Ako by ste to riesili?

[Kalea Šanca zaklope na dvere častejšie, ako si človek myslí, ale väčšinou nie je nikto doma.]

Ako viem že človek nemôže žiť len s tým vedomím že niekto je na tom ešte horšie ale asi keď som to prekusla doteraz za tie roky tak už to hrotiť nebudem, najhoršie je to pred MS to už v duchu vypisujem rozvodové papiere :?!?: :ashamed: Ešte že sa vtedy držím a nevykričím mu veci ktoré by som potom určite ľutovala. Je to naozaj dobrý človek, má nás rád, miluje nás to viem a ja jeho tiež :fl:

Ani by som neporovnávala, či je to horšie alebo nie, jednoducho v každom manželstve sa s najväčšou pravdepodobnosťou nájde nejaký problém ako popisuješ u vás, u priateľky, nikto nie je vo všetkom dokonalý.
Ja som rozmýšľala, či nevznikol u vás problém už keď boli deti bábätká, že manžel sa im nevenoval, ty si písala, že si to chápala, lebo si si myslela, že s malými deťmi nemá o čom, potom si si myslela, že s dcérou nemá o čom, lebo je to dievča, no ale on si potom s deťmi nevybudoval žiadny vzťah, zrazu má pomerne veľké deti a nevie čo s nimi.
A možno je to naozaj tak, že tvoj manžel je zo svojho detstva zvyknutý, že sa mu otec nevenoval a on to tiež nevie inak. A mám obavy, že keď to u vás celé roky fungovalo tak, ako popisuješ, už na tom nič nezmeníš.

[Kalea Šanca zaklope na dvere častejšie, ako si človek myslí, ale väčšinou nie je nikto doma.]

Chápem, ja som písala tiež o venovaní sa.

[alenka]

Aprilka, premyslam nad tvojim problemom........
napr. ja tiez nemam rada venovanie sa detom v zmysle : Tak, teraz mam poobede volno, idem sa venovat detom...............ked si mam zaclenit cas a vybrat co budem s detmi robit tak to sa mi absolutne nechce. Ja sa im venujem takym sposobom, ze robim nieco co bavi mna a deti su pritom, popritom im ukazujem,rozpravam, skusaju to robit same, pripadne porozpravame sa popri tom o inych veciach a tak. Napr. ja si chcem citat knihu, tak si obe dcerky zoberu tiez knihy a spolu lezime ci sedime a kazda si cita, obzera svoje, niekedy sa ma zacnu vypytovat co je na obrazku a tak - lebo vlastne citat nevedia, maju 4,5 roka a 2 roky, tak im vysvetlim, precitam..................alebo ja si idem sadit kvety- idu so mnou, pomahaju mi dat zeminu do crepnika, davaju semienka a popri tom sa vypytuju veci okolo toho a tak. Proste vo velkej vacsine sa robia veci ktore chcem ja, a deti su popri tom, nie to co chcu oni. Ked chcu robit svoje veci, tak sa hraju same...............maximalne im ukazem, vysvetlim, ale potom si idem robit svoje. Mozno je to tak aj s tvojim muzom, napr.by som skusila ist na to nenapadne- zobrala by som sach, syna a povedala mu- pod, syn ta vyzyva na suboj. A mozno by ho to chytilo, zacal by hrat a synovi vysvetlovat co moze a co nie a preco...............ale nesla by som na to v style pod, mas cas, pod naucit syna hrat sach........
Aj moj muz sa venuje detom takym sposobom ze nieco robi a oni popri tom...............ked ma naladu a chut tak si s nimi kresli, alebo uci dceru citat zo slabikara, alebo si lahne a uci ich masirovat mu chrbat, vselijako ho buchnatuju, poklepavaju a natahuju sa ktora ho bude masirovat- a on je rad ze ma aspon aku taku masaz chrbta :lol: ale to len ked ma chut a cas a to nebyva az tak casto, vacsinou je to tak, ze ideme nieco robit na dvor a on im vymysli co mozu robit. Niekedy to robia, inokedy idu radsej na piesok a tam sa hraju ale to sa im potom ,,nevenujeme,, proste je to ich cas a ked chcu nech sa hraju ako chcu. Oni su deti, hraju sa ako deti, my sme dospeli, robime si svoje veci a deti ked chcu mozu s nami.......ked nie nech si robia svoje veci.
Aj u nas doma to bolo tak, ze mama i otec si robili svoje, ked sme chceli ukazali nam, vysvetlili, dali vyskusat, ale ked sme sa chceli naucit bicyklovat, korculovat, lyzovat- to sme sa museli naucit same, nik nam to neukazal a v tomto zmysle sa nam proste nevenovali, ale nemam pocit ze som o nieco prisla..............naucila som sa aj byciklovat, aj korculovat i lyzovat.
napr. ja na tvojom mieste (nechcem ti rozkazovat, nepochop to prosim zle :wink: ) by som az tak velmi ,,nechranila,, deti pred tym, ako opatrujes svoju mamu. Ved je to normalna vec, patri to k zivotu- staroba i choroba a potreba opatery. Vzala by som deti, nech vidia ze clovek jedneho dna zostarne a bude potrebovat pomoc svojho dietata a nech vidia co to obnasa. Je to super prilezitost na rozne otazky, na to aby sa deti naucili nieco nove, na rozhovory..........a ma to aj velky vychovny efekt, ked uvidia ze sa laskyplne staras o svoju mamu zoberu si to do zivota :wink: samozrejme, niektore momenty je fakt lepsie vynechat, ale v podstate je to vec ktora skratka patri k zivotu, na svete nezazivame len prijemne veci, ale casto aj neprijemne, a cim skor to deti pochopia tym lepsie pre nich.............

[alenka]

Aprilka, este ma teraz napadla jedna vec- skus si precitat knihu od Toma Hodgkinsona- Lenivy rodic. (podnadpis: lenosenim a necinnostou k lepsiemu rodicovstvu)
Urcite ti to bude stat za to. Predovsetkym ju napisal muz, otec deti a po precitani sa mozno na cely svoj problem budes pozerat uplne, ale uplne inak. Je napisana celkom vtipne, nie je to nejaka prirucka, ale popisane ako sa na vychovu pozera jeden otec. :wink: A mozno zistis je tvoj muz je ovela lepsi ako si si myslela :wink:

[finesse jediny kto ta dokaze vzdy podrzat je tvoja podprsenka]

Moje deti sa vzdy najlepsie zahraju, ked upratujem v skrini. Vyhadzem vsetko von, kazdy si nieco najde. Ja si upracem a odrazu je tolko novych hraciek, ze nevedia co skor. Najradsej maju upratovanie odlozenych hraciek, knih, ale aj ine skrine su fajn... u mna je aj praca vzdy hrou :D Skus cerpat aj z takeho napadu.