Moze sa muz naozaj zmenit?

[kvetka22]

ahojte..
s manzelom sa pozname 11 rokov, 8rokov sme manzelia. Mame dve deti, dom, auto, psa.. proste pre niekoho vzorna rodinka..
Medzi nami su uz ale dlhe roky problemy.. neustale hadky, nedorozumenia, ziadny respekt a uznanie z jeho strany... Navrhovala som manzelsku poradnu, nechcel neveri takym organizaciam.. sama navstevujem psychologicku-psychiatricku, beriem antidepresiva uz vyse roka. S nou preberame vsetko co sa u nas deje a radi mi ako sa chovat, ako reagovat na jeho spravanie, ale ani to neazbera. Niekolko krat som sa vyhrazala rozvodom, no on to vzdy bral len ako reci..
Pred 1,5 mesiacom sme sa po velkej hadke vzajomne dohodli na rozvode.. bolo mi ako keby som zhodila sto kilovu vazensku gulu z clenku a vznasala sa vo vzduchu, som kludnesia, tesim sa na kazdy den, neberiem lieky, vsimli si to aj kolegyne, kolegovia.. proste vsetok stres a nervy zo mna opadli.. malo to aj pozitivny vplyv na chlapov, ktori sa na mna lepia ako muchy :-) co mi po rokoch vycitania toho ako vyzeram, robi len dobre..
Problem nastal tento vikend, ked moj buduci byvaly manzel prisiel za mnou s tym, ze koniec nechce, chce sa zmenit, vie kde robil chyby.. a musim povedat ze od tej nasej hadky je o nieco lepsi, je aj viac klud, menej sa hadame (aj ked kolko krat preto, lebo som si povedala, ze mi to uz za to nestoji kedze ideme od seba).. jeho hlavny dovod, preco ostat spolu, su nase dve deti.. Ze koli nim sa mame vzdat lasky, ktoru by sme v buducnosti mozno stretli, ze pre ne treba vsetko obetovat.. Baby maju sice len 5 a 4 roky, ale vnimaju co sa deje.. manzelovi neprekazalo hadat sa pred nimi a zvycajne to koncilo tym, ze mna lutovali, lebo som plakala a na neho kricali, aby na mna nekrical..
Rozmyslam nad tym, ci mu dat este sancu, lenze neviem prekonat obavy, ze to aj tak zle skonci.. tych pokusov o zmenu bolo uz tolko, ze ich ani nespocitam.. medzi nami uz laska nie je, to priznal aj on, no mysli si, ze ak sa zmeni tak sa zmenia aj nase city.. Neviem ako najst v sebe vieru v to ze to bude dobre.. ci ma vobec zmysel po tolkych sklamaniach sa snazit by spolu..
Moju doveru oslabilo aj to, ze sa stretaval s inou zenou, sice spolu chodievali iba behavat a on si vymyslel, ze chodi s kamaratom, ale aj napriek tomu, ze to prasklo sa s nou stretaval, dokonca aj potom co sa mi priznal, ze k nej nieco citil, ale ze to potlacil (hahaha)...

[corky I choose to be happy...]

ja som dala šancu byvalemu frajerovi, aj sa spočiatku snažil ale po čase (asi behom polroka) sa zasa všetko postupne uberalo do starých kolají. Rozišli sme sa a vtedy som si povedala, že už toto viackrát neurobím.

Takže NIE, ja neverím, že by sa človek dokazal zmeniť od zakladu pokial jeho povahu nesposobuje napr. choroba, alkoholizmus, drogova zavislosť. Tam je šanca, že ked vyzdravie / prestane so závislosťou, že sa "zmení" ... ak je to povahová črta, tak sotva.

A ak by si sa predsa len rozhodla dať VÁM ( nie jemu!) šancu, počítaj s tým, že zmeniť sa musí nielen on, ale aj ty a vaš celkový vzťah a prístup, komunikácia ... proste všetko.
A ešte jedno - neostávaj s ním len kvoli deťom. Ak s ním zostaneš, tak preto, že ho maš ešte aspon trošku rada a on ma rad teba. Inak to nemá význam.

[Zuz ana Tak sme sa dockali :)]

radsej poslem ss

[slniecko Luck is probability taken personally]

Muz sam o sebe sa asi zmenit velmi nezmeni, ale moze sa vyrazne zmenit vas vztah, ak naozaj zmeni svoj pristup...cim netvrdim, ze sa tak urcite stane...ani, ze si na to povinna cakat...

[monika19]

ja do bodky suhlasim s corky...
ak by sa "zmenil" tak len na urcity cas a ty by si pravdepodobne za jeho kazdodennym behanim videla aj nieco ine,co je medzi nami uplne pochopitelne a mohlo by sa stat ze za cas by to vystrelilo tak,ze ty si stihacka,co ho podozrieva a on chudak bol pod neustalym tlakom......moze ,ale nemusi sa stat napriklad aj toto....
ja, s dnesnym rozumom a skusenostami, by som mu sancu uz nedala ,ked je to tak, ako tvrdis, ze tych sanci mal uz vela....
hlavne tym detom to nerobi dobre...a cim budu starsie,tym horsie to ponesu...
predstav si,ze sa budete snazit polovicu zivota.... tych liekov co zbytocne pojes.... nehovorim,clovek to niekedy ten rozvod nezvladne bez vonkajsej pomoci,ale to je len nejaky cas,potom uz je dobre..ale zit takto dalsich 10,20 rokov?to chces? neverim ze clovek sa zmeni

[kravka Človek, ktorý načúva rozumu, je stratený: rozum zotročuje všetkých tých, ktorých myseľ nie je dosť silná, aby mu vládla. G. B. Shaw]

Ja si myslim, ze kazdy clovek sa kedykolvek počas svojho života zmeniť môže ak naozaj chce, takže prečo by nemohol aj muž :) ale musel by naozaj chcieť a pracovať na tom, záleží aj od toho, ako dlho je zvyknutý na istý typ správania, potom tá zmena určite nebude zo dňa na deň, ale ak by som videla, že sa naozaj snaží a je to aj vidieť tak by som mu šancu dala, prečo nie. Aj ja sa mením, celý život, takisto vo vzťahu som zmenila veci, ktoré som mala síce zaužívané, ale mužovi prekážali a ja som vedela, že nie sú správne a nerobia nášmu vzťahu dobre a sú tu veci, ktoré sa snažím zmeniť, pracujem na tom, ide to pomaly, ale ide. A tiež som rada, že nado mnou muž nemávol rukou, že ja sa už nikdy nezmením.
Dôležité je, aby si človek uvedomil a priznal, že sa nespráva vhodne a potom aby s tým reálne niečo robil.
Či sa naozaj chce zmeniť, musíš posúdiť už sama.

[kravka Človek, ktorý načúva rozumu, je stratený: rozum zotročuje všetkých tých, ktorých myseľ nie je dosť silná, aby mu vládla. G. B. Shaw]

ja som dala šancu byvalemu frajerovi, aj sa spočiatku snažil ale po čase (asi behom polroka) sa zasa všetko postupne uberalo do starých kolají. Rozišli sme sa a vtedy som si povedala, že už toto viackrát neurobím.

Takže NIE, ja neverím, že by sa človek dokazal zmeniť od zakladu pokial jeho povahu nesposobuje napr. choroba, alkoholizmus, drogova zavislosť. Tam je šanca, že ked vyzdravie / prestane so závislosťou, že sa "zmení" ... ak je to povahová črta, tak sotva.

A ak by si sa predsa len rozhodla dať VÁM ( nie jemu!) šancu, počítaj s tým, že zmeniť sa musí nielen on, ale aj ty a vaš celkový vzťah a prístup, komunikácia ... proste všetko.
A ešte jedno - neostávaj s ním len kvoli deťom. Ak s ním zostaneš, tak preto, že ho maš ešte aspon trošku rada a on ma rad teba. Inak to nemá význam.

Ano, to je síce pravda, že ťažká choroba alebo akákoľvek udalosť, ktorá človek otrasie býva momentom jeho "prebudenia" /a častokrát naopak - človek ešte viac zatrpkne/, ale nie je to podmienkou. Človek sa dokáže zmeniť aj od základu AK NAOZAJ CHCE. Sú ľudia, ktorí k tomu nepotrebujú žiadnu tragédiu.

[alenka76]

musim suhlasit s Kravkou,ked clovek chce !Ale to naozaj MUSI" chciet,tak sa zmeni.

Ale na druhej strane ,co vidim okolo seba,tak doba moc nedovoluje nejaku rad.zmenu osobnosti!
Posudit,alebo poradit,je tazke-aj tak rozhodnutie ostava na tebe,svrbia ma vsak prsty,napisat negativnu odpoved :bored:

[corky I choose to be happy...]

ja som dala šancu byvalemu frajerovi, aj sa spočiatku snažil ale po čase (asi behom polroka) sa zasa všetko postupne uberalo do starých kolají. Rozišli sme sa a vtedy som si povedala, že už toto viackrát neurobím.

Takže NIE, ja neverím, že by sa človek dokazal zmeniť od zakladu pokial jeho povahu nesposobuje napr. choroba, alkoholizmus, drogova zavislosť. Tam je šanca, že ked vyzdravie / prestane so závislosťou, že sa "zmení" ... ak je to povahová črta, tak sotva.

A ak by si sa predsa len rozhodla dať VÁM ( nie jemu!) šancu, počítaj s tým, že zmeniť sa musí nielen on, ale aj ty a vaš celkový vzťah a prístup, komunikácia ... proste všetko.
A ešte jedno - neostávaj s ním len kvoli deťom. Ak s ním zostaneš, tak preto, že ho maš ešte aspon trošku rada a on ma rad teba. Inak to nemá význam.

Ano, to je síce pravda, že ťažká choroba alebo akákoľvek udalosť, ktorá človek otrasie býva momentom jeho "prebudenia" /a častokrát naopak - človek ešte viac zatrpkne/, ale nie je to podmienkou. Človek sa dokáže zmeniť aj od základu AK NAOZAJ CHCE. Sú ľudia, ktorí k tomu nepotrebujú žiadnu tragédiu.

Kravka, myslela som to skor naopak ... že napr. niekto je chorý (nemusí o tom ani vedieť) a pod vplyvom tej choroby je trebásr nervák, prchký, nespokojný ... a ked sa vylieči, može sa ukludniť, teda sa v pozitívnom zmysle zmení. Moj manžel mal napr. choru štítnu žlazu a niekedy maval take nervozne stavy, potila sa, nebolo mu dobre a potom sa utiahol do seba, nekomunikoval so mnou, alebo bol nervny na deti ... a ked sa to poriešilo, zrazu aj tie stavy prešli.

Alebo aj tak, ako myslíš ty, že ked človek prekona nejakú vážnu situáciu, tak ho to "obráti k lepšiemu".

Lenže toto asi nie je kvetkin prípad ... teda neviem, kvetka by mohla napísať, či mal muž tie nedostatky od začiatku vzťahu, alebo to začalo až neskor, v poslednej dobe :???:

[kvetka22]

dakujem baby za nazory..

problemy neboli od zaciatku.. manzel sa pomaly menil ked zacal podnikat a ja som bola na materskej.. daval mi najavo, ze on je ten, kto zaraba a ja som nic, kedze som doma s detmi.. neskor zase, ze zarabam menej, ako on.. ma svoje zaluby, konicky, ktore praktizuje bez ohladu na rodinu.. chodi na hory s otcom, viem nie je to vela krat do roka. mozno 6-8x... ale ked som chcela niekam vypadnut ja, bolo to podmienene niekedy tym, ze to musi byt aktivne straveny cas (sport), inokedy zase tym, ze ked si zarobim tolko ako on, mozem ist hocikam.. to len tak pre priklad... nedavno som si konecne vydupala navstevu sestry, ktora byva pri prahe.. zaroven som prevazala do prahy psikov do utulku.. trasa pardubice, praha, dalsia zastavka v prahe a nakoniec segra, mi trvala 12 hodin.. prisla som tam a po 4 hodinach som musela sadnut za volant a dalsich 5 hodin unavena sa terigat spat, lebo sa vyskytol problem, ktory on nevedel/nechcel riesit..

zacalo mi na nom prekazat, ze odkedy podnika a dari sa mu, kritizuje vsetko okolo seba.. neuznava ludi, ktory nie su karieristi a priebojni, akoby nerozumel tomu, ze sme kazdi ini a nie vsetci tuzia za vysokym postavenim..

bohuzial uz teraz vidim, ze ta jeho "zmena" bola opat len chvilkova.. a ja mu jednoducho uz nedokazem verit, ze to dokaze... opakuju sa presne tie iste veci, sceny co pred par mesiacmi.. asi to nakoniec naozaj nema zmysel..