fórum.rodinka.sk
sobota 21.11.2026 | meniny má Elvíra · fórum.rodinka.sk (bbPress) | Pýtajte sa, poraďte · diskusné fórum pre rodičov z celej rodinka.sk siete

nanič mama

  • Táto téma obsahuje 1 hlas a 229 odpovedí.
Zobrazuje sa 15 príspevkov – 1 až 15 (z celkového počtu 230 )
  • Autor
    Príspevky
  • #891096
    Archívny obsah

    Viem, že táto téma ma tu asi zabije a očakávam od niektorých z Vás ako ma budete posielať za odborníkmi prípadne sa budete z výšin svojej povznesenosti čudovať prečo s tým nič nerobím

    Ja to už s tým mojim 2r.4 m. synom nezvládam v tom zmysle, že mám pocit, že s ním sa niekedy bez bitky nedá. Nehovorím, že ho mlátim hlava nehlava. A doteraz mám z toho vždy výčitky svedomia a potom si hovorím, že načo to teda bolo dobré, keď on síce nakoniec teda poslúchol ale ja sa 2 dni trápim, že som mu dala na zadok. Myslím si, že by sa dal zvládnuť bez bitky keby som nemala ešte jedno mladšie dieťa a prácu na doma.

    Napr. dnes som celú prechádzku odolávala napriek jeho cirkusom, krikom, hádzaniu sa o zem, lebo chcel ísť na ruky a ja ho už nevládzem nosiť aj keď som ho zobrala na ruky, tak reval ako pavián. A bonbónik na záver: nechcel ísť domov, vyniesla som ho 3x ku dverám a kým som zišla po kočík s mladším,už bol s revom pri mne. Keď som ho teda 3.krát vyniesla, odomkla som dvere od bytu a dala ho do chodby, s tým, že som mu povedala, že idem po Maťka, hneď som tu, ako som vyšla z bytu, tak on tak tresol dverami, že sa tam niečo zaseklo a už sa nedali otvoriť. Takže sme museli volať zámočníka. Po tomto všetkom som bola šťastná, že sa mu nič nestalo, a že nebol vo vnútri aj mladší. Dala som mu obed, chcel pozerať DVD autíčka, tak som mu dovolila jednu rozprávku, keďže som ho na to pripavovala, po skončení som to vypla, na čo on začal tak revať a cirkusovať, že som mu dala na zadok, načo si konečne išiel ľahnúť a zaspal.

    Viem, že to nie je správne deti biť.

    #891097
    Mysenka
    Účastník

    Nezi, z toho si nic nerob, ja to mam obcas dost podobne ak nie rovnake. A to nemam druhe dieta. Ale obcas ma syn tak vytoci svojimi amokmi, ze mam co robit aby som sa udrzala. A aj zopar po zadku uz dostal. Zbytocne som totiz vysvetlovala, objimala, stiskala, nezabralo. A tiez nemam z toho dobry pocit. Naposledy sme mali takyto cirkus, ked k nam mala prist svokra (v tu nedelu co som Ti spominala) – muz sa chystal, ze skoci po nu a syn dostal amok, ze on babku nechce, nech nechodi, drzal muza doslova za gate a stahoval mu ich nech sa do nich neoblieka. Mala som co robit, aby som ho odputala, lebo najprv skusam odputat pozornost. Nastastie sa podarilo, ale az po dobrych 20 minutach a riadne som sa zapotila. A toto mame dost casto v poslednom obdobi. Prdne mu v palici a ficime. Asi druha vlna vzdoru, ale je to na garbit. Ani von nechce chodievat, to je tiez casto boj jeho vylifrovat na ulicu. Tam sa potom vlecie ako slimak, pyta sa hopa alebo skemre, ze chce ist domov. Nanic mama urcite nie si, skor mama unavena. Asi je toho na teba vela, ono clovek potrebuje aj svoj priestor a neda sa dokonale fungovat podla svojich prisnych kriterii nonstop. Ja mam dojem, ze Ty si na seba zbytocne prisna, ocakavas od seba vsetko tip top, za kazdu cenu chces dosiahnut nejaky level dokonalej mamy, ale taka nie je, to mi ver. Si len clovek, tak ako ja a preto robis veci ako najlepsie vies a netreba ocakavat, zeby to malo byt este lepsie.

    #891098
    Dot
    Účastník

    Nez, nie si nanic mama. Len si tak uplne nezvladla situaciu a to sa stava kazdemu, aj ked mozno nie v priprade deti.

    To, co pises, doverne poznam. Trucovanie, hadzanie o zem, presadzovanie za kazdu cenu. Syn, presne keď bol v tom istom veku, ako tvoj. Aj ja som dala na zadok, viackrat, a potom ma to mrzelo. A hlavne – takmer sa to minulo ucinkom. (v momente trucu obcas pomohla metoda velmi silneho objatia a obratenie hnevu v zart – ale ak idete s kocikom, riesis dlasie babo, tak je to takmer nemozne…)

    CO mi pomohlo pri pochopeni jeho povahy – bolo uvedomenie si, ze mi casto vadi to, ze sa sprava tak, ako som sa kedysi spravala ja ako dieta a tiez ma crty povahy, ktore vidim na manzelovi a vadia mi (tak isto vadia aj manzelovi – strati nervy presne v momente, ked syn reaguje tak, ako on ).

    NO, a ako hovori manzel a asi bude mat pravdu, ze mame doma silnu osobnost, ktora sa vo svete nestrati. Aj ked by som ho niekedy vystrelila na mesiac.

    Klud. BOlo by fajn, ak by tato tema naozaj obsahovala rady, male "hinty" a nie odsudenie.

    #891099
    františka
    Účastník

    pozri nez, kašli na to a netrap sa… fakt… to je uplne normalne, že deti sa v istom štadiu života spravaju nemožne, niektore viac (napriklad moja dcera ktora vo veku 2 rokov pila vodu z mlák, od jedu trhala knihy a ocikavala na navštevach koberec), niektore menej (napriklad ostatne moje deti), ale nezavisi to vobec od rodičovskych schopnosti, skor od povahy deti…

    take že sa človek snaži ovladať ovladať cele hodiny až nakoniec vybuchne pozname asi my všetky… a preto vobec neposudzujem matky, ktoré sa na verejnosti neovladnu, pretože vobec neviem, čo deti stvarali cele hodiny predtym a neviem, ako sa matky snažili …

    podla mna je to uplne prirodzeny fyziologicky jav- či už prva puberta u dieťaťa alebo unava u matky, ktora ma dve a viac malych deti (spominam si najma na obdobie, ked mali deti 2,5r, 1,5r a ja som bola tehotná, aké to bolo náročné…. a možno aj stokrát som niesla pod pazuchou vreštiace a kopajúce dieťa- ale do 3 rokov sa všetky uplne unormálnili )… jedna na zadok myslím žiadnemu dieťaťu neublížila, teda nie od milujuceho rodiča, o ktorom dieťa vie, že to s ním myslí dobre….

    takže sa určite netrap a skor hladaj možnosť, ako sa oboch deti naraz aspoň raz do tyzdna na hodinu- dve "zbaviť" aby si si vobec mohla zachovať svoju integritu ako človeka, nie iba ako matky

    a ešte jednu vetu z knihy "majte víziu pre buducnosť vášho malého rebela"… to je asi to najlepšie, čo si možeš pri tom, ako dieťa vreští a zatína sa predstavovať… ako s takýmto odhodlaním ide za nejakým doležitým a prospečným cieľom v živote…

    #891100
    Dot
    Účastník

    Nez – este ma napadlo – ten truc pravdepodobne suvisi s mladsim surodencom a s tym, ze na starsieho nemas tolko casu, ako kedysi (ale to asi sama vies)

    U nas sice islo o toho mladsieho, starsi nie je ziarliva povaha – ale velmi, velmi pomohlo, ak som s mladsim mohla byt bud ja alebo manzel sama. Ked sme sa mohli hrat stolnu hru, ist do lesa ( vtedy bol najlepsie dieta na svete, ked sme zbierali huby a objavovali zvierata), spolu pozerali rozpravku a rozpravali sa o nej, ked ho manzel zobral sameho na vylet do Viedne…ak aj toto funguje u vas, mohla by si to pouzit ako motivaciu.

    #891101

    no, on asi bude po mne
    keď už to nezvládnem a dám mu na zadok, tak skôr či neskôr sa mu ospravedlňujem a on ma chudák ma ešte poľutuje a vyobjíma, mám pocit, že najprítulnejší je po bitke. Uvedomujem si, že s tým nadmerným ospravedlňovaním musím prestať, lebo pri spomienke na také situácie zo svojho detstva si asi bude myslieť, že mame zašibávalo.

    Ale keď si predstavím, že keď bol starší menší a napr. sa udrel ako som sa bála, či mu niečo nie je a teraz mu vlastne ubližujem (stále hovorím o bitke na zadok). Nerozumiem tomu ako som sa mohla tak zmeniť.

    Ja neviem, nechcem škatuľkovať svoje deti, ale ten starší mi príde ako riaden rebel, ten mladší – ten je zatiaľ anjel. Chvalabohu.

    #891102

    Nez, nie si ziadna nanic mama! To co prezivas ty , ja prezivam tiez casto, i ked sa to v poslednej dobe zlepsilo, syn isiel do skolky. Bola som casto unavena, nevyspata, pripadala som si stale len doma zavreta a vlastne cely ten moj rozum sa tocil len okolo dietata a hrncov…To asi prezivaju vsetky zeny, ktore su dlhodobo doma s detmi a manzel v praci. Jednoduch ti rupnu nervy. Je rozdiel bitka a bitka. To, ze synovi suchnem obcas na zadok za bitku nepovazujem. Je to symbolicke gesto, potom ho postavim do kuta a poviem mu, aby rozmyslal o tom, co spravil a ako sa chova (ma 4 roky) Za par minut si to rozmysli a ospravedlni sa a je ako med. Ja vycitky svedomia nemam, niekedy mam dojem, ze si doslova svojim spravanim pyta, aby v tom kute stal
    Je predvianocne obdobie, urcite si pod nejakym tlakom, mozno si to ani neuvedomujes. A este k tomu trucujuci syn! Mne kamaratka hovorila, ze mu musim vymedzit hranice, pokial dieta moze ist, ak ich nema, tak potom skusa nase nervy tak, ako sa mu zachce.
    Hlavu hore, bude dobre.

    #891103
    Dádulka °°°
    Účastník

    Tak nez uz aj ja som bola par krat vytocena, ked deculko robi presne co nema, vie to, diva sa na mna s otvorenym, zvedavym ocakavanim, ze co sa teraz stane. HA?
    Takze uz som aj vrieskala, aj som ho pevne drzala, aj som ho prudko odtiahla, raz som dokonca buchla pastou do stola, az sa mi urobila modrina
    Na 90% to robi to moje vtedy, ked je unavene a potrebuje si odpocinut, mozno nie az spat, ale byt chvilu v klude, bez aktivity. [color=#BF8000:3oi027gp]Na toto sa snazim nezabudnut[/color:3oi027gp], teraz ked v sebe spracuvam tieto nove prvky suzitia, pomaha to.
    A este rozmyslam, co konkretne urobit, ked mi je jasne, ze chape, ale … – ci vysvetlovat, ci len jednoslovne, ak sa da s kludom reagovat a fyzicky riesit situaciu – zobrat vec, jeho zobrat atd.

    Aj tvoje dieta bolo zrejme uz unavene a ty mas tiez len dve ruky … tiez sme niekedy unavene, a casto (a hlavne vy dvoj- a viac-detne) takze sa natrap, no pouc sa. Ak je dieta unavene, treba na to pamatat – preto nespolupracuje, lebo nema sil. Tak si vravim aj ja cochvila prechadzam skuskou ohnom

    pozeram, ze pribudlo spusta vycerpavajucich pripsevkov, hura.

    #891104
    nea
    Účastník

    Nie si nanic mama.
    Ja by som potom asi uz bola davno v kriminale…
    Na tie casy, ked som bola presvedcena, ze svoje dieta nikdy neudriem, som veru uz asi aj zabudla.
    V zivote ma nikto tak nevedel vytocit, ako on. A je to preto, ze nikdy som nemala take znicene nervy a nebola som taka unavena, ako som teraz, odkedy som mamou.
    Snazim sa nerobit si vycitky, k comu by to viedlo? Radsej si vychutnavam tie "dobre dni", ked je na svoje pomery relativne zlaty a spolupracuje…
    Psychologicka nam pred par dnami diagnostikovala ADHD. Potesila ma na tom jedina vec, ze vraj vekom to bude uz len lepsie

    #891105
    Dot
    Účastník

    nez napísal(a):
    no, on asi bude po mne
    keď už to nezvládnem a dám mu na zadok, tak skôr či neskôr sa mu ospravedlňujem a on ma chudák ma ešte poľutuje a vyobjíma, mám pocit, že najprítulnejší je po bitke. Uvedomujem si, že s tým nadmerným ospravedlňovaním musím prestať, lebo pri spomienke na také situácie zo svojho detstva si asi bude myslieť, že mame zašibávalo.

    Ale keď si predstavím, že keď bol starší menší a napr. sa udrel ako som sa bála, či mu niečo nie je a teraz mu vlastne ubližujem (stále hovorím o bitke na zadok). Nerozumiem tomu ako som sa mohla tak zmeniť.

    Ja neviem, nechcem škatuľkovať svoje deti, ale ten starší mi príde ako riaden rebel, ten mladší – ten je zatiaľ anjel. Chvalabohu.

    Ja sa tiez odpravedlnujem. Obom, hlavne ked uplne vyfucim a vrestim. Mne sa zda lepsie sa ospravedlnit a ukazat, ze ani mama nie je dokonala a ma pravo na zlyhanie, podobne ako oni. Zatial to, chalani, beru. So starsim sa potom snazim dohodnut, ako vybuchu predchadzat – lebo casto ide o situacie, kedy su obaja unaveni, navzajom sa provokuju a vyusti to bitkou, urazanim, krikom a ja ich neviem stopnut inak, nez ze ich prekricim (pripadne zacnem spievat arie) a zacnu padat zakazy (co je v pripade prehnania tiez kontraproduktivne).

    Predvcerom mi starsi tolko odvraval a nedal si nic vysvetlit (urazeny, ze musel hodinu so mnou stravit na podnikovej kapustnici), ze som zaujala postoj, co som sa od neho naucila, ked trenoval karate a zacali sme do seba udierat a blokovat sa, aj kopy padli . Nebolo to na skodu, lebo sme sa obaja rozosmiali.

    #891106

    nez, suhlasim s tym, co napisali baby. tiez sa snazim byt dokonala matka, ale je to tazke, ked mam najnarocnejsie deti na tejto planete
    su dni, kedy si ako mantru opakujem "nevadi, hlavne, ze su zdravi, nevadi, hlavne, ze su zdravi…"
    pre mna su najhorsie konce tyzdna a zimy. to su deti stale chore, nemozeme ist von, su znudeni a lezie na nas ponorka. a este to len zacalo. cez vikend, ked je manzel poriadne doma, tak sa zrekreujem, a do tej stredy som relativne v pohode potom to zacne.
    a este som chcela, ze tvoj syn je sice starsi surodenec, ale pritom je sam este hrozne maly. mam pocit, ze niekedy od tych starsich chceme, aby boli vacsi, nez v skutocnosti su.
    mne sa osvedcilo, ked starsieho niekto zobral niekam sameho, kde mal viac pozornosti, dodnes to funguje a zda sa, ze mu je sum a fuk, ci som to ja alebo manzel alebo babky alebo niekto iny, hlavne, ze ma plnu pozornost. a celkovo, ten prvy rok u nas bol viac o tom starsom, nez mladsom, toho sme si sice nosili vsade so sebou, ale inak sme mu naplnali len zakladne potreby, kdezto so starsim sme citali, kreslili, zapajali do varenia a pod. mladsi sa toho zucastnoval len pasivne. len u nas bol vacsi vekovy rozdiel, takze nakoniec starsi bol napriek vsetkemu vcelku samostatny.

    #891107
    Alexia
    Účastník

    Nez ja to mám podobné, len moje nervy skúša najmä mladší. Tiež už dostal po zadku a naposledy som po takej vyčerpávajúcej prechádzke hodila kľúče o zem, len čo sme vošli do bytu, tak som si pokryvila kľúč od bytu a už sa s ním nedalo otvárať, ešte že sme mali doma náhradný. Pár krát už dostali po zadku obidvaja, ale ten menší teda viackrát. A ja niekedy vrieskam, že ma musia počuť susedia, ale fakt ich musím niekedy vyslovene prekričať. Dnes som bola aj s malým na vianočnej besiedke tomu staršiemu a tak ma tam ten malý vytočil, že som sa nakoniec pohádala ešte aj s mužom .

    #891108
    silviav
    Účastník

    no nez, nie si sama. máme deti približne v rovnakom veku.ja mám doma skoro to isté a to mám len jedného. volakedy to nezvládnem a takú mu praštím na plienku /určite ho to nebolí, ale sa zľakne a to ho troška zasekne v amoku/. treba vydržať! niekedy si vec dá vysvetliť, inokedy nie, lebo je v takom švungu, že len vreští a nepočúva nič (chvalabohu na zem sa zatiaľ nehádže). nervy mám aj vtedy keď nevie čo chce. drží auto v ruke a dáva mi ho, že ho nechce. zoberiem mu ho a potom zase reve, že aby som mu ho dala. my ideme teraz od januára do jasiel a to ešte len budú šoky. hoci on je v podstate dobrý chlapec, ale keď mi začne robiť naschvál tak by som ho roztrhla jak žabu! ja ho musím teperiť peši na tretie poschodie aj hore aj dole. neviem prečo, už pekne chodil po schodoch, ale mu ruplo v šiške a musím ho vláčiť. som z toho hotová, lebo je ťažký jak slon. von chodíme dvakrát za deň a to je pre mňa neuveriteľná šichta. chodím cvičiť, ale sa miz dá, že je to ešte horšie. zašlo to až tak ďaleko, že som sa nevedela postaviť z postele. tak si z toho nerob ťažkú hlavu, ako tu aj ostatné baby poznamenali, to že mu dáš na riť a máš z toho výčitky, to je normálne, ja volakedy aj plačem, lebo mi je to ľúto a mrzí ma, že som ho udrela a nevydržala ten nápor. bude to zrejme osobnosť………………

    [img:1tnurvbx]http://premamy.sk/images/ticker/narodeniny/12571.png[/img:1tnurvbx]

    #891109
    corky
    Účastník

    nez, nanič mama by si bola, keby si malému naložila na zadok a vobec by ťa to potom netrápilo – ale asi trápi, ked maš o tom temu

    #891110
    slniecko
    Účastník

    Nez, mas dve deti s rozmedzim menej nez dvoch rokov, druhe este mimino, do toho si beries pracu na par hodin a ani nie si schopna deti zavesit na krk niekomu inemo. Dobre som to pochopila?
    No…mozes mi skusit povedat, aku mas zhruba predstavu o tom, ako toto moze fungovat?

Zobrazuje sa 15 príspevkov – 1 až 15 (z celkového počtu 230 )
  • Musíte byť prihlásený, aby ste mohli odpovedať na túto tému.