Ahojte.
Ako zacat som tu prvy krat ale uz sa naozaj musim vykecat.
Takze s partnerom mame problem a to je ten ze ho uz nelubim ale vobec. Sme spolu 10 rokov. On mna ano.
Ja odist nemozem lebo sa v momente zosype uz som to skusila na 2 mesiace mne bolo super so synom 5rokov, ale on sa uplne zosypal schudol 10 kil a nebol schopny pracovat ani sa stretavat so synom a normalne s nim byt. Stale chcel byt iba som nou a riesit co dalej nezaujimalo ako sa ma maly, alebo ako sa mu dari v skolke, len stale na mna utocil preco....ved on mna miluje a to staci .
Nakonec ma ukecal ze to skusime znovu aj ked ho nemilujem...Preslo pol roka a je to este horsie
teraz je na mne zavysli co raz viac 10x denne mi vyvolava, uz ani do skolky pre syna nemozem chodit sama. Musela som sa nasilu usmievat a tvarit aka som stastna ak nie tak prestane jest, nepracuje, na syna vrieska a je na neho hnusny, place, a vyhraza sa samovrazdou no nakoniec prosi o to aby som ho lubila.....na to sa neda pozerat. Predsa len mi na nom zalezi zatial, ale co ked sa mi tak zhnusi ze mi fakt bude jedno ked skonci ako troska.
Ja si velmi dobre uvedomujem ze mu toto nazivanie velmi ublizuje, ale to mam naozaj odist a nechat ho na uplnom dne...ved je to otec mojho syna to nemozem urobit. Preco sa nevie normalne rozist ako vsetci ostatny a dohodnut sa musi mi stale robit sceny a plakat a a neprijat to ze chcem byt bez neho. Uz som nanho hnusna nebavim sa snim komunikujeme iba na urovni nevyhnutnej komunikacie v ramci rodiny a aj tak ma nechce nechat ist. Ja si uvedomujem ze je to tazke ale ked raz je to tak tak predsa necham toho druheho odist co to nechape....alebo to ja nechapem. Ja uz neviem.
