Stránka 2 z 3

Re: Vzájomné pochopenie a potreby

OdoslaťOdoslané:
od jacub
Samozrejme, ze problem je v obidvoch. Na tom sme sa so zenou zhodli (akurat ja mam tendenciu vycitat to sebe). Otazne je na kolko sme ochotni sa jeden pre druheho zmenit, alebo toho druheho pochopit, prijat. Snazime sa este dohodnut na jednom sedeni u terapeuta. Zena tomu nadej nedava, je rozhodnuta, ale povedala ze to skusi. Ja sa snazim nerobit si nadeje. Ked nic ine aspon sa snad na konci naseho vztahu pochopime.

Re: Vzájomné pochopenie a potreby

OdoslaťOdoslané:
od milenia
Uz ked nedava tomu nadej tak sa obavam, ze je aj to sedenie zbytocne :-(

Re: Vzájomné pochopenie a potreby

OdoslaťOdoslané:
od jacub
Tak poradna dopadla tak ako som aj predpokladal. Bez zavahania presvedcila aj psycho ze je to pre nu jedina moznost. Este som sa dozvedel ze uz ma nepovazuje za manzela/partnera. Som pre nu uz len otec jej dietata.
Bavil som sa o tom s mojimi sestrami, mam ich 3. Dve z nich mi povadali ze jej rozumeju. Nie ze by jej rozhodnutie schvalovali, ale chapu ze uz pre nu nie som zaujimavy, ze ma pocit ze sa pri mne nema kam posunut. Aj podla jej slov, ked sme sa brali, nevedela co caka od zivota. Teraz to podla vsetkeho zistila a ja do toho konceptu nezapadam. To uz sa vazne dnes nenosi, ked som svoju ulohu muza chapal v tom ze som chcel pre svoju rodinu zabezpecit pohodlie a zazemie, vytvorit nejaku istotu? Viem ze som dost "konzervativny", nie som uplne otvoreny novym veciam, nemam v sebe potrebu skusat nove veci. V zivote som nebol opity, nefajcim, nechodim von s kamaratmi. Netravim cas za TV s pivom v ruke, snazim sa pracovat, alebo bravat rodinu po vyletoch. Viem ze mam kopu chyb, ze som zenu nedokazal podporovat v tom co ju bavilo (v tom vsetkom, co riesila na ukor mna). Ja ju aj tak stale lubim, bohuzial jej rozhodnutie je to co urcuje dalsi postup.

Re: Vzájomné pochopenie a potreby

OdoslaťOdoslané:
od slniecko
Jasné, oni tie psychologičky proste nie sú svojprávne :rolll: ...

Re: Vzájomné pochopenie a potreby

OdoslaťOdoslané:
od jacub
boli sme u psychologa (chlapa). A nebolo to na neho myslene v zlom. Minuly rok ked sme mali krizu nam pomohol to zachranit. Preto som ho znova oslovil. Ale manzelka je proste rozhodnuta na 100%, predostrela mu padne argumenty a on uznal ze ma narok to tak vnimat. Mne sa uz par dni s tym celkom dari zrovnavat. Zacinam sa znova usmievat a tesit sa. Skusam to brat ako zaciatok niecoho noveho, aj ked lahke to rozhodne nie je. Akurat sme vo faze oznamovania to rodine a dohadovania sa o majetku, vychove.

Re: Vzájomné pochopenie a potreby

OdoslaťOdoslané:
od zahriana
dufam, ze sa z toho dostanete a bude znovu dobre.

Re: Vzájomné pochopenie a potreby

OdoslaťOdoslané:
od jolanitha
potrebujem poradit. s mojim muzom nemame rovnake konicky a mam pocit ze sa zaciname odcudzovat, poradte nieco co mozme robit spolu? ja som sportovo aktivna on uz vobec nie, on si radsej pozrie film alebo spi a ja zase idem von na korcle alebo bicykel