to registruje veľmi dobre, no neviem, prečo sa tak hanbí…
Ohodnoťte odpoveď★★★★★★★★★★(Žiadne hodnotenia)16. decembra 2009 o 12:57 #192172Sasula
ÚčastníkMám doma rovnakú nezdraviacu. Má 7 rokov. Príznaky presne, ako popisuješ. Ona sa hanbí a keď to z nej potom páčim, tak mi povie, že ona nevie, čo má povedať. Vraj, či ahoj alebo dobrý deň. Tak som jej povedala, že všetkým nech hovorí dobrý den. Ale ajtak sa mi zdá, že má nejaký blok, lebo nezdraví poriadne doteraz. Tiež neviem, či upozorňovať, či nie, či ako. Pritom, ja zdravím všade, ako písala linaa. Síce nemávam, ale zdravím…
Ohodnoťte odpoveď★★★★★★★★★★(Žiadne hodnotenia)16. decembra 2009 o 13:07 #192174vilka
ÚčastníkSasi, čo s nimi urobíme? 😀 Mne by to v podstate aj bolo celkom jedno, keby sa tí ľudia tak netvárili, že: bože, čo je to za výchovu… Ja som rada, že je zdravá a v poriadku, toto je len taký okrajový problémik…
Ohodnoťte odpoveď★★★★★★★★★★(Žiadne hodnotenia)16. decembra 2009 o 17:19 #192176Ludkaaa
Účastníkno moja dcéra tiež (má 8) ,,zabúda,, zdraviť, koľkokrát prejde okolo suseda a ona nič, rodinu pozdraví alebo takých lepších známych, ktorých stretávame častejšie ale inač nič, mimochodom mám tú istú skúsenost ako linaa, tiež ma ,,nútili,, zdraviť a precvičovali sme si zdravenia ked sme niekam išli a ked sme tam prišli tak som sa z trucu zaťala, takže ja to neriešim, súce muž niekedy po nej reve prečo nezdraví ale ja to nechávam tak, sama časom zistí že je to normálne že treba pozdraviť ked niekoho stretneme, v škole zdraví, kamarátky tiež a nie je to také tragické, sú aj horšie veci 😀
Ohodnoťte odpoveď★★★★★★★★★★(Žiadne hodnotenia)17. decembra 2009 o 7:39 #192178Leila
ÚčastníkMy sa tiez pridavame do klubu. Mala ma sice takmer 6 rokov… nezdravi, gula ocami, osiva sa a neodpoveda na otazky ani ludi, ktorych dobre pozname, napr. rodicov svojich kamaratov do skolky, ktori k nam chodia pravidelne na navstevy. Akonahle prestane o nu zaujem dospelych, je veduca skupiny, a papulka sa jej nezastavi hlavne doma, a o decibeloch ani nebudem hovorit. Myslim, ze to je blok… niekedy to velmi chcem riesit = pomoct jej…. ale podla mna jej to musi vysvetlit niekto cudzi, nie JA=matka. Cez leto som to uz nezvladla … lebo mladsia cele spravanie kopirovala od nej a nasla som na nete „tabor slusneho spravania pre deti“ – tvarila som sa ze ich idem nahlasit a u nas to zabralo aspon na to zdravenie na urcitu dobu.
Rozmyslala som navstivit nejaku psychologicku, lebo to nie je jediny problem, ktory mame…ale neviem ci sa nato dat. Neviem si to predstavit v skole… ked sa rozhodne neodpovedat na otazky.Ohodnoťte odpoveď★★★★★★★★★★(Žiadne hodnotenia)17. decembra 2009 o 17:56 #192180vilka
ÚčastníkNo moja už do školy chodí, tam zo začiatku tiež nechcela zdraviť, ku koncu prvého polroka 1.ročníka už dokonca začala zdraviť triednej 8)b , teraz je druháčka, ale okrem triednej a družinárky sa nezdraví iným učiteľkám. Tiež je ináč papuľka a nemá problém v kolektíve detí, tak neviem…
Ohodnoťte odpoveď★★★★★★★★★★(Žiadne hodnotenia)17. decembra 2009 o 17:59 #192182mmonika
Účastníku oboch deti sa taketo fazy striedali , mlady teraz opat nezdravi, mame dohodu, ja mu stlacim ruku/ako sa drzime / a on nema zabudnut pozdravit, dakedy tato hra funguje ,ale nie je to tiez 100 percetntne
Ohodnoťte odpoveď★★★★★★★★★★(Žiadne hodnotenia)17. decembra 2009 o 21:17 #192184Evina
Účastníkmmonika, takyto signal – stisnutie ruky, sme mali dohodnuty aj ja s mojou mamou, ked som bola mala. Bola som velmi hanbliva a tiez som sa nechcela zdravit. Myslim, ze toto na mna fungovalo, velmi si to nepamatam. 🙂 🙂
Nase deti sa zdravia, tak viac neviem poradit… ale verim, ze raz sa zacnu 😉Ohodnoťte odpoveď★★★★★★★★★★(Žiadne hodnotenia)22. decembra 2009 o 7:22 #192186Jaruška
ÚčastníkNaša dcéra mala tiež pred rokom také obdobie. Raz -dva razy sme si vysvetlili, že je to príjemné, keď sa pozdravíme známemu. Ja som teda zdravila a keď dcéra nepozdravila, nerozmazávala som to. Po čase si zvykla zdraviť aj ona. Ale nepreháňame to.
Chodíme každé ráno okolo takéh 4- ročného dievčatka, čo ide do škôlky. Už 4 mesiace. Sú to naši známi, ale len tak z videnia. Ja sa vždy pozdravím s maminou alebo babkou a vždy som pozdravila aj ju a pekne som sa na ňu usmiala. Doteraz sa stále okúňala, nepozdravila, ale čo? Nikdy som to nijako nekomentovala. Ale dnes prvý raz úplne sama mi odzdravila. Zase sme to nijako nekomentovali, len som sa usmiala.
Radšej prežijem u dcéry dlhšie si zvykanie na zdravenie, ako by som ju mala hrešiť a vytvárať v nej nejaké bloky. Mňa to tiež hnevalo, keď som bola malá, že som sa musela zdraviť aj neznámym ľuďom, len preto, že sa s nimi starí rodičia (tí si obzvlášť dali na tom záležať) alebo rodičia poznali. To potom aby dieťa zdravilo každého, len aby sa rodičom zavďačilo, a to zas nemusí. Deti sú potom z toho zmätené, keď idú samé.
Druhá vec je ale, že pozdrav je istý spôsob nadviazania kontaktu. Tiež by mi bolo ľúto, keby v tomto bol problém. Ale myslím, že prirodzene slušné správanie ( nie silené, ako sa to na Slovensku praktizuje) je najlepším príkladom pre dieťa a takto sa aj najlepšie uvoľní a môže samo pozdraviť.
Ohodnoťte odpoveď★★★★★★★★★★(Žiadne hodnotenia)30. decembra 2009 o 22:11 #192188sama
ÚčastníkPísala som podobne: http://www.dobrenapady.info/blog.php?page=blog_id&id=2
Viete môj syn bol presný opak. Zdravil aj 5O metrov dopredu keď niekoho videl, čo poznal a kričal na neho. Trvalo to asi 2 roky. Potom ho to prešlo a zdraví normálne. Dcéra sa pozdraví vždy úplne normálne, len občas sa jej stane, že pri hre alebo nejakom zamyslení nepostrehne prichádzajúceho. Vtedy ju trochu pripomeniem, ak ide o rodinu alebo niekoho jej veľmi blízkeho.
Inak vidím v okolí skôr ľudí, ktorí si vyžadujú až nepríjemným spôsobom zdravenie od druhých, ale sami sa málokedy pozdravia a ich deti už vôbec nie. Najviac sa mi páči tá výhovorka, „To si bol ty? Vážne,nespoznal som Ťa.“Ohodnoťte odpoveď★★★★★★★★★★(Žiadne hodnotenia)4. januára 2010 o 8:47 #192190orsa
ÚčastníkMoje deti mali podobný problém, len bol vystupňovaný tým, že žijeme v dvojjazyčnom prostredí. Keď som sa ich spýtala, prečo nezdravia napr. suseda vo výťahu, tak mi povedali, že nevedia, či ahoj alebo dobrý deň a že zabudli, či po slovensky alebo po maďarsky 🙂 Spravili sma dohodu, nech počkajú, ako pozdravím ja a nech pozdravia rovnako – myslím jazyk aj spôsob. Keď niekoho zdravím „ahoj“, ide o dobrého známeho a takému snáď nebude prekážať, ak mu moje mláďatá pozdravia tiež „ahoj“ miesto slušného „dobrý deň“ alebo „dovidenia“. Tak môj pozdrav začal fungovať ako iniciátor na síce papagájový, ale predsa len pozdrav. Najstarší teraz už konečne zdraví sám, ale lezie to z neho ako z chlpatej deky, mladšie dve deti stále čakajú, kým ich niekto pozdraví a oni rovnako odzdravia, teda na 99,99% ahoj.
Zopár rád k tejto téme, ktoré vraj fungujú:
– nenútiť zdraviť, neprehovárať, nedožadovať sa „no pozdrav už konečne!!!“
– doma v kľude, napr. večer v posteli sa o tom porozprávať – prečo sa patrí zdraviť a prečo to dieťa odmieta robiť
– s malými deťmi skúsiť nacvičovať pri hre, napr. na obchod (predavačka-zákazník), u doktora, v práci a pod.
– nácvik „dobrý deň“ do zrkadla – blížite sa k zrkadlu (najlepšie k takému, kde je vidieť celé telo), akoby ste k niekomu prichádzali a keď ste dostatočne blízko, pozdraviť
– vymyslieť „pozdravový štartér“, napr. stisk ruky; pohladenie po chrbte…
– doslova našepkať dieťaťu spôsob pozdravu, keď sa blíži známa osoba (dobrý deň, dovidenia…)
– počas pozdravu rodič preniesie pohľad zo zdravenej osoby a zadíva sa s úsmevom do očí dieťaťa
– ak nič nezaberá, nevšímať si to, a ak niekdo dobiedza do dieťaťa alebo sa ho stále pýta a ono zaryto mlčí, odviesť pozornosť od dieťaťa: „on je trocha hanblivý, ale o chvíľu sa osmelí, však? A ako sa má Vaša manželka?…“
– najvytrvalejší „mlčiaci partizáni“ sa škatuľkujú pod diagnózu elektívny mutizmus, kedy sa odporúča skočiť si po pár výchovných usmernení ku psychológoviTak mi teraz napadlo – tá cica-mamička, čo ju ráno stretávam pred škôlkou vystupovať z toho terénneho mercedesu, možno nie preto nikoho nezdraví, že je povýšenecká, len má chúďa len elektívny mutizmus 😀
Ohodnoťte odpoveď★★★★★★★★★★(Žiadne hodnotenia) -
AutorPríspevky
- Na odpoveď sa prihláste účtom rodinka.sk.
Jeden účet pre celú sieť rodinka.sk. Po prihlásení sa vrátite presne sem.
