žiarlivosť na deti

Niekedy je ťažké rozhodnúť sa, inokedy - rozhodnutie zrealizovať. Kým začne rásť bruško odohráva sa všeličo.
vybrali.sme.sk linkuj.cz facebook linkedin google live jaggcz addthis

žiarlivosť na deti

Odoslaťod divatigrica »

Ahojte :)
Začnem tým, že mám 18 rokov, zanedlho 19. Mám priateľa o 9 rokov staršieho, sme spolu rok aj niečo, ale poznáme sa od mojej 15, len mi trochu trvalo, kým som sa doňho zaľúbila.
Je to vzťah, ktorý mi stojí zato,a beriem ho vážne, aj keď mám "len" 18, pretože sa ľúbime, rozumieme si, máme spoločný pohľad na veľa vecí,aj keď sú tu krízy a veľa vecí aj ľudí nám nepraje.
Asi pred rokom som si všimla, že so mnou deje niečo čudné. Prejavuje sa to tak, že žiarlim na ľudí, ktorí majú malinké dieťa, žiarlim na tehotné ženy. Neznášam tie pocity, v živote som ich nemala, som úplne zmätená, naštvaná na seba, a nechápem sa. Deti som vnímala úplne normálne, správy o tom, že niekto čaká, rodí , má dieťa, ma nerozhádzali takto, ako teraz. Teraz cítim niečo ako žiarlivosť, jednoducho ma správy o deťoch v blízkom aj ďalekom okolí rozhadzujú, neskutočne.
Možno je to tým, že je o 9 rokov starší odo mňa, a medzi jeho súrodencami a ním je veľký vekový rozdiel(10-12 rokov), oni majú dávno deti, on nič, teraz v poslednej dobe sa narodili 2, v jeho rodine ďalšie na ceste, možno som ovplyvňovaná aj tým.
Inokedy by som sa potešila, že ďalšie dieťatko na svete, a už to neriešila, teraz žiarlim. Na ich rodičov, že ich majú, budú mať.
Ja viem, že reagujem ako nenormálna, ako žena, ktorej ťahá na 40 a panikári, alebo žena, ktorá dlho, dlho nemôže otehotnieť, pričom mám len 18 a celý život pred sebou.
Idem si na nervy, najradšej by som bola, keby ma to prešlo. Rozumovo mi je úplne jasné, že je to blbosť, veď končím gympel, čo je predpoklad na VŠ, ale nie do práce. Priateľ aj ja bývame u rodičov, prácu má síce stálu, ale ako sa vyjadruje, má problém z nej uživiť seba. Čo sa týka našich rodín, keby som náhodou zostala tehotná, naši by ma asi poslali na potrat a do konca života mi vykrikovali, že som sprostá, a keby som si nechala, že som si dobabrala život, aj tomu dieťaťu. Jeho rodičia sú schopní vykrikovať každé vrecúško čaju, ktoré som u nich vypila, a po ďalších skúsenostiach s nimi som sa rozhodla, že s takými ľuďmi nechcem mať nič spoločné a konečne som pochopila, prečo je toľko čierneho humoru o svokrách.(Pretože realita je ešte horšiaTakže tak.
S priateľom sme sa o tom bavili, ale tak nezáväzne. Myslím, že nepociťuje ani zďaleka to, čo ja. On na deti svojich súrodencov a v okolí reaguje normálne. U mňa je to asi rok, čo som si uvedomila, že to dieťa chcem viac, ako čokoľvek iné, a odvtedy o tom rozmýšľam.
Pred priateľom to tajím, niečo som mu síce naznačila, on nato, že materinský inštikt, ale viac sme to nerozoberali. Nie je mi príjemné pred niekým priznať takéto pocity, ani pred ním. Vidím, že aj keď si vo veľa veciach rozumieme, v tejto ma nechápe, pretože to v živote nezažil, nie je tak ďaleko ako ja.
ANO, JE MI UPLNE JASNE:že dieťa len z čistej lásky neprežije, že je to obrovská zodpovednosť, nielen z finančnej stránky, ale zo všetkých, že byť rok a pol spolu je veľmi málo na niečo takéto, že nemáme kde bývať, ani sme to len neskúsili, ja nemám robotu, priateľ tiež nie je na tom z fin. stránky dobre. Veľmi dobre si uvedomujem, že dieťa nie je len také rozkošné bábätko z nejakej reklamy, vyžaduje aj nejaké obete, pretože mám v okolí ľudí, čo chceli dieťa len preto, že sa im to veľmi páčilo, ale nejako nedomysleli tie ostatné stránky, že tomu dieťaťu sa treba venovať aj keď nemáš chuť, čas, energiu, treba variť, prať, zabudnúť na nejaké diskotéky a pod, treba mať z čoho zabezpečiť dieťaťu všetky potreby, aj fyzické, aj psychické atď, dávať si veľký pozor, ako žiješ, ako sa správaš, lebo vo všetkom ideš dieťaťu príkladom. Ty z neho formuješ človeka, ty máš najväčší podiel na tom(aj keď nie úplný), aký človek z neho bude, či bude na svete o ďalšieho dobrého človeka alebo hajzla viac, a to je obrovitánska zodpovednosť. Vidím, aké sú deti ľudí, kt. zanedbali túto zodpovednosť, kt. sa deťom venovali, len keď mali na to chuť, a potom na nich kašľali, nech sa bavia, ako chcú.
Bojím sa toho, nepáči sa mi to, a ide mi to na nervy, veď je to blbosť! Prečo ale potom tak reagujem na malinké deti?
Keďže v predchádzajúcom fore na mňa skoro každý spustil logicko-praktické argumenty, kt. mi vôbec nepomohli, nakoľko sú mi absolútne jasné, zdôrazňujem, že nepotrebujem kázne typu prečo nie, ALE AKO MAM ZVLADNUT POCITY? KTORE SU MI VELMI NEPRIJEMNE!!!
Privítam akékoľvek vaše názory, úplne najlepšie od niekoho, kto si tým prešiel tiež
divatigrica
 
Príspevky: 2

Pozvania odoslané: 0
Registrovaní priatelia: 0

Re: žiarlivosť na deti

Odoslaťod adunka »

adunka
 
Príspevky: 89
Mood: Cool

Pozvania odoslané: 0
Registrovaní priatelia: 0

Re: žiarlivosť na deti

Odoslaťod divatigrica »

Keby to bol len výskum, bola by som sťastná ako blcha:D Tých for je ešte viac, ako ste sem nahádzala, len téma je pod iným názvom.
To asi nepochopíte, čo tým sledujem, jednoducho ma to trápi, a kedže vo svojom okolí sa nemám s kým o tom baviť, lebo reagujú všelijako, len nie povzbudivo o to viac to riešim anonymne na nete s ľudmi ktorých nepoznám. Keďže mi psycholog nebol schopný pomôcť a tu na forach boli názory, kt. ma posunuli o trošku dalej, chcem ich počuť čo najviac:)
divatigrica
 
Príspevky: 2

Pozvania odoslané: 0
Registrovaní priatelia: 0

Re: žiarlivosť na deti

Odoslaťod adunka »

To hovor vieš komu :glare:
Februar - termin odovzdavania bakalarky/diplomovky sa blizi ;--) . Aku mas temu?
Clovek nie je na hlavu padnuty. A ak sa zabavas, tak sa chod zabavat inde. Na modrom konovi ti to zeru aj s navijakom :rolll:
adunka
 
Príspevky: 89
Mood: Cool

Pozvania odoslané: 0
Registrovaní priatelia: 0


vybrali.sme.sk linkuj.cz facebook linkedin google live jaggcz addthis

Naspäť na Chceli by sme bábätko

Kto je prítomný

Užívatelia prezerajúci si toto fórum: Žiadny registrovaný používateľ a 0 hostí.

cron