Som vydatá takmer desať rokov. Bezdetná. Tento týždeň mi nevyšlo druhé umelé oplodnenie.
Môj manžel ma v pondelok v noci podviedol s bývalou kolegyňou, ktorá vzápätí odcestovala na polročný pobyt do zahraničia. V utorok ráno vstal a pichol mi ďalšiu injekciu na umelé oplodnenie. Pred dvoma týždňami, pri embriotransfere, už vedel, že je zamilovaný inde. Aj tak ma nechal oplodniť.
Dnes z neho vyliezlo, že smúti za dotyčnou, je do nej zamilovaný, mňa ľúbi. Je nešťastný z toho, ako mi ublížil, ale nevie sa medzi nami dvoma rozhodnúť. Chce so mnou naďalej bývať a časom sa rozhodnúť, chce, aby sme si navzájom pomáhali, ale nechce so mnou spávať.
Tvrdí, že ja za nič nemôžem, že bol so mnou ako s manželkou spokojný. Rozprávame spolu pokojne, láskavo, bez hádok a výčitok.
Som v šoku, ruky sa mi trasú. Ešte som neplakala, len nedokážem zaspať. Nie som si istá, že po tak šialenej zrade budem schopná vôbec oplakať jeho stratu. Plánujem prestať krvácať a až sa trocha zdravotne pozviecham, chcem odcestovať načas do zahraničia a zvažujem, že by som odišla aj na celého polroka, kým bude preč aj ona.
Prosím poraďte, povzbuďte, niečo napíšte, napr. ako sa Vám v takej situácii vôbec podarilo plakať. Ja som zatiaľ ako citovo zamrznutá.. Dakujem.
