Zdravím dievčatá ... môj 8-ročný syn každý deň urobí niečo, čo ma vytočí dobiela.
Donedávna to bolo zlatíčko, milý, poslušný, doma kľuďas, v kolektíve živší ... ale dalo sa.
No v poslednej dobe normálne uvažujem, čo sa mu stalo. Stále skúša, čo si môže dovoliť, kde sú moje, manželove, družinárkine, učiteľkine... hranice.
Dnes napr. popísal perom plachtu v posteli :rolll: Nikdy také veci nerobil, ani ako malé decko nepísal po stenách a nábytku. Len raz opečiatkoval stenu s kamošom, ked mal asi 3 roky, ale odvtedy nič.
Postel si musel sám prezliecť, plachtu vyprať aj vyvesiť ... nakričala som na neho, vyplakal sa, až ma to mrzí ... ono to ani vlastne nie je také strašné. A asi by ma to až tak nevytočilo, keby to nebolo každý deň niečo.
Zistila som už aj pár klamstiev (skôr zatajovanie skutočnosti). V škole sa prechodne pohoršil, ale tiež to bolo o tom, že akoby skúšal, či mu to prejde, alebo čo bude... samozrejme neprešlo mu to. Alebo napíše úlohu tak hnusne, že mu to dám prepísať celé nanovo. Má už zakázanú všetku elektroniku, telku. Nevadí mu to ... číta, skladá lego a tvári sa, že v poho. Dnes som mu už aj chcela vrátiť počítač, ked som zistila tie výtvarné prejavy na plachte v posteli :jaj: Povie prepáč a za chvílku zasa spraví hlúposť ... vraj nevie prečo, že nepremýšlal, či to je zlé alebo nie.
Snažím sa byť zásadová, rozprávame sa, vysvetlujeme, má pevne stanovené hranice ... a aj tak. Máte aj vy takéto odobie u chlapcov?
Ja mám staršiu dcéru, tiež mala horšie obdobia, ale až takéto to nikdy nebolo... :no: