teda nielenže muž presťahoval ženu po návrate z pôrodnice do detskej izby, ale povedal jej: "tak, milá moja, ty sa nám teraz o tohto nášho synčeka pekne staraj, vypiplaj ho, urob z neho človeka a keď s ním konečne bude o čom, bude sa s ním dať rozprávať, chodiť, hrať futbal, a tak podobne, pridám sa..."
rozmýšľam, či som tiež nemala náhodou povedať svojmu synovi: "vieš, čo chlapec môj, nejaký čas budeš bývať u tejto tety rehoľnej sestry Kunigundy, zastav sa, keď budeš mať päť rokov, prečítam ti knižku..."