- Táto téma obsahuje 1 hlas a 22 odpovedí.
-
AutorPríspevky
-
30. septembra 2010 o 9:05 #958138Archívny obsah
mile zienky, patram po pripadoch deti, ktori sa doma spravaju ako mali tyrani – v rodinach prebieha boj o moc, vsetko sa prisposobuje detom, tie si dokonca dovolia udriet svojho rodica, surodenca… Ak vo svojom okoli poznate takyto pripad – zaujimaju ma skor deticky starsie, mimo obdobia vzdoru, pripadne pubertaci – a boli by ste ochotni vymenit si o tom par viet (anonymne), poslite mi, prosim, ss. Velka vdaka.
30. septembra 2010 o 10:12 #958139slniecko
Účastníkdieta je dieta a nie tyran
30. septembra 2010 o 10:38 #958140viem. preto som napisala dieta, ktore sa sprava AKO tyran, resp. jeho spravanie obsahuje taketo prvky. Ak niekomu poviem ze je povedzme somar a tym, ze sa sprava AKO somar vidim rozdiel.
30. septembra 2010 o 17:23 #958141Dieťa je dieťa, ale tyrana z neho robí prostredie. Jednoducho robí len to, čo mu prostredie povolí. Spočiatku je to sranda, neskôr to vyvrcholí rozvrátením rodine, vzťahov celkovo.
Vzhľadom, že robím s deťmi, viem, čo vravím. Vydieranie rodičov nejedením, odmietaním tekutín, hrubým fyzickým násilím (5ročné dieťa).Niektoré situácie len pre silné žalúdky…….3. októbra 2010 o 20:55 #958142Vdaka, Ninive, presne si vystihla, o com tu rozpravam – poslala som ti SS. Ani by ma nenapadlo tvrdit, ze nejake dieta sa sprava voci svojmu okoliu zle preto, ze sa mu chce alebo nebodaj preto, ze je mrchave od prirody. Checm vediet, co je za tym, akych ma rodicov, ako ho vychovavaju. Tak co, kde su vsetky tie svagrine, susedy, kolegyne, o ktorych sa tu obcas klebeti, ktore svoje deti nezvladaju a tie deticky potom skusaju manipuluju s nimi?
5. októbra 2010 o 7:19 #958143orsa
Účastníksinda, robíš nejaký prieskum? Možno ti tu niekto aj napíše o "švagrinách, susedách a kolegyniach, o ktorých sa tu občas klebetí", ale budeš mať len jednostranný pohľad na vec zvonka. Príbuzní takéhoto manipulatívneho dieťaťa si málokedy uvedomujú konkrétny výchovný problém, berú to skôr tak, že "dieťa je aké je a nič s ním nenarobíš" . A keď sa im to snaží niekto (viac či menej nenápadne) naznačiť, zväčša zareagujú inak, ako by to poradca očakával. Stáva sa, že sa rodičom neskôr otvoria oči, ale už niet cesty späť. A niekedy na to neprídu ani v dospelosti potomka, aj keby im hoci ukradol úspory alebo podpálil dom nad hlavou ("on za to nemôže, je momentálne psychicky na dne, opustila ho žena, vyhodili ho z práce, má finančné problémy atď….)
Sinda, ak máš dieťa, zrejme ho vychovávaš podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Aj ostatné matky tak robia a je im jedno, či je to formou vojenského režimu alebo prehnanej hyperprotektívnej výchovy ("opičej lásky"), oni cítia, že práve táto cesta je tá najsprávnejšia (preto je aj na babetku toľko hádok o výchove ). A potom už záleží len od povahy dieťaťa a ďalších vonkajších činiteľov, čo z toho vylezie. Poznám matky, ktoré svojou "nekonečnou láskou" jedno dieťa vychovali skvele a druhé dieťa im vďaka nej skáče po hlave. Nemyslím si, že niektoré deti sú "mrchave od prirody", ako píšeš, len na každé platí niečo iné, iný prístup – práve vďaka tej rozdielnosti pováh, ich osobnosti a iným životným okolnostiam, v ktorých sa ocitli oni a ich rodičia.
Fíha toľko filozofovania takto "skoro ráno" som už dávno nevypotila
5. októbra 2010 o 16:15 #958144Jaruška
ÚčastníkMožno si mala tú temu nazvať: Cítite sa ako rodič tyranizovaný? To by sa možno niekto ozval.
5. októbra 2010 o 19:40 #958145Orsa,Jaruška dakujem, mozno to skusim aj s premenovanim temy. Potrebujem to do jedneho materialu. Teorie o detickach, ktore maju sklony k panovacnosti a prepacte za vyraz vydieraju svojich rodicov nejedenim, alebo ich dokonca fyzicky napadaju, mam vela. Uz potrebujem len prax:) konkretne priklady. Este raz – netvrdim, ze tie deti su zle, vzdy za tym cosi je a to cosi vacsonou pochadza od nas – dospelych. Ale existuju vyskumy, ze panovacnych deti pribuda, preto sa tomu venujem. Samozrejme, nedufala som, ze pride ktosi a napise o vlastnom synovi, dcere ze sa im vymkli z ruk, ze ich nezvladaju, obcas dokonca lutuju, ze sa vobec stali rodicmi (aj o takych som citala). Ze sa dokonca boja vlastneho dietata, jeho reakcii, toho aku scenu im zase pripravi. Ze sa (vinou vlastnej vychovy, alebo zhodou okolnosti…) dostali do pasce. O tom by to malo byt. Ale zialbohu – alebo chvalabohu, nikoho takeho osobne nepoznam. Tak ho musim najst:)
5. októbra 2010 o 21:31 #958146slniecko
ÚčastníkSinda, prepac za osobne otazky, nereaguj na ne, ak neches, ale – mas deti? A co vlastne studujes?
6. októbra 2010 o 8:21 #958147dakujem Gabika velmi pekne. Slniecko, ano, mam deti, dvoch chalanov, vzdy ma tato tema zaujimala, tiez som si svoje uzila:) mozno aj preto ze mam sklony skor k liberalnejsej vychove, vzhladom nato ze som sama bola skor take "utapnute", poslusne decko, ktore si neotvorilo hubu ani ked sa diali nepravosti. tak nas vychovali, ja som bola vo svojej materskej praxi skor za vacsiu slobodu, uctu k dietatu – a stale som. nuz, ale, stale sa to vo mne bije. teraz som o tejto teme pisem clanok, preto sa tolko vypytujem. Vcera som sa dopracovala k jednej myslienky, ktora prirovnava dieta k dravemu horskemu potoku – jeden taky doma mam:) "Cim je prud prudsi, tym viac musi byt regulovane riecne dno, aby bolo dost siroke a hlboke a malo dva pevne brehy, aby mohla voda dolne tiect a nevylievala sa pritom z brehov a nicila vsetko okolo seba."
6. októbra 2010 o 9:04 #958148Jaruška
ÚčastníkSinda, to je pekná myšlienka.
6. októbra 2010 o 9:15 #958149Niekde som čítala, že ak dáme deťom (ľuďom všeobecne)slobodu, musíme ich naučiť ako s ňou v prvom rade zaobchádzať. Ale ako, keď s tým nevedia zaobchádzať ani dospelí. Mnoho rodičov sa nechá tyranizovať v rámci rodičovskej lásky.
Asi 6 ročný chlapček sa vzpieral, lebo mu matka odmietla niečo splniť a pritom ju z celej sily kopal do nôh (členky). Keď som sa jej spýtala, že prečo si to necháva, tak bezmocne kývla plecami s takým ospravedlňujúcim úsmevom. V rámci svojej lásky dokážeme dieťaťu dovoliť veľa. Kým je malé, nieje to také kritické, no vo vyššom veku už to nieje len o "slabých" kopancoch. Mnohé matky by vedeli o tom rozprávať, len tie sem asi nechodia…..6. októbra 2010 o 11:27 #958150dik, baby, ja mam zase problem s nespolupracovanim u lekara, uz ma skoro styri a ja neviem, ci to pripisovat strachu, alebo vzbure, moj syn je nevysetritelny. a to sa netyka nejakeho bratia krvi, on dobrovolne neukaze ani stroste kurie oko na prste. prestava to byt rozkosne. vsade inde sa sprava ako tak v norme, len u lekarky oh my god, len nech sme zdravi.
Ninive, ak sa smiem spytat, ten okopavajuci chlapcek sa sprava k ostatnym normalne? Aky je k detom?
GabikaB, verim ti, ze je to drina, ale vidis, dala si hranicu a maly uz za nu nejde. ja myslim, ze ste na dobrej ceste:)6. októbra 2010 o 12:15 #958151Effka
ÚčastníkTakisto som nazoru ze tyran si dovoli len to co mu okolie zakceptuje. Mala ako decko kusala, bila, kopala ( muza, svokrovcov) a on/oni drzal/i sak je mala taka princeznicka, ked to spravila mne tak som ju kopla, kusla, udrela naspat (primerane) odvtedy si nedovoli.
Hadzanie sa o zem? Ignorujem, vyvreskovanie vynucovanie si, vydieranie? no skusila by. je vsak pravda ze ja som z "vojenskej rodiny" a svoje mam odzite s rozmaznanou o 7r mladsou sestrou. Takze moja najcastejsia veta v istom obdobi bola …Dobry pokus ale toto skusaj na niekoho ineho"
U lekara robila rodeo tak do 3r, ani neviem preco lebo lekarku mame OK, tak vysetrenia boli nasilu a potom ju bral muz na chodbu a tam bola ticho, asi ked videla plast mala amok. Preslo ju to samu.
A bezohladu na to kto si co pomysli, velakrat 1na zadok vyriesi viac ako 10 slusne povedane.11. októbra 2010 o 15:47 #958152inka2
ÚčastníkTak aj naše dieťa sa stráááášne bojí u lekára. Všetky vyšetrenia nasilu. Aj u zubára sme už boli. Tiež strašný strach a vyšetrovanie nasilu. Akonáhle však zistilo, že to nie je také strašné u zubára, tak sa upokojilo. Všetci sme sa ako deti báli lekára. Aj ja som sa strašne bála ako dieťa lekárov. Bola som zdravé dieťa, ktoré chodilo k lekárovi na očkovanie. Neznáme prostredie to bolo pre mňa. Už len tie pachy vo mne vyvolávali strach. Taký strach z neznámeho to bol.
-
AutorPríspevky
- Musíte byť prihlásený, aby ste mohli odpovedať na túto tému.
