co vas viedlo k adopcii?

O tom, ako adoptovať dieťatko a o živote rodín s adoptovaným dieťatkom.
vybrali.sme.sk linkuj.cz facebook linkedin google live jaggcz addthis

co vas viedlo k adopcii?

Odoslaťod marlene »

nerobim ziadny prieskum,jednoducho ma to zaujima,hlavne u rodin ktore uz vlastne deti maju,z nasledujuceho dovodu.
nasa rodina,cize ja ,moj manzel,syn(14) a dcera(4) uvazujeme o adopcii.teda dcera nie,ale zvysok hej.syna moj manzel adoptoval,dcera je spolocna .uz pred jej narodenim u nas slovo adopcia padlo,ale potom som zrazu otehotnela a tym to bolo vyriesene.mala sa nam narodila s ds a dalsie dieta si uz mat netrufam z viacerych dovodov(vek,zdrav.komplikacie pocas vsetkych tehotenstiev)a hlavne dopracovali sme sa s manzelom k tomu ze vlastne dieta mat nemusime,hlavne kvoli dcerinej dg.neviem co by som robila v dalsom tehotenstve(prenatalna dg atd.),ale to rozpisovat nechcem.
stale ma myslienka na adopciu prenasleduje,neviem ju nijak racionalne vysvetlit,materstvo ma chytilo az pri dcere a mam pocit,ze mam co dat este aj inemu dietatu a tym ,ze sme ako rodina dost pomiesana,mam pocit ze nam chyba este jedno "ine" dieta.
moje kamosky a kolegyne(niektore) si klopkaju na celo,ze ci mi to treba :(
marlene

nic sa mi nechce....

expert
 
Príspevky: 2570
Mood: Happy

Pozvania odoslané: 0
Registrovaní priatelia: 0

Re: co vas viedlo k adopcii?

Odoslaťod ksichta »

Ja som s deckami s domovov robila hrozne dlho - tábory, projekty cez Úsmev ako dar. Viacmenej sme sa s mužom už pred rokmi tak nezáväzne bavili, či by do niečoho takého šiel a on nemal námietky. Ke´dže sme veľa domovákov poznali a mali medzi nimi aj rovesníckych kamošov boli sme trošku vo výhode, lebo sme vedeli, čo asi môžeme čakať, ako sa správajú trebárs rómske deti, alebo deti z osobitných škôl a neboli sme až tak veľmi obmedzovaní predsudkami a dohadmi o génoch a kadejakých mýtoch. Mali sme však predstavu, že najskôr dve svoje a potom jedno adoptovať. Mala som pocit, že mi strašne veľa vecí v živote vychádza (som také nedeľné decko :) ) a nechcela som si životom prejsť len tak spokojne, bez námahy a zároveň som verila, že sa to moje šťastie takto môže nalepiť aj na niekoho iného, komu to možno príde vhod. V priebehu rokov moja túžba adoptovať dieťa rôzne kolísala. Na jednej strane túžba, na druhej obavy, rešpekt z možných komplikácii. Pamätám si, že keď sa narodil náš malý (vtedy je žena asi celkove citlivejšia) nemohla som zniesť pocit, že také štuplíky sú niekde samé v domove.... najmä v tom období bola túžba adoptovať si dieťa veľmi silná. Mala som ohromný problém rozhodnúť sa , či sa vrhnúť rovno do adopcie, ale priznám sa, že som ešte túžila porodiť jedno dieťa. Akosi to však nešlo, takže sa veci vyriešili akosi samé :wink: - akurát v prevrátenom poradí - máme jedno biologické a dve adoptované - čo si myslím, je hlavne pre tie adoptované deti asi lepší pomer, lebo sa u nás nikto nebude cítiť ako jediný iný. Každá z nich má pri sebe svoju biologickú sestru - svoju krv. Verím, že ak by aj niekdy v budúcnosti trebárs vyliezli nejaké problémy s tým, že nie sme ich biologická rodina, tak budú mať aspoň jedna druhú a nebudú musieť prácne pátrať po akomkoľvek pokrvnom zväzku :wink:. Takže náš dôvod je taký zmiešaný - nie je to čisto o tom, že sme nemohli mať deti a takto si to vynahradili, ani to nebol pokus o heroickú zachranu sirôtky. Skrátka sme mali pocit, že by to bolo pre všetkých fajn, najťažšie bolo zrejme to záverečné rozhodnutie, keď si človek uvedomí, do čoho sa ide vrhnúť, že je to nezvratné, o čo všetko príde.... mala som z toho ohromný rešpekt. Ale zatiaľ sme neoľutovali :wink:
ksichta
expert
 
Príspevky: 2439

Pozvania odoslané: 0
Registrovaní priatelia: 0

Re: co vas viedlo k adopcii?

Odoslaťod Radmila Poliaková »

Janka Sz ten pocit mám aj ja a asi sa ho nikdy nadobro nezbavíme len sa so situáciou zmierime. My sme už skoro na konci cesty a túžobne očakávame kedy to bude sme tretí v poradí a čakáme už 2 a 1/2 roka.Všetkým prajem veľa optimizmu pri čakaní na vytúžené bábätko príp. väčšie dieťatko :)
Radmila Poliaková
 
Príspevky: 23

Pozvania odoslané: 0
Registrovaní priatelia: 0

Re: co vas viedlo k adopcii?

Odoslaťod vierocka333 »

My sme sa už svojho chrobáčika dočkali, trvalo to síce takmer 3 roky od splnenia všetkých podmienok a zapísania do poradovníka a potom tie ďalšie, podľa mňa nekonečné mesiace, kým sme dostali nový rodný list, ale stálo to za to. Náš Mirko bude mať 4 roky a naplnil náš život. Ak by som mala obvahu absolvovať všetko ešte raz, určite by sme si podali žiadosť ešte na jedno dieťa, pretože kadiaľ chodíme, tade stíska a bozkáva detí v kočiaroch a veľmi by si chcel "kúpiť" bračeka alebo sestričku. Verím, že mu to vynahradí sestrine dieťatko na ktoré sa strašne teší a malo by prísť medzi nás v apríli 2010. K adopcii nás viedol nenaplnený život. Aj keď sa s manželom máme radi a veľa sme spolu precestovali a zažili , Mirko nám život skutočne naplnil a nie je u nás tak ticho. Náš život by bol veľmi ochudobnený o to, čo s ním teraz zaživame.
Naposledy upravil vierocka333 dňa , celkovo upravené 1 krát.
vierocka333
 
Príspevky: 1

Pozvania odoslané: 0
Registrovaní priatelia: 0

Re: co vas viedlo k adopcii?

Odoslaťod Jajula »

Aj my sme sa už dočkali, trvalo to presne 2,5 roka. Už skoro 3 týždne ho máme doma a musím povedať, že presne toto nám chýbalo :D :D .
Sme veľmi šťastní a na pocit, že som nikdy nebola tehotná a čo všetko som preto urobila pomaly zabúdam.
Myslela som si, že sú to len frázy, ale nie sú, fakt to ten drobček všetko vynahradí.
Držím všetkým palce, aby tú dlhú cestu čakania mali čím skôr za sebou a držali v náručí také nádherné bábätko aké máme my.
Jajula
 
Príspevky: 59

Pozvania odoslané: 0
Registrovaní priatelia: 0

Re: co vas viedlo k adopcii?

Odoslaťod mata26 »

my sme sa rozhodli az na priprave, aj ked sme na nu isli z ineho dovodu. no a ked som sa prvy krat pozrela na nasho adoptivneho synceka tak som vedela, ze toto je presne to co sme chceli aj ked sme to dlho nevedeli, kazdy den dakujem bohu, ze sa nase cesty skrizili z jeho.
mata26
 
Príspevky: 51

Pozvania odoslané: 0
Registrovaní priatelia: 0

Re: co vas viedlo k adopcii?

Odoslaťod zuzuska »

Marlene cau:-),
no tak ked som si precitala vsetky prispevky, vidim, ze mna nahlodava k adopcii prave to iste co ksichtu a to zrejme zvysena hladina hormonov neviemakych po porode... :mrgreen:
Zakazdym ked sa mi narodilo dieta, som nemohla uniest pomyslenie, ze niektore deti si nelebedia pri maminom prsniku, alebo pri flasi v tatovom naruci, nik ich nepohladi, nepomojka..som z toho hotova...
Mam 3 vlastne deti a ak sa niekedy dopracujem k adopcii /alebo hocakemu inemu sposobu nahrady rodiny dietatku/urcite nie teda preto, ze by sme namohli mat vlastne/prave naopak/...len - a teraz to poviem natvrdo- pride nam nezmyselne "vyrabat" vlastne deticky, ked na svete je tolko opustenych.
Marlene, drzim palce, aby ste sa dobre rozhodli...ja by som sa mala tiez rozhybat, kym ma tie hormony neopustia :mrgreen: a kym som neobjektivna... :mrgreen:
zuzuska
pokročilý
 
Príspevky: 803

Pozvania odoslané: 0
Registrovaní priatelia: 0

Re: co vas viedlo k adopcii?

Odoslaťod sibirka »

Ahojte ja mám dve adoptované deti chlapcov a čo ma viedla k adopcii?No v prvom rade vela lásky čo som v sebe mala a stále som chcela rodinu a deti a ked po 6 rokoch som tie deti nemala stále tak som nechcela viacej čakat mala som potrebu už mat dieta tak som to s manželom riešila a tých variant bolo viacej ale nakoniec som sa rozhodla že adopcia by bolo niečo fajn.Manžela som prehovárala asi rok a potom súhlasil.(samé predsudky a odhovárania od celého okolia)Tak po pol ročnom vybavovaní nám povedali máte všetko a teraz čakajte ale ste v poradovníku na nieakom 87 mieste a možno budete čakat aj 10 rokov.To nepripadalo do úvahy a tak sme išli do domova a hned s prvých 3 detí čo som videla a chceli sme dievčatko a nakoniec bol chlapec som si ako sa povie vybrala malý mal skoro 1 rok bol v strašnom stave,zaostalý atd.Manžel mi povedal že nie som normálna a ja mu na to že som a všetky deti budú rovnaké ako si možeš niečo vybrat nikto nemá na čele napísané aký bude a čo s ním bude.Dnes má moj syn skoro 10 rokov a druhý nebol plánovaný ale po roku a 3 mesiacov ked sme dovybavovali všetky veci konečne tak nám dali vediet že má aj bračeka a tak sme si zobrali aj jeho domov mal 7 mesiacov a teraz má 8 rokov.Nieje to prechádzka ružovou záhradou miestami je to dost tažké ale nemenili by sme ich za nič na svete.Je s nimi kopec problémov a škoda že nie su v pohode ako sa povie lebo určite túžim po dcére ale asi s toho nebude už nič manžela už nenahovorím.Máme dost roboty aj s chalanmi.Vela ludí ani nevie že sú adoptovaní hoci mi im to rozprávame aby sme predišli nieakým problémom.Je to tažké rozhodnutie ale kto skutočne túži po rodine tak odporúčam!
sibirka
 
Príspevky: 2

Pozvania odoslané: 0
Registrovaní priatelia: 0


vybrali.sme.sk linkuj.cz facebook linkedin google live jaggcz addthis

Naspäť na Adopcia

Kto je prítomný

Užívatelia prezerajúci si toto fórum: Žiadny registrovaný používateľ a 0 hostí.