Vzájomné pochopenie a potreby

Partnerské vzťahy. Príchodom a výchovou detí sú posilňované alebo nabúravané. Deti túžobne očakávame alebo prijímame už neplánované...
vybrali.sme.sk linkuj.cz facebook linkedin google live jaggcz addthis

Vzájomné pochopenie a potreby

Odoslaťod jacub »

Ahojte, po väčšine asi dámy.
Neviem ako to dostať von, neviem čo očakávam, skúšam. Hlavne sa chcem asi vyrozprávať a poznať iný, nestranný názor. Ideálne z pohľadu žien.
Tak aspoň zbežné predstavenie. Mám 30r, som 10 rokov vo vzťahu, z toho 7,5 ženatý. Mám doma malého 6r škôlkara a teda moju polovičku. Vždy som bol uzavretý, introvertný typ. K šťastiu nepotrebujem spoločnosť. Moja polovička je taký mix extrovert, introvert, občas dosť impulzívna. Mám prácu, ktorá ma baví, slušne živí a z veľkej časti je naša domácnosť závislá od prímu ktorý zabezpečujem.
Asi ako každý vzťah, aj u nás boli popri bežnom, normálnom fungovaní isté turbulencie. Akurát u nás to nefunguje hádkou, ale tým že ja sa uzavriem, urazím a prestanem komunikovať. Isté obdobie sme vedeli fungovať tak, že to zo mňa polovička ťahala a nakoniec sme vždy našli riešenie. Keďže ale nezaznamenala progres z mojej strany, prestalo ju to baviť a tak momentálne pri mojom urazení vydržíme dlhšie ticho obaja. Moje ofuky väčšinou vychádzajú z pocitu nedostatku sexu. Všetko to boli ale viac menej ľahko riešiteľné veci. Vedeli sme fungovať jeden pre druhého, dopĺňať sa. Toť úvod. A teraz.

2010-2013: pracujem pre firmy, kde mám kolegyne na ktoré moja manželka žiarlila. No začala o tom veľa čítať a hľadať riešenie a dokázala sa s tým zmieriť a brať to v pohode.

2015: cca v tomto roku sa manželka začala zaujímať o alternatívne vzdelávanie detí, keďže potomok potreboval škôlku a štátny systém moju polovičku neoslovoval. Zoznámila sa s novým okruhom ľudí. Založili spolu združenie a otvorili si škôlku. Začalo sa obdobie, kedy som prestal byť pre ženu jedným z hlavných bodov záujmu a len pomaly a ťažko som sa s tým zmieroval. Ale ako tak som to zvládal. Nerozumiem však úplne tomu čo robia, som technik a toto je pre mňa iný svet, iné zmýšľanie o veciach.

2016: Začiatkom roka v rámci ťažšieho partnerského obdobia som sa platonicky zaľúbil to jednej slečny (osobne sme sa nepoznali). Poslal som jej anonymne zopár mailov a ukončil to. Keďže ma to trápilo, priznal som sa manželke a ona to prijala, pochopila a nikdy mi to nevyčítala.
Škôlka napreduje, rozrastá sa, povinnosti pribúdajú. Od začiatku celého tohoto projektu je súčasťou ich týmu jeden chalan. Volajme ho D. Dávnejšie som si všimol, že si rozumejú. Raz sa mi manželka priznala, chcela aby som to vedel, nežiarlil a nemyslel si hlúposti, že sú naozaj len veľmi dobrí kamaráti. Že lepšieho asi nikdy nemala (a ja????). Dá sa s ním o všetkom porozprávať. Keďže tento D je aj synovým učiteľom, často sa stane že mi syn rozpráva aký je D super a často sa pomýli a mňa osloví D. Ak som na neho žiarlil pred tým, po tom som na neho žiarlil totálne. Jeden letný deň sa aj napriek tomu že sa mi to nepáčilo, vybrali spolu liezť na skaly + prespávačka dakde mimo v lese. Nie že by som ja o také nemal záujem, ale vraj on vie výborne motivovať a nadchnúť ľudí pre vec. Po návrate som bol pár dní nasratý že šla. Keď to konečne prešlo a zmieril som sa s tým, stalo sa počas sexu, že ma oslovila "D". Dlho som sa z toho dostával, ale nakoniec sme šli ďalej. K tomu výletu podotknem že som jej vtedy povedal že nie som jej manžel, aby som jej niečo zakazoval, ale že sa mi to nepáči.

2017: škôlka sa stala populárna, je veľký záujem. Je okolo toho veľa roboty. Moja žena tým žije, často chodí na teambuildingy, porady, rodičká. Domov chodieva neskoro. Škôlka sa rozrastá a sťahuje, snažím sa pomáhať s jej budovaním. Nie pre to že by som po tom túžil, ale beriem to ako dôležité pre moju polovičku, tak sa zapájam. Zabezpečujem im stavebné veci. To je brané ako samozrejmosť, nie som si istý, či mi zato niekedy poďakovala, lebo veď tam chodí aj môj syn. Aj napriek tomu že po situácii z 2016 som ju poprosil aby nevyhľadávala situácie, kde bude sama s D, vrátilo sa to do pôvodných koľají. A tak som sa raz na jar rozhodol že ju akože náhodou skontrolujem v robote keď tam po práci ostala s ním sama. Našiel som ich v dosť zvláštnej situácii. Ležali spolu na posteli, nie úplne pri sebe ale blízko. Boli oblečení. V tej chvíli som sa otočil nasral a odišiel. Toto obdobie dopadlo tak že sme sa skoro rozviedli. Ja som mal pocit že ma podviedla a ona mala pocit že so mnou nemôže byť lebo som ju prišiel skontrolovať, čo znamená že jej neverím. Trvalo to pomerne dlho, ale aj s podporou psychológa sme si to vysvetlili a dostali sa cez to. S jej kolegom sa bežne vídam ďalej, nikdy som mu za to nedal ani facku ani nič nepovedal (nepriamo to mám zakázané). Myslím, že od septrembra - októbra sa nám darilo fungovať tak, že sme sa spolu znova cítili šťastní a spokojní. Koncom roka začína projekt so vzdelávaním expandovať na celoštátnu úroveň s prepojením na zahraničie, rozbieha sa rozšírenie aj na školu. Tesne pred vianocami sa situácia zase zmenila a dokázali sme si povedať že to zase nie je ono ale zase sme to prekonali. Koncom roka som jej kúpil auto, aby mala jednoduchšie cestovanie a mohla domov chodiť skôr. Nech nemusí po večeroch čakať na spoje.

2018: V podstate pokračuje koniec 2017. Aj napriek autu začína chodiť domov ešte neskôr, lebo predsa nie je odkázaná na spoje. Ja ako každý rok mám v zime menej práce. So škôlkou, školou a celoštátnou úrovňou má manželka toľko práce, že sa začínam cítiť odstrčený (teda to sa stávalo aj inokedy, ale v menšej miere). S kolegom zase bežne bývajú sami. Sťažovať sa na to nemôžem. Vie že žiarlim ale považuje to za môj problém, "je to len v tvojej hlave" mi hovorieva. Včera, mal som už pár dní pocit, že sa na mňa hnevá. Keď som sa pritúlil vôbec na to nereagovala, každý večer má kopu roboty alebo je dakde preč. Často príde neskoro, potom zapne počítač a potom ide spať, strašne unavená. Ja túžim po sexe, mám smolu, zase... Opýtal som sa jej čo sa deje (ojedinelá situácia, skôr to bývalo naopak). Nič, nič, nič, až teda nakoniec že ju naštvalo že som jej pred pár dňami napísal že ďalší týždeň bude na prd lebo sa uvidíme ešte menej ako inokedy. V rámci medzinárodnej spolupráce tu majú hostí zo zahraničia na workshop. Dlho to pripravuje a teší sa na to. Vysvetľujem jej že som to myslel romantickejšie ako to vyznelo, len že sa mi nepáči, že sa málo uvidíme. Na čo ona odpovedá, že v čom je problém, že aj tak spolu doma trávime iba hluchý čas. Obaja sedíme za svojím PC a pracujeme. Rozumiem že sa ani poriadne nerozprávame a jej to chýba (pre mňa rozhovor nie je až taký dôležitý, skôr ma napĺňa telesný kontakt). Na druhú stranu nepostrehol som, že by mala záujem sa so mnou rozprávať. Nikdy som ju neodmietol, nezastavil, keď sa rozprávať chcela. Musím ale podotknúť, že som skôr naslúchač ako rozprávač. Moje komunikovanie o osobných veciach je veľmi neobratné a často poviem niečo čo vyznie úplne inak, alebo sa ani nedokážem vyjadriť. Snažil som sa jej vysvetliť, že trávenie času si predstavujem aj tak že sa len pritúlime a že keď to teraz nerobíme cítim sa odstrčený. Povedal som jej že sa mi nepáči že sa jej snažím nechávať priestor na budovanie jej sna a ona to berie ako samozrejmosť. Že by som za to prijal nejakú vďaku, chcel by som mať pocit že si je vedomá čo pre ňu robím a váži si to. Pre mňa to nie je zadarmo. Často ruším moje plány, pracovné povinnosti, pred klientmi potom vypadám ako trtko. Povedala mi ale že podľa nej to je samozrejmosť že sa postarám o syna, urobím nákup, navarím večeru, uložím syna. Veď je to aj môj syn a moja domácnosť.
Snažil som sa prísť aj na to, prečo ten čas považuje za hluchý čas. Navrhol som jej, aby sme si našli niečo spoločné. Nech začneme spolu cvičiť, liezť po skalách, chodiť na tanečnú.... Nie ona má toho toľko že si nevie predstaviť, že by tam ešte niečo dokázala zmestiť. Keď som sa jej pýtal ako to teda ideme riešiť, aby náš spoločný čas bol pre nás prínosný povedala že nevie, že sa proste iba musíme snažiť.

Toť asi taká stručná schéma. Nedá sa to celé opísať, momentov vzniká množstvo iných, dobrých aj zlých. Asi z textu vyznie že moja žena je nejaká čudná (nie je, je komplikovaná, obaja sme, ale každí inak). Obaja veľa pracujeme, obaja svojou prácou žijeme. Akurát moja práca nás živí, jej práca je také drobné prilepšenie. Pretože ona to čo robí nerobí pre peniaze (podľa jej slov).
Ľúbim ju, teda myslím, že ešte stále hej, a na jej obranu musím napísať, že je to úžasná žena, super mama. Ale mám pocit že sa od seba čím ďalej tým viac vzďaľujeme. Nevieme nájsť spoločné témy. Často sa pristihnem pri myšlienkach, či by pre nás nebol rozchod tým najlepším riešením (nechávam si ich pre seba). Na druhú stranu viem že ju nechcem stratiť, neviem, nechcem si predstaviť, čo by bolo potom, bojím sa, že by som sa zrútil. Som na ňu dosť naviazaný, keďže nemám (ozajstných) kamarátov. Nemám s kým zdieľať svoje pocity a jej sa často bojím zdôveriť, pretože sa nepochopíme.
Chcel by som mať znova pocit že pre ňu znamenám viac ako len spolubývajúci.
Korektné ešte bude keď napíšem aj to že moje ofuky často, väčšinou súvisia so sexom a jeho kvalitou-kvantitou. Pre bežné fungovanie potrebujem veľa sexu. Keď ho mám dostatok a som uspokojený, som uvoľnený a dokážem byť otvorenejší a vnímavejší voči manželke. Dokážem lepšie uspokojovať jej potreby s psychickou blízkosťou.
Aj dnes. som bol naštvaný, lebo znova mali poradu. Ja som od rána behal s potomkom po doktoroch a potom som si zobral voľno z práce a bol s ním doma celý deň. A ona sa zdržala s kolegovcami do 22:30, potrebovali sa porozprávať. Hrýzol som si do jazyka a tváril sa OK, bol som milý ako by sa nič nestalo. Nakoniec sme aj sex mali a ja dokončujem tento príspevok s pocitom že veď zase bude OK. Ešte pred dvoma hodinami som pritom rozmýšľal nad rozvodom. Psycho.

Dámy, je normálne, že žena taýto prístup manžela pokladá za samozrejmosť? Máte to tak všetky?
Príde vám normálne sťažovať sa že spolu neužitočne trávime čas, ale nedať žiadny návrh na zlepšenie? Moje návrhy šmahom ruky zrušiť.

ďakujem
Jacub
jacub
 
Príspevky: 7

Pozvania odoslané: 0
Registrovaní priatelia: 0

Re: Vzájomné pochopenie a potreby

Odoslaťod tamiria »

Fuha, si sa riadne rozpisal
tamiria
 
Príspevky: 42

Pozvania odoslané: 0
Registrovaní priatelia: 0

Re: Vzájomné pochopenie a potreby

Odoslaťod jacub »

Tak a je to definitívne. Rozvádzame sa. Plakat uz nemam sil. Posrali sme to obaja, ja som jej neveril a ona sa priznala ze si uvedomila ze uz par mesiacov ma nelubi. Kolega na ktoreho som ziarlil v tom prsty nema. Odstartoval som to ja v piatok, ked som sa neovladol a skontroloval jej maily (mal som pocit, ze mi na to dala milion dovodov). Znova po par mesiacoch som v tomto smere zlyhal. Bohuzial som tak zistil ze mali v plane oklamat svoje okolie a ist na "pracovnu" cestu. Nech to znie akokolvek cudne, uz aj napriek tomu verim ze len ako kamarati. Po tom ako sme sa dohodli ze sa rozvedieme som sa na to pytal, nemala uz co stratit, verim ze by mi povedala pravdu, keby v tom bolo nieco viac.
Budem sa musiet popasovat s pravdou, ze som svojou nedoverou, ziarlivostou znacne prispel k rozpadu krasneho vztahu. Mal svoje trhliny ale ja mam aj tak pocit, ze by sa to dalo zachranit, keby sme chceli. Moja este chvilu polovicka uz ale bohuzial nechce. Nevidi v tom vyznam kedze ma uz nelubi. Teda zalezi nam na sebe a nie je nam jedno ako dopadneme, ale laska z jej strany uz vyprchala. Nemam paru, kde zacat, ako pokracovat dalej, bojim sa toho co nas caka, ako to zvladne nas potomok a cele nase okolie.
jacub
 
Príspevky: 7

Pozvania odoslané: 0
Registrovaní priatelia: 0

Re: Vzájomné pochopenie a potreby

Odoslaťod Kalea »

Krásne si to popísal. Asi si človek, ktorému sa lepšie píše, než rozpráva. Tvoja manželka by možno podala úplne iný príbeh. Vždy je to tak, že každá minca má dve strany, ale keď som si to celé prečítala, ja si myslím, že ten pán "D" v tom celom prsty veru má. Prečo by si inak plánovali tú akože "pracovnú" cestu, prečo by sa potrebovali toľko rozprávať po pracovnej dobe a ostávali v práci do večera do desiatej... prečo by inak manželka nereagovala na tvoju ponuku tráviť spoločný čas zmysluplnejšie a podľa jej predstáv?
Podľa toho, čo píšeš, si myslím, že si robil pre rodinu veľa, staral si sa o syna, chodil s ním k lekárovi, ostával s ním doma, veď áno, je to aj tvoj syn, ale aj tak si myslím, že si robil viac, než robia mnohí muži, navyše ak vás prevažne živí tvoja práca. Ja si tiež myslím, že vaše manželstvo by sa dalo ešte zachrániť, keby ste obaja chceli, problém je v tom, že tvoja manželka nechce.
Kalea

Šanca zaklope na dvere častejšie, ako si človek myslí, ale väčšinou nie je nikto doma.

expert
 
Príspevky: 37939

Pozvania odoslané: 0
Registrovaní priatelia: 0

Re: Vzájomné pochopenie a potreby

Odoslaťod jacub »

Dakujem za nazor, ano radsej pisem ako rozpravam. Cas ukaze ci v tom pan D mal prsty, uz sa nebudu musiet skryvat ak ano, teda aspon nie predo mnou. Ja som ale naivny a stale verim ze som to prehnal, ze som jej mal verit. Naozaj nemala co stratit ked mi povedala ze s nim nic nemala a mimo situacie kedy som o tom vedel spolu sami neboli. To ze planovali vylet po tajme je pre mna velmi zvlastne. Keby mi o tom povedala vedela ze nebudem suhlasit. Mrzi ma ze som jej nestal za to aby sa kamaratstva s nim vzdala. To ze sa tak staram o vsetko mi pride prirozdene, nerobil som to z vypocitavosti. Ale to ze to brala ako samozrejmost ma ku koncu uz vazne sralo. A este viac ked mi to nedavno aj povedala ze to poklada za samozrejme. Neocakaval somo za to pochvalu, ale predsa len, tiez mi to neprislo ako uplne muzske spravanie a dostat za to sem tam pusu, usmev, a aj to podakovanie by bolo moc prijemne. Ja som vlastne ale tiez bral vela veci ako samozrejmosti a uz viem ze to nebolo spravne. Obaja mame za usami.
Apropo, ked mi vcera povedala ze si uvedomila ze uz par mesiacov ma nelubi, zlomilo sa to vo mne. Stratil som chut bojovat, zmieril som sa s tym (teda plakat este isto budem vela). Dnes som sa citil dokonca spokojne a uvedomil som si ze sa mi ulavilo. Chcem sa zacat tesit na nove vyzvy. A uvedomil som si ze sa chlapsky tesim ze mozem mat sex s inou zenou a bez vycitiek. Snad to nebudem prehanat ale mam chut dohnat roky, ked som ju este nepoznal a nikoho nemal. Bola moja prva a zatial aj jedina.
Dohodli sme sa ze ziadost o rozvod poda ona, kedze ja som nakoniec zmenil nazor a chcel to zachranit. Pre nu to bolo definitivne, takze to nechavam na nu. Ideme sa zacat bavit o majetkovom vyrovnani, chcem jej pomoct najst si dobry, lacny podnajom. Nas byt si necham ja, kedze by ho nedokazala splacat. S tym co zarobi a vyzivnym odo mna bude na tom dost biedne. A mna to trapi. Mimochodom navrhujem 250 a striedavu starostlivost. Je to vela malo?

Paradox je ze mam pocit ze teraz ked sme k sebe zacali byt uprimni si rozumieme ako uz dlho nie. Mam pocit ze by sme si vedeli pokecat o hocicom. A strasne ma matie ze uz sa jej nemozem ani dotknut. Napriek tomu ze sme sa rozhodli pre rozvod sme tu ako taka spokojna rodinka , ako keby sa nic nestalo. Akurat nemame sex, vzajomna nahota neprichadza do uvahy a polovicka spi na gauci. Kedze ja mam momentalne dost problem s psychikou a so spankom trvala na tom ze na gauc pojde ona, nech sa aspon trochu vyspim.
Normalne si musim pripominat ze mi povedala ze uz ma nelubi. Zvlastna situacia.
jacub
 
Príspevky: 7

Pozvania odoslané: 0
Registrovaní priatelia: 0

Re: Vzájomné pochopenie a potreby

Odoslaťod merlita »

Myslím, že tu už toho moc nenarobíš. Už len nechať tomu čas a uvidíš sám. Čo mohlo byť inak je dnes už zbytočné riešiť. Najmä keď ti povie, že si uvedomila, že už ťa neľúbi.
Sú veci, cez ktoré by som sa osobne preniesť nevedela.
merlita
 
Príspevky: 66
Mood: Happy

Pozvania odoslané: 0
Registrovaní priatelia: 0

Re: Vzájomné pochopenie a potreby

Odoslaťod slniecko »

Jacob, nejdem rozoberať Vašu manželskú situáciu, nepríde mi to primerané, navrch vidím len jednu stranu. Je mi ľúto, že sa to stalo a je mi ľúto, že sú v tom deti. Priala by som Ti, aby si dostal šancu na tom spoločne pod dohľadom odborníka popracovať.

Ale pridám pár postrehov. Schválne len na Teba (aj keď isto by bolo čo aj u tvojej manželky, ale tá tu nie je, a to by bolo dosť neférové za chrbtom). Možno Ti to pomôže aspoň v ďalšom vzťahu a vo vzťahu k Tvojim deťom.

1. áno, je normálne sa starať o svoje deti, JE to SAMOZREJMOSŤ a nikto ti nedlží za to žiadnu vďačnosť

2. vzdať sa priateľstva kvôli partnerovi nie je normálne.

3. mať sex s niekým, kto je nepríjemný, ak sex dlhšie nemá, sa dá raz, dvakrát, potom sa z toho dvíha žalúdok, aj keby po tom človek inak túžil. V momente, keď si uvedomí, že ak ten sex nebude, tak bude doma podráždená atmosféra, je to zabité.

4. vyčítaš jej vo vzťahu niečo, čo si sám prežil, a to prvý

5. neprimeraná žiarlivosť je vždy zabiják vzťahu.
slniecko

Luck is probability taken personally

expert
 
Príspevky: 23561
Mood: Cool

Pozvania odoslané: 0
Registrovaní priatelia: 0

Re: Vzájomné pochopenie a potreby

Odoslaťod lajlina »

Och držím ti palce aby si to čo najlepšie zvládol!!! Viac slov asi netreba, taktiež sa nebudem vyjadrovať a nebudem múdrovať čo mohlo byť, keď to tak aj tak už nebude
lajlina
 
Príspevky: 37

Pozvania odoslané: 0
Registrovaní priatelia: 0

Re: Vzájomné pochopenie a potreby

Odoslaťod jacub »

Dakujem vsetkym za zapojenie sa do diskusie.
Slniecko, skusim reagovat:
"1. áno, je normálne sa starať o svoje deti, JE to SAMOZREJMOSŤ a nikto ti nedlží za to žiadnu vďačnosť" - samozrejme ze je to normalne a prirodzene. Ale prijal by som , keby to bud fungovalo rovnocenne. Kedze to tak ale nefungovalo a slo to na ukor mojej prace, prace, ktora nas zivila prislo by mi fer, keby to moja ex. ocenila. Vies, zabezpecit, vyplatu, potom starostlivost o domacnost a potom ako odmena pride unavena a podrazdena zena, no sralo ma to.

2. vzdať sa priateľstva kvôli partnerovi nie je normálne. - ale ja som jej to ani nezakazal. Aj napriek tomu ze som najskor trval na tom ze musia ist od seba, som polavil a povedal som ze to zvladnem, ze mozu ostat kolegovia aj kamarati. Ale zalezi mi na tom aby nevyhladavali chvile ked budu niekde sami. Ze mi to vadi a zranuje ma to. No a evidentne to nefungovalo.

3. mať sex s niekým, kto je nepríjemný, ak sex dlhšie nemá, sa dá raz, dvakrát, potom sa z toho dvíha žalúdok, aj keby po tom človek inak túžil. V momente, keď si uvedomí, že ak ten sex nebude, tak bude doma podráždená atmosféra, je to zabité. - máš pravdu a som si vedomý, že toto je moja obrovská chyba, ale zase nepredstavuj si to tak ze som bol automaticky ofucany ked som dva dni nemal sex. Az take zle to zase nebolo.

4. vyčítaš jej vo vzťahu niečo, čo si sám prežil, a to prvý - ano prezil, ale ked mi doslo aku hlupost robim ukoncil som to (skor ako vobec cokolvek zacalo a aj to len v teoretickej rovine). Hanbil som sa sam pred sebou a vycital som si ze som zlyhal a ohrozil nas vztah.

5. neprimeraná žiarlivosť je vždy zabiják vzťahu. - ano je a sameho ma mrzi ze som to nedokazal ovladat. Na druhu stranu ked len vdaka ziarlivosti zistis ze sa deje nieco s cim nesuhlasis, co si z toho zoberies? Viem si predstavit situaciu ze by som pri citani ich komunikacie cital nieco v zmysle ze mu moja zena napise, "vies co ja take nieco nechcem urobit, mojho manzela by to strasne ranilo". To by bol pre mna impulz uvedomit si ze ze som cenzúrované a ziarlim uplne zbytocne.


Momentalne sa snazim davat jej podnety, a nastartovat to v nej este, ale je to na 99,9% marne. Pre nu to definitivne skoncilo, lebo nie sme stastni a nelubi ma. Pred 3 tyzdnami sme boli spolu na plese a bolo nam super. Dnes prisli fotky, kde rozhodne stastni sme. Poslal som jej ich + 50 dalsich, kde sme spolu a je nam na nich super. Napisal som jej ze verim ze sme dokazali byt stastny a este to aj mozeme dokazat. Toto mi na to odpisala:
" vždy rada budem spomínať na všetko pekné čo sme prežili. Netvrdím, že sme spolu nikdy neboli šťastní. Boli sme.
Zažili sme krásne dovolenky, výlety. Sami a neskôr aj s H... (synom). Fotky sú krásne, ale je to minulosť.
Budúcnosť sa však nedá stavať na pekných okamihoch z minulosti. Nechcem mať zlú prítomnosť a utešovať sa tým, ako nám kedysi bolo dobre.
Musím byť úprimná sama k sebe, nechcem zatvárať oči pred tým, čo cítim. Musím byť úprimná, aj za cenu toho, že nasledujúce obdobie bude ťažké."

A ja nerozumiem preco sa buducnost neda stavat na minulosti. Mne to prave pride ako super zaklad pre novy start. Dokazali sme byt stastni, tak znova najdime to co nas spajalo a robilo stastnimi a pokracujme v tom.
jacub
 
Príspevky: 7

Pozvania odoslané: 0
Registrovaní priatelia: 0

Re: Vzájomné pochopenie a potreby

Odoslaťod slniecko »

Jacob, ja sa s tebou nepotrebujem o tom hádať. Snažila som sa poukázať na miesta, kde máš problém. Skús namiesto toho, aby si to obhajoval, porozmýšľať, prečo to problém je.
slniecko

Luck is probability taken personally

expert
 
Príspevky: 23561
Mood: Cool

Pozvania odoslané: 0
Registrovaní priatelia: 0

Ďalšia

vybrali.sme.sk linkuj.cz facebook linkedin google live jaggcz addthis

Naspäť na Partneri

Kto je prítomný

Užívatelia prezerajúci si toto fórum: Žiadny registrovaný používateľ a 0 hostí.

Používaním stránok rodinka.sk súhlasíte s používaním cookies, vďaka ktorým je možné individuálne nastavenie stránok, ako aj pre používanie na analytické a štatistické účely. Viac informácií...