Nevyhnutnosť kolonizácie vesmíru?

Odoslať odpoveď

Smajlíky
:D :) :wink: :( :o :? 8) :lol: :x :P :oops: :cry: :evil: :twisted: :rolll: :!: :?: :idea: :arrow: :| :mrgreen: :rol8: :uh: :yes: :no: :nie: V:) :bored: ;)x :ax :ashamed: :jaj: :8-): :glare: :)) :adore: :. :O :scared: :blink: :sleep: :huh: :on: :phone: :ZZ: :whist: :crazy: :drop: :yawn: (: :G :X :Q :lool: :nuke: o) ;--) :mad: :vyplaz: :off :skuli: :unsure: :oi :fl: :?!?: :-?? O: :sleepy: p: :)b 8)b :eeek: :guns: :angel: 8s: :balon: :boat: :censor: :clap: :4: :death: :ham: :2no: :punk: :santa: :help: :smoke: :sun :grad: :tooth: :ble: :hard: :dance: :sm :flo: :evil-red: :gum :HLP :pa :klip :€ :PF :cvak: :cook: :euro: :alien: :tw-ev: :capo :dudel: :an: :hamm :mlc: :DN :mm: :babo: :???: :psst: :KH :buch: :cmuk: :pivo :just: :haha :pizza :moj :skl: :yahoo :yu
Ďalšie smajlíky
BBCode: POVOLENÉ
[img]: POVOLENÉ
[flash]: ZAKÁZANÉ
[url]: POVOLENÉ
Smajlíky: POVOLENÉ
Prehľad témy
     

Ak chcete pripojiť jeden alebo viac súborov, zadajte ich nižšie

Rozbaliť Prehľad témy: Nevyhnutnosť kolonizácie vesmíru?

Re: Nevyhnutnosť kolonizácie vesmíru?

Odoslať od smilan »

Odhalenie pravdy! Francúzska revolúcia žltých viest z duchovného hľadiska


Hneď na začiatku si je treba uvedomiť, že existujú dva druhy revolúcií. Prvým z nich sú revolúcie, ktoré dokonale vyhovujú nadnárodnému kapitálu a úzkemu, elitnému klubu najbohatších nášho sveta.

Skutočná pravda je však taká, že tieto kruhy, nachádzajúce sa zväčša na západe, nenechávajú nič na náhodu, ale oni sami veľmi aktívne tento druh takzvaných oranžových revolúcií organizujú a štedro finančne i mediálne podporujú. Robia tak prostredníctvom rôznych mimovládnych organizácií, nachádzajúcich sa v daných krajinách, v ktorých potrebujú urobiť politické a spoločenské zmeny, dokonale vyhovujúce ich zištným, mocenským a ekonomickým záujmom.

A ako už bolo naznačené, významným spolupôsobiacim činiteľom v tomto procese sú samozrejme rôzne médiá, nachádzajúce sa vo vlastníctve týchto svetových mocenských kruhov.

A tak je prostredníctvom médií a prostredníctvom štedro zo západu dotovaných mimovládnych organizácií postupne formované spoločenské povedomie požadovaným smerom. A nič netušiace masy naivne, a pod pláštikom tých najvzletnejších ideálov, podliehajú ich manipulácii. Vychádzajú do ulíc a zapájajú sa do rôznych protestov a revolúcií v márnej ilúzii, že tým dosiahnu zlepšenia stavu spoločnosti.

Netušia ale, že sú iba zmanipulovaným nástrojom v rukách niekoho iného, kto sa prostredníctvom slepého nadšenia más v ich iluzórnom boji za dobro, snaží dosiahnuť svoje vlastné politické a následne ekonomické, zištné a sebecké ciele. A ak sa to podarí a týchto politických zmien bude dosiahnuté, čoskoro potom bude oklamaný a okradnutý celý národ. A to samozrejme i vrátane naivných más, bojujúcich za iluzórne dobro na námestiach na objednávku mocných.

Základným znakom tohto typu revolúcií je neutíchajúca pozornosť médií. A to či už domácich, alebo zahraničných podobne, ako tomu bolo pri protestoch „za slušné Slovensko“ po vražde novinára Jána Kuciaka.

Ak sa ale nejakým revolúciám dostáva minimálnej mediálnej pozornosti aj napriek ich dlhému trvaniu a veľkému množstvu účastníkov, ak sa v tomto smere len sem tam objaví nejaká sporadická a drobná správa, potom si môžeme byť istí, že ide o revolúciu druhého typu. Že ide o revolúciu pravú a skutočnú. O revolúciu ľudovú, povstávajúcu skutočne zdola, a nie organizovanú na objednávku mocných. No a revolúciou takéhoto typu je aj revolúcia žltých viest vo Francúzsku.

Je samozrejme správne, že sa ľud začína búriť voči arogancii najmocnejších, ktorí parazitujú na národoch a snažia sa čoraz viacej okliešťovať ich sociálne istoty a práva. Ide o spravodlivý boj, pretože ľudia sú povinní postaviť sa proti zlu, ktoré sa okolo nich rozmáha. Lebo každý, kto sa proti nemu nepostaví, sa previňuje tým, že mu svojou apatiou a nezáujmom o veci verejné poskytuje priestor k tomu, aby mohlo pôsobiť a čoraz viacej sa rozmáhať.

Takýto vonkajší boj je však len jednou stranou mince! Druhou a doposiaľ nepoznanou stranou mince je skutočnosť, že ak má byť revolúcia ľudu úspešná, musí byť komplexná. To znamená, že popri nevyhnutnom vonkajšom boji ju musí doprevádzať aj vnútorná, revolučná zmena hodnôt. Inak sa totiž vonkajšou revolúciou vôbec nič nezmení. Bez vnútornej, revolučnej zmeny hodnôt sa zmenia len vládnuce figúrky.

A keby sa snáď zmenil hoci aj celý systém, aj tak to všetko časom napokon dospeje k novej forme útlaku más, pretože masy ľudí sa vnútorne hodnotovo vôbec nezmenili a neobrodili. Lebo popri svojej snahe o vonkajšiu revolúciu zároveň spolu s ňou súbežne neuskutočňovali aj revolučnú zmenu vnútorných hodnôt.

Treba totiž vedieť, že neúnosný stav spoločnosti, voči ktorému vo Francúzsku povstal odpor žltých viest, bol v skutočnosti privodený práve hodnotami, ktoré dnešné Francúzsko, ale aj široké svetové spoločenstvo vo všeobecnosti uznáva. A sú to hodnoty zisku, peňazí a osobného prospechu. Hodnoty majetkov, moci a slávy. Hodnoty konzumu, užívania si a bezduchej zábavy. Hodnoty materializmu, bez snahy poznávať, chápať a svojim živom sa približovať k pravým hodnotám ducha.

Toto je tým, o čo ľudia vo všeobecnosti usilujú a čo svetové spoločenstvo doslova fascinuje. Avšak práve všeobecné uctievanie týchto hodnôt privodilo stav, v ktorom sa v súčasnosti francúzska spoločnosť nachádza. A neúnosnosť tohto stavu, s jeho systémom moci, utláčajúcim masy, vyhnal žlté vesty do ulíc, aby to zmenili.

Zmeniť však treba nie len charakter vlády, ale predovšetkým hodnoty, ktoré majú tento neúnosný stav na svedomí. To znamená, že všetky hodnoty, spomínané vyššie, ktoré majú svoju cenu, musia byť z hodnotovej hierarchie spoločnosti odsunuté z ich prvého miesta na miesto druhé. A na prvé miesto musia byť dosadené skutočné a pravé hodnoty! Hodnoty cti, spravodlivosti, ľudskosti, ušľachtilosti, dobra a skromnosti, ktoré musia byť jednotlivcami i celou spoločnosťou preferované a podporované v každodennom jednaní. Ba dokonca i v myslení a v nastavení celkového spoločenského povedomia. Až za nimi má nasledovať všetko to, čo je dnes považované za prvoradé. Toto je revolúcia hodnôt, ktorá musí prebiehať súbežne s vonkajšou revolúciou žltých viest vo Francúzsku, pretože inak sa takmer nič nezmení.

Celé si to ukážme na príklade choroby. Každá choroba má svoje duchovné, vnútorné príčiny, a keď sa chceme skutočne vyliečiť, našou úlohou je poznať ich a snažiť sa zodpovedajúcim spôsobom vnútorne zmeniť.

Napríklad pri anémii, čiže chudokrvnosti, sú duchovnou príčinou tohto problému nerozhodné a polovičaté postoje, málo radosti, strach zo života, alebo pocit, že nemám žiadnu hodnotu. Tieto duchovné príčiny anémie by mal človek odstrániť tým, že sa začne naplno tešiť zo života a že sa začne snažiť mať život rád taký, aký je.

No a popri podobnom odstraňovaní vnútorných, duchovných príčin pri akejkoľvek inej chorobe, môžeme samozrejme využívať aj všetky vonkajšie spôsoby liečenia, ktoré nám poskytujú najmodernejšie výdobytky súčasnej medecíny. Alebo môžeme využívať aj rôzne alternatívne metódy, ak im veríme viac, ako oficiálnej medecíne. Najdôležitejšie však je, že jedine vtedy, keď sa liečime komplexne, čiže zvnútra i zvonka, môže byť naše vyliečenie skutočné a trvalé.

Žiaľ, súčasný materializmus má na svedomí to, že moderná medecína sa obmedzuje len na potláčanie vonkajších dôsledkov a ignoruje duchovné príčiny vzniku chorôb, ktoré by mal začať pacient sám osobne meniť, aby mohla byť liečba komplexná a tým aj efektívna. Výsledkom dnešnej materialistickej obmedzenosti vnímania reality je preto jednostrannosť, ktorá nemôže priniesť človeku trvalé vyliečenie. Robí z neho len doživotného konzumenta liekov a tým doživotného zákazníka farmaceutických spoločností.

A presne takto isto je to aj s revolúciou žltých viest vo Francúzsku. Aj tu musí popri vonkajšom revolučnom snažení prebiehať zároveň i vnútorná, revolučná zmena nesprávneho rebríčka hodnôt. To znamená, že na vrchol hodnotovej hierarchie sa v ľuďoch musia dostať hodnoty prvoradé. A naopak, hodnoty druhoradé, ktoré sú na vrchole dnes, musia v životoch ľudí zaujať svoje správne miesto. Jedine takýmto spôsobom je možné spoločnosť skutočne ozdraviť. Ak však k tomu nedôjde a všetko sa sústredí len na vonkajšiu zmenu, každá revolúcia sa stane kontraproduktívnou a zbytočnou, čo nakoniec ukáže čas.

Milan Rastislav Štefánik, spojený s francúzskym národom, pretože bol francúzskym generálom povedal: „Nech je každý z vás lepší, ako bol včera a vlasť vaša bude veľká a slávna.“

Tieto nadčasové slová je možné adresovať všetkým národom a všetkým súčasným i budúcim revolucionárom. Vo vzťahu k revolučným masám všetkých čias znamenajú totiž asi toto:

V prvom rade sa vy samotní musíte usilovať byť každý deň čestnejšími a spravodlivejšími, pretože jedine potom môže vo vašej vlasti zavládnuť čestnosť a spravodlivosť. Lebo ak sa vy sami nestanete čestnejšími a spravodlivejšími, nikdy nijakou vonkajšou revolúciou spravodlivejšej a čestnejšej spoločnosti nedosiahnete.

V prvom rade sa vy samotní musíte usilovať byť každý deň poctivejšími a ľudskejšími, pretože jedine potom môže vo vašej vlasti zavládnuť poctivosť a ľudskosť. Lebo ak sa vy sami nestanete poctivejšími a ľudskejšími, nikdy nijakou vonkajšou revolúciou poctivejšej a ľudskejšej spoločnosti nedosiahnete.

V prvom rade sa vy samotní musíte usilovať byť každý deň morálnejšími a mravnejšími, pretože jedine potom môže vo vašej vlasti zavládnuť mravnosť a morálka. Lebo ak sa vy sami nestanete morálnejšími a mravnejšími, nikdy nijakou vonkajšou revolúciou mravnejšej a morálnejšej spoločnosti nedosiahnete.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

Re: Nevyhnutnosť kolonizácie vesmíru?

Odoslať od smilan »

Je možné chodiť po vode? Poznajte mechanizmus zázraku!


Aj v dnešnej modernej dobe existujú mnohé veci, ktoré sa udiali jednotlivým ľuďom a ktoré je možné považovať za zázrak. A to preto, lebo sa neraz veľmi radikálne vymykajú z toho, čo je považované za normálne a bežné. V prevažnej miere ide o rôzne zázračné uzdravenia, ale aj o mnohé iné zázračné pomoci v nejakých kritických, alebo vypätých situáciách.

Ale aj keď sa v dnešnej dobe stále dejú takéto veci, veľa sa o nich nehovorí, ani nepíše, pretože ide o niečo, čo predsa len stojí mimo rámca modernej medecíny, modernej fyziky, alebo moderného, materialisticky ateistického svetonázoru. A tým nie je dobré otriasať a zbytočne znepokojovať obyvateľstvo. Preto vládne tendencia odsúvať tieto veci bokom a ľudí, s nimi nejakým spôsobom spojených, považovať za slušne povedané „iných. Čiže za menej normálnych a istým spôsobom vyšinutých.

Každopádne však takéto veci tu sú a stále budú. A ľudia by mali vedieť, že v podstate nejde o žiadne zázraky, ale o celkom zákonité dianie. O zákonité dianie za spolupôsobenia vyššej duchovnej reality, schopnej ovplyvňovať hmotnosť až do takej miery, že sa to javí ako zázrak.

No a my sa teraz skúsme detailnejšie pozrieť na túto problematiku a zároveň skúsme poodhaliť určité základné zákonitosti mechaniky jej fungovania.

My ľudia žijeme v univerze, v ktorom sú činné a navzájom prepojené dva základné princípy. A síce princíp materiálny a princíp duchovný.

Princíp materiálny predstavuje to fyzicky hmatateľné a materiálne, čo všetci tak dôverne poznáme. A akýmsi vrcholovým reprezentantom tohto princípu je rozum. Rozum, ktorý poznáva materiálny svet a ktorý sa snaží jeho fungovanie logicky vysvetliť a zdôvodniť. Rozum, ktorý skúma zákonitosti hmoty a ich poznanie dokáže využiť v reálny, materiálny prospech ľudstva.

No a rozum samozrejme dokonale pozná, čo je v hmotnom svete reálne, čo je možné a čo je naopak nemožné, neuskutočniteľné a nereálne, pretože fyzikálne zákony materiálneho sveta to nedovoľujú.

Ale ako už bolo povedané, v našom univerze je činný a aktívny aj princíp ducha. Princíp ducha, opierajúci sa o existenciu Stvoriteľa. O existenciu Tvorcu všetkého, a teda aj sveta hmoty. Svet ducha sa nachádza bližšie k Stvoriteľovi, zatiaľ čo svet hmoty je od neho viac vzdialený. Avšak to, čo je Stvoriteľovi bližšie, je nevyhnutne nadradené tomu, čo je od neho vzdialené. Čo je Stvoriteľovi bližšie stojí teda vyššie a čo je od neho vzdialené stojí celkom logicky nižšie.

A práve preto, že princíp ducha stojí nad princípom hmoty, môže duch v mnohých veciach hmotu ovládať. A keď niekedy k takémuto činu dôjde, javí sa to potom ako zázrak. Ako zázračné vyliečenie, alebo ako jav, presahujúci určité fyzické zákonitosti.

No a v tomto priestore, čiže medzi princípom hmoty a princípom ducha žije človek so svojou slobodnou vôľou. A práve na základe svojej slobodnej vôle sa on sám rozhoduje, ku ktorému z dvoch základných princípov sa vo svojom živote prikloní. Na každom jednotlivcovi záleží, ktorý z nich sa rozhodne považovať vo svojom živote za dominantný. Na človeku záleží, či sa vo svojej slobodnej vôle bezvýhradne prikloní len k hmote, alebo bude schopný rešpektovať obidva tieto princípy v pochopení, že to duchovné stojí vyššie, ako hmotné. A preto to aj má mať v našom živote vyššiu prioritu.

Keby sme mali vyjadriť ideálny stav percentuálne, orientácia ľudí na oba spomínané princípy by mala byť päťdesiat na päťdesiat. Takto by to bolo správné a vyvážené.

Ale žiaľ, vnútorný obzor väčšiny ľudí našej planéty, čiže celých sto percent ich záujmu sa zameriava iba na princíp hmotný. Existujú samozrejme určité skupiny obyvateľstva, pre ktoré má duchovný princíp význam. Ale má pre nich význam trebárs len v rozsahu desať percent, zatiaľ čo na deväťdesiat percent sú aj oni zameraní na hmotu. U iných je to zase dvadsať percent záujmu o duchovné a osemdesiat percent záujmu o hmotné. Tie pomery sú rôzne a vznikajú na základe slobodnej vôle ľudí vo výbere toho, koľko dôležitosti sú vo svojom živote ochotní prisúdiť jednej, alebo druhej strane.

No a po tomto nevyhnutnom úvodnom vysvetlení sa už konečne dostávame k objasneniu mechanizmu fungovania zázraku. A ukážme si to na konkrétnom príklade, uvedenom v evanjeliách. Na príbehu Petra, idúceho po mori.

Keď sa raz v noci plavili učeníci v loďke na mori, idúc po hladine sa k ním blížil Kristus. Z diaľky na nich zavolal, by sa nebáli, že je to on. A vtedy ho Peter poprosil, či by mu nemohol ísť v ústrety. A tak, so súhlasom Pána skutočne vystúpil z loďky a kráčal mu naproti po morskej hladine. A nejakú chvíľu sa mu to aj darilo, ale potom sa zľakol a okamžite sa začal topiť. Ježiš prišiel k nemu, podal mu ruku, vytiahol ho do loďky a riekol mu: „Prečo si zapochyboval, ty maloverný?“

Tento príbeh nám hovorí o tom, že človek je schopný za určitých okolností chodiť po vode. Alebo v širšom slova zmysle, že človek je schopný za určitých okolností robiť zázraky.

Otázka je za akých okolností? A tu je odpoveď:

Hmotná a materiálna skúsenosť, reprezentovaná rozumom tvrdí jednoznačne, že po vode sa chodiť nedá. Avšak učeníci boli prostredníctvom osoby Ježiša, kráčajúceho po mori, konfrontovaní s realitou veľkosti ducha, vychádzajúcej s existencie Stvoriteľa.

Peter, vidiaci Ježiša kráčajúceho po mori, celou hĺbkou svojej bytosti uveril v realitu ducha a pomyselná ručička jeho slobodná vôla sa plne posunula do tejto polohy. Vo svojej slobodnej vôli si jednoducho dovolil uveriť, že po vode sa kráčať dá. A jeho momentálna silná viera v moc reality ducha mu skutočne umožnila po vode aj kráčať.

Behom tohto zázraku sa však ručička Petrovej slobodnej vôle pod tlakom dlhoročnej skúsenosti reality hmoty presúva do opačnej polohy. Prejaví sa to ako pochybnosť a on sa začne topiť.

Kristus riekol: „Keby ste mali toľko viery, ako horčičné semienko a povedali by ste hore, aby sa zdvihla a vrhla do mora, stane sa tak!“

To znamená, že keby sme dokázali presunúť ručičku barometra svojej slobodnej vôle do reality ducha a naša pevná viera by sa nezachvela pod tlakom argumentov hmotných skúseností rozumu, mohli by sme konať zázraky. Mohli by sme chodiť po vode, ale čo je oveľa podstatnejšie, mohli by sme si vyliečiť mnoho chorôb, alebo aspoň výrazne eliminovať ich príznaky.

Pri čítaní Starého Zákona mi utkvelo v mysli jedno miesto, kde Hospodin vytýkal istému židovskému kráľovi, ktorý bol chorý a dal si k sebe zavolať tých najlepších doktorov: „Prečo si sa spoliehal viac na lekárov, ako na Mňa?“ Čiže: „Prečo si podľahol tlaku reality hmoty a nemal si dostatok silnej viery v moc reality ducha?“

A to, čo dokáže realita ducha s mnohými ľudskými chorobami je opísané v evanjeliách v podobe mnohých zázračných uzdravení. Keď ich Ježiš konal, vždy sa pýtal dotyčného, či verí, že to môže urobiť. A keď sa chorí uzdravili a jasali nad svojim uzdravením hovoril im: „Vaša viera vás uzdravila!“

To znamená, že keď chorý uveril v nadradenie reality ducha nad realitou hmoty, keď uveril, že uzdravenie, prichádzajúce z ducha môže zvíťaziť nad chorobou tela, jeho viera, čiže jeho vnútorný posun barometra slobodnej vôle do reality ducha mu priniesol uzdravenie.

Prečo o týchto veciach hovoríme? Pretože ani po stáročiach sa na nich nič nezmenilo! Pretože tieto možnosti tu máme stále! Lebo jedine my vo svojej slobodnej vôli rozhodujeme, ktorá z dvoch realít sa pre nás stane kľúčová.

Žiaľ, väčšina ľudstva verí len v realitu hmoty a rozumu. Jedine týmto smerom trvalo ukazuje ručička barometra ich slobodnej vôle. Pre čo sa však rozhodli, to aj majú a v tom aj žijú. A preto sa spoliehajú predovšetkým na lekárov.

Netušia a neveria, že vo stvorení prúdi dobrotivá, liečivá, hojivá a uzdravujúca sila Pána, a že každý človek môže vo svoje vrúcnej prosbe o ňu poprosiť a prijať jej blahodárne účinky. A miera jeho čistoty, pokory a viery určí, akú intenzitu tejto sily bude môcť prijať.

Keď bude jeho pokora hlboká, jeho prosba čistá a jeho viera silná a neochvejná, liečivá sila Svetla sa v ňom bude môcť naplno prejaviť a stane sa zázrak.

Keď bude jeho pokora menej hlboká, jeho duša i jeho prosba menej čistá, a jeho viera menej silná, môže dôjsť aspoň k čiastočnému zlepšeniu jeho problémov.

Ak ale nebude mať žiadnej pokory pred veľkosťou a súcnosťou Pána, ak bude vnútorne vzdialený od čistoty a nebude mať nijakej viery v silu víťazstva ducha nad chorobu tela, potom sa musí spoliehať už len na lekárov.

Milióny ľudí sa zo svojej slobodnej vôle primkli k realite matérie a rozumu. A to až do takej miery, že nie sú schopní vnímať, ba ani len pripustiť existenciou reality ducha so všetkými jej možnosťami doslova zázračného vplyvu na svet matérie. To hmotné a rozumové ich dokonale duševne uväznilo a argumentáciou rozumu všemožne bráni ich osobnosti, aby sa pozdvihla k veľkosti a moci vyššej reality.

Rozum týchto ľudí nájde tisíc dôvodov, prečo sa niečo nedá a prečo je to nezmysel. Rozum totiž nechce zo svojich spárov nijaký spôsobom pustiť takto zotročenú osobnosť človeka v strachu, aby poznaním veľkosti reality ducha napokon radostne nezbúral všetky väzenské múry, ktoré okolo neho vystaval rozum. Aby sa v nijakom prípade nestal pánom nad hmotou, prostredníctvom svojho plného príklonu k realite ducha. Ale aj pánom nad vlastným rozumom, obmedzujúcim a spútavajúcim jeho osobnosť.

PS. Hovorili sme o tom, že človek má vo svojom živote venovať päťdesiat percent svojej pozornosti veciam materiálnym a päťdesiat percent veciam duchovným. Čo ale konkrétne má obsahovať tých päťdesiat percent pozornosti, zameraných na realitu ducha?

V prvom rade to zahŕňa osobný rozvoj všetkých vysokých a ušľachtilých cností, ako je napríklad spravodlivosť, čestnosť, dobro a podobne. Okrem toho to má byť aj rozvoj poznania Vôle Pána, ktorá sa premietla do stvorenia vo forme zákonov univerza. A je základnou povinnosťou človeka poznávať tieto zákony a naučiť sa žiť s nimi v súlade. Naučiť sa ich zohľadňovať vo svojom každodennom živote.

Ak totiž bude človek takto činiť, potom pozná, že zázraky, v ktorých duch víťazí nad hmotou nie sú nijakými činmi ľubovôle, ale dôsledne logickým dianím, prebiehajúcim v rámci vyššie spomínaných zákonov stvorenia. Lebo absolútne nič, čo sa deje vo stvorení, preniknutom zákonmi Najvyššieho, sa nemôže diať mimo rámca týchto zákonov. V ich rámci je duchovne znalý človek schopný učiniť mnoho naozaj neuveriteľných vecí, ktoré sa z hľadiska súčasnej, všeobecnej materialistickej obmedzenosti javia ako zázraky.

Avšak takýto znalý človek si je zároveň dobre vedomý, že nie je v nijakom prípade uskutočniteľné to, čo nejakým spôsobom presahuje rámec týchto zákonov. Čo je len obyčajnou fantáziou a neopiera sa o ich účinky. Takéto zázraky, totožné s ľubovôľou, bez opory v zákonoch stvorenia nie je teda možné vôbec uskutočniť, a človek na určitej duchovnej výške si je toho dobre vedomý. Avšak na takúto duchovnú výšku sa môže vypracovať jedine vlastnou, vážnou snahou o poznanie fungovania zákonov univerza, ktoré sú prejavom Vôle Najvyššieho.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

Re: Nevyhnutnosť kolonizácie vesmíru?

Odoslať od smilan »

Niečo zásadného o Stvoriteľovi, určené ateistom


Milí ateisti, materialisti a všetci ostatní, ktorí sa z akéhokoľvek dôvodu staviate proti existencii Stvoriteľa viete, prečo nie ste schopní ho vnímať? Viete, prečo sa domnievate že neexistuje, a svojej mylnej domnienky sa tak vehementne držíte? Tento text vám dá odpoveď.

Pochopenie sa skrýva v poznaní princípu klasického rozhlasového vysielania. Existuje veľa rôznych typov rádií, ktoré vysielajú v rozhlasovom éteri na rozličných vlnových dĺžkach. Alebo inak povedané, na rozličných frekvenciách. Kto chce počúvať rádio podľa vlastného výberu, musí vlastniť rozhlasový prijímač a na ňom si naladiť príslušnú frekvenciu. Ak bude mať čistý príjem a rozhlasový signál mu nebude nič rušiť, môže potom nerušene počúvať vysielanie zvolenej rozhlasovej stanice.

No a tento istý princíp funguje aj vo vzťahu k Stvoriteľovi, ktorého súcnosť vyžaruje, alebo vzhľadom k nášmu príkladu o rozhlase vysiela na celkom konkrétnej a špecifickej frekvencii. Každý, kto chce zachytiť jeho vyžarovanie, alebo vysielanie, sa jednoducho musí naladiť na rovnakú vlnovú dĺžku. To však ale zároveň znamená, že každý jedinec, ktorý nie je schopný, alebo ochotný naladiť sa na zodpovedajúcu frekvenciu, nemôže v nijakom prípade zachytiť jeho vysielanie.

A presne toto je prípad materialistov a ateistov, ktorých osobnosť je vnútorne naladená na úplne iné frekvencie, než je frekvencia vysielania Stvoriteľa. Preto celkom logicky jeho vysielanie nezachytávajú.

Avšak na základe toho, že sú oni sami neschopní správne sa naladiť nelogicky tvrdia, že nijaký Stvoriteľ neexistuje. Lebo oni nikdy nijakého Stvoriteľa nevideli, ani nepočuli. Nechcú totiž pochopiť, že hlavná príčina spočíva v nich samotných. V ich osobnej neschopnosti naladenia sa na zodpovedajúcu frekvenciu presne tak, ako je tomu pri rozhlasovom vysielaní. A preto sú presvedčenými ateistami a materialistami.

Takáto je realita, ale aby sme neskončili len pri jej konštatovaní ukážme si, akým spôsobom by sa mohli títo materialisticky a ateisticky poblúdení ľudia dokázať naladiť na zodpovedajúcu vlnovú dĺžku a zachytiť vyžarovanie súcnosti Stvoriteľa, na základe čoho by sami v sebe poznali, že skutočne existuje.

Absolútne prvým a zásadným krokom je vôbec pripustenie reality existencie Stvoriteľa. Lebo ak napríklad pre porovnanie už v zásade neveríme, že existuje nejaký slovenský rozhlas s veľkým množstvom pracovníkov, ktorý vysiela dvadsaťštyri hodín denne, potom si ani nekúpime rozhlasový prijímač. Potom sa ani nenaladíme na frekvenciu slovenského rozhlasu, takže si nikdy v živote nijaké jeho vysielane nevypočujeme.

Absolútne prvou podmienkou je teda pripustenie možnosti, že Stvoriteľ existuje. A keď už teda túto možnosť v zásade striktne neodmietame, druhou podmienkou je zaobstaranie rozhlasového prijímača.

S tým si však nemusíme robiť starosti, pretože oným prijímačom je naša vlastná osobnosť. Sme ním my samotní, konkrétne naše vedomie. A keďže tento druh rozhlasového prijímača vlastní automaticky každý z nás, zostáva už len jeho naladenie na zodpovedajúcu vlnovú dĺžku. Jeho naladenie na zodpovedajúcu frekvenciu.

Tu je však trochu rozdiel, pretože ovládačom rozhlasového prijímača dokážeme naladiť požadované vysielanie okamžite, zatiaľ čo naladenie našej osobnosti na frekvenciu vyžarovania Stvoriteľa je proces trochu dlhodobejší. Spočíva v pochopení, že Stvoriteľ predstavuje určitú kvalitu a táto kvalita tvorí i podstatu jeho vyžarovania. Stvoriteľ zastrešuje najvyššiu kvalitu dobra, lásky, spravodlivosti, čistej ušľachtilosti a všetkých ostatných vysokých a vznešených cností, ako je čestnosť, nezištnosť, skromnosť, ľudskosť, a tak ďalej, a tak ďalej. Všetky tieto a im podobné prvky tvoria podstatu vyžarovania Najvyššieho a sú od neho smerom von neustále vysielané do celého stvorenia.

No a každý, kto sa chce naladiť na túto frekvenciu a zachytiť toto vysielanie, musí začať nalaďovať svoj prijímač, čiže svoju osobnosť a svoje vedomie do súladu s princípmi dobra, spravodlivosti, pomáhajúcej lásky a čistej ušľachtilosti. A čím viac sa bude človek vnútorne stávať práve takýmto, tým jasnejšie a čistejšie bude zachytávať „rozhlasový signál“ vysielania Stvoriteľa do stvorenia.

Na samom začiatku, keď naša osobnosť stojí ešte mimo základných princípov vyžarovania Stvoriteľa, spomínaných vyššie, budeme nevyhnutne zachytávať len šum presne rovnako, ako keď ladíme rozhlasový prijímač a nemôžeme na ňom nič chytiť. Ak nás to ale neodradí a svoju osobnosť a svoje vedome budeme ďalej postupne ladiť do súladu so princípmi vyžarovania Stvoriteľa, začneme v „rozhlasovom éteri“ niečo zachytávať. Bude to síce spočiatku len slabé a nejasné, budú to len nejasné záblesky a slabé tušenie, ale ak neustaneme vo svojom úsilí o dosiahnutie osobnej ušľachtilosti, bude sa náš rádiový signál stávať čoraz jasnejším a silnejším.

Znamená to teda, že úmerne s rastom dobra, spravodlivosti, lásky a ušľachtilej čistoty v človeku rastie aj jeho schopnosť zachytávať vysielanie, alebo vyžarovanie všeobsiahleho princípu Dobra, Spravodlivosti, Lásky a najvznešenejšej Ušľachtilosti Stvoriteľa. No a ľudsky dokonalý jedinec, skutočne pevne stojaci v týchto princípoch zachytáva už iba čistý a jasný signál. Jasne vníma vyžarovanie a súcnosť Najvyššieho, pretože sa dokázal v štruktúrach svojej osobnosti a svojho vedomia dokonale naladiť na frekvenciu jeho vysielania. Pre takéhoto človeka sú potom smiešne, ale zároveň aj smutné všetky tvrdenia nevedomých, že Stvoriteľ neexistuje, pretože on predsa jasne vníma jeho vyžarovanie. Asi tak, ako každý z nás jasne počuje vysielanie slovenského rozhlasu, keď naň správne naladil svoj rozhlasový prijímač.

Ľudia, žijúci na zemi sú ako rozhlasové prijímače, ktoré sú v súčasnosti naladené na rozličné rozhlasové stanice. Charakter ich osobnosti, charakter ich vedomia, ich myslenia a ich hodnôt predstavuje frekvenciu, ktorá určuje, o aké konkrétne rozhlasové stanice ide. Najviac ľudí dneška počúva rozhlasovú stanicu „Peniaze“, pretože práve na jej frekvencii sa pohybuje ich myslenie, vedomie, vnímanie sveta a rebríček hodnôt. Ďalšou najpočúvanejšou rozhlasovou stanicou je rádio „Užívanie si“, na ktorej vlnových dĺžkach sa taktiež pohybuje obrovské množstvo poslucháčov. A medzi ďalšie počúvané rozhlasové stanice patrí rádio „Zmyslové pôžitky“, rádio „Majetok“, rádio „Kariéra“, rádio „Materializmus“, rádio „Osobný prospech“, rádio „Zisk“, rádio „Konzumný spôsob života“ a mnohé iné, podobné vysielače. Ľudia ich počúvajú preto, lebo práve na ich vlnovej dĺžke sú oni sami hodnotovo a osobnostne vnútorne naladení.

A mnohí verní poslucháči všetkých vyššie spomínaných rádií sú ateistami a materialistami, ktorí tvrdia, že žiadne rádio „Stvoriteľ“ neexistuje.

Milí poblúdení priatelia, neexistuje preto, lebo ste naladení na úplne iných frekvenciách a na úplne iných vlnových dĺžkach. Keby ste sa však dokázali vnútorne hodnotovo preladiť na frekvencie rádia „Stvoriteľ“, celkom určite by ste aj vy zachytili jeho vysielanie presne tak, ako v súčasnosti zachytávate a počúvate mnohé iné, oveľa podradnejšie rádiá.

Všetko je v rukách človeka. Iba on sám svojim hodnotovým zameraním a charakterom svojho myslenia určuje frekvenciu, na základe ktorej bude k nemu prúdiť vždy určitý druh vysielania, alebo žiarenia. Existujú frekvencie nízke a frekvencie vysoké. A existuje aj frekvencia najvyššia, ktorou je Stvoriteľ.

Kto však nie je schopný sa na ňu naladiť, alebo sa na ňu naladiť nechce, ten nech radšej mlčí, pretože svojimi slovami o neexistencii Stvoriteľa dáva jasné svedectvo o vlastnej hodnotovej nedostatočnosti, ktorá jedine jemu samému osobne znemožňuje nadviazať spojenie s vyžarovaním Najvyššieho, a tak sa presvedčiť, že skutočne existuje.

PS. Tento text je zároveň aj odpoveďou na to, prečo Stvoriteľa nemožno nájsť čisto rozumom, ani vedeckým bádaním tak, že sa staneme vzdelanými ľuďmi, alebo erudovanými vedcami. Stvoriteľa možno hľadať a nájsť iba morálne a mravne tak, že sa staneme morálnymi a mravnými osobnosťami. Jedine toto nám môže otvoriť brány k poznaniu Boha.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

Re: Nevyhnutnosť kolonizácie vesmíru?

Odoslať od smilan »

Nemravnosť - zákerný jed, ktorý otravuje našu osobnosť


Nemravnosť je ako kvapka jedu v pohári dobrého vína. A hoci môže ísť o víno vynikajúceho ročníka, hoci môže lahodne chutiť, nepatrná kvapka jedu v ňom nás otrávi. A čím viac budeme piť takéto víno pre jeho dobrú chuť, tým viac si budeme otravovať svoj organizmus, až nás to napokon zabije.

Milí priatelia, hoci to vôbec netušíte, aj váš vlastný vnútorný život už v dnešný deň prijal svoju kvapku jedu rozkladnej nemravnosti, či už prostredníctvom internetu, prostredníctvom filmov, kníh, časopisov, vtipov, rečí, piesní, alebo dokonca módy, ktorá dnes letí.

Jed nemravnosti, obsiahnutý v tomto všetkom sa pomaly zhromažďuje vo vašej duši, otravuje ju, až ju napokon úplne otrávi. A práve o to ide temnote, ktorá za tým stojí. Ide jej o strhávanie ľudských duší do temna a ich konečný zánik v temnotách.

Ale buďme konkrétni a pozrime sa na dve oblasti života, v ktorých sa doslova kupčí s tým pudovo najnižším, čo v človeku jestvuje.

Pozrieme sa trebárs na reklamu. Súčasťou deväťdesiatich percent všetkej reklamy, či už v televízii, v tisícoch reklamných letákoch v našich schránkach, alebo kdekoľvek inde je atraktívna a sporo odetá žena. Spojenie atraktívnej a sporo odetej ženy je už snáď neoddeliteľnou súčasťou reklamnej prezentácie každého nového modelu auta, prichádzajúceho na trh. Ide tu o zámerné a zákerné podprahové pôsobenie na spotrebiteľa, fungujúce asi takto:

Takmer obnažená žena evokuje v prevažnej časti mužskej populácie čosi dráždivé. Čosi nízkym spôsobom príjemné a žiadúce. No a prostredníctvom určitého podprahového pôsobenia sa potom stáva pre spotrebiteľa nevedomky rovnako žiadúcim aj samotný výrobok, takýmto spôsobom prezentovaný. Túžba po jednom, a síce po atraktívne, sporo odetej žene, sa spája s túžbou po druhom, čiže po výrobku. Dve veci sa teda zlejú do jednej, čím sa pre spotrebiteľa stáva výrobok žiadúcim, a on ani dobre nevie prečo.

Toto manipulatívne zdvojené pôsobenie je veľmi osvedčené a má pozitívny vplyv na zvyšovanie predajnosti výrobkov. Práve preto je v reklame masívnym spôsobom stále využívané.

Na jednej strane ide teda o cielenú manipuláciu s najnižšími pudmi človeka a s necnosťou nemravnosti, čo zvyšuje predaj, avšak na druhej strane ide o veľmi negatívny dopad na spoločnosť, pretože ju postupne čoraz viacej mravne rozkladá a ničí.

Druhou oblasťou, kde sa cielene pracuje s nemravnosťou je súčasná móda. Tvorcovia ženskej módy, či už prostredníctvom ženských časopisov, alebo ženských televíznych relácií celkom otvorene deklarujú, že moderná žena dneška má byť sexi. Že má byť určitým žiadúcim sexuálnym objektom, ktorý prostredníctvom módy rafinovane odhaľuje všetky vnady tak, aby žena svojim vzhľadom vyvolávala záujem a pozornosť mužov. Aby sa pre nich stala ešte viac atraktívnejšou a príťažlivejšou. Takéto sú súčasné módne trendy a na takomto ideovom a filozofickom základe vznikajú v dielňach súčasných módnych tvorcov nové módne kolekcie.

V konečnom dôsledku však predsa len záleží na každej jednotlivej žene, ako sa postaví k vlastnému odievaniu. Či sa k nemu postaví povrchne a bezmyšlienkovite, v slepom a nekritickom prijímaní súčasných, mravne zvrátených módnych trendov. Alebo naopak, uprednostní odev oveľa ušľachtilejší a ľudsky dôstojnejší.

Žena totiž prenikavo pôsobí už iba čisto svojim vonkajším zjavom. A práve týmto svojim vonkajším zjavom sa môže stať pre všetkých, ktorí s ňou prichádzajú denne do styku buď ukazovateľom cesty k pozdvihnutiu spoločnosti prostredníctvom mravného a ušľachtilého odevu, alebo naopak, sa pre nich môže stať ukazovateľom cesty k úpadku prostredníctvom odevu, stávajúceho sa pre mnohých podnetom k nemravnosti.

Kristus kedysi povedal asi toto: „Ak ťa ku hriechu nemravnosti zvádza tvoje oko, vylúpni ho a odhoď ho ďaleko od seba, pretože je pre teba stokrát lepšie, keď vstúpiš bezoký do večnej radosti kráľovstva nebeského, ako keby si mal s obidvomi očami upadnúť do zatratenia svojej duše.

Ak ťa ku hriechu nemravnosti zvádza tvoja ruka, odtni ju a odhoď ďaleko od seba, pretože je pre teba stokrát lepšie, keď vstúpiš bezruký do večnej radosti kráľovstva nebeského, ako keby si mal s obidvomi rukami upadnúť do zatratenia svojej duše.“

Samozrejme, že nechceme nikoho navádzať k tomu, aby si vylúpol svoje oko a odťal svoju ruku. Ale rozhodne treba všetkých vyzvať k hlbokému zamysleniu nad týmito slovami, pretože z ich naozaj tvrdej formulácie vyplýva obrovská vážnosť dopadu zachovávania princípu mravnosti na celé naše bytie. A to dopadu mimoriadne pozitívneho v prípade mravnosti, alebo mimoriadne negatívneho v prípade nemravnosti.

Zavrime preto nepriepustne všetky brány našej duše a nevpúšťajme do nej rozkladnú nemravnosť, ktorá sa na nás v súčasnosti valí zo všetkých strán. Ktorej sú plné filmy, divadlá, knihy, časopisy, obrazy, reklama, móda, alebo internet.

Zavrime nepriepustne brány svojej duše pred všetkým týmto jedom, aby sme sa tak stali osviežujúcimi oázami v dnešnej púšti nemravnosti.

Snažme sa zachovávať svoje vnútro čisté, pretože len tak môžeme byť skutočne ľuďmi. Bez zachovávania čistoty vnútra a preto vnútorne zaplavení tisícorakými podnetmi nemravnosti sa totiž stávame len výsmechom človeka. Stávame sa len ľudskými kreatúrami, presiaknutými nemravnosťou a preto kráčajúcimi do náručia temna, ktoré nás tak zákerne otrávilo týmto zhubným princípom.

A dávajme si tiež dobrý pozor na to, aby sme sa aj my samotní nestali pre iných pokušením k nemravnosti. A to či už spôsobom svojho odievania, spôsobom svojej reči, alebo vecami, výtvormi a dielami, vychádzajúcimi z našich rúk.

Lebo pre každého, kto sa pre iných stáva pokušením k nemravnosti znejú opäť veľmi výstražne tieto Pánove slová: „Veru hovorím vám, kto by bol pohoršením k nemravnosti hoci len pre jedného jediného z mojich najmenších, pre toho by bolo stokrát lepšie, keby si zavesil na krk mlynský kameň a skočil do mora“.

A opäť samozrejme nechceme nikoho navádzať k tomu, aby si vešal na krk mlynský kameň a skákal do mora. Ale rozhodne je všetkých potrebné dôrazne vyzvať k tomu, aby si duchovne nevešali na krk balvan nemravnosti, ktorý ich ľudsky a osobnostne bude sťahovať do temných hlbín. Do hlbín, kde bude nakoniec úplne udusená ich vedomá osobnosť a celé ich vedomé bytie.

A preto z najvyšších Výšin znejú naliehavo ku všetkým ľudským bytostiam, ktoré si chcú uhájiť svoju ľudskosť v dnešnom mori nemravnosti na Zemi tieto slová: „Udržuje krb svojich myšlienok čistý! Dbajte o čistotu svojho myslenia, svojho ctenia a svojho chcenia! Jedine takto budete schopní šíriť mier a dobro na Zemi a jedine takto budete môcť po odchode zo Zeme kráčať do večnej ríše kráľovstva nebeského, a nie do večného zatratenia vašej duše v ríši temnoty.

V jednom z apokryfných evanjelií je napísané: „Ak je svetlo vo vás temnotou, aká hrozná musí byť temnota samotná?“

Svetlom v nás je náš čistý a ušľachtilý vnútorný život. A toto svetlo v podobe čistého a ušľachtilého vnútorného života má osvetľovať všetky naše kroky, všetky naše činy, všetky naše rozhodnutia, celú naši životnú púť, ako i našu základnú hodnotovú orientáciu. No a z povahy veci samotnej celkom logicky vyplýva, že takýto človek potom nemôže kráčať nikam inam, ako jedine k Svetlu.

Ak je ale svetlo v nás v podobe nášho čistého a ušľachtilého vnútorného života zakalené rozkladným princípom nemravnosti, stáva sa temnotou. A táto vnútorná temnota následne ovplyvňuje všetky naše kroky, všetky naše činy, všetky naše rozhodnutia, celú našu životnú púť a ovplyvňuje aj našu základnú hodnotovú orientáciu.

No a opäť z povahy veci samotnej celkom logicky vyplýva, že takýto človek nemôže kráčať nikam inam, ako práve do náručia temna. Do vražedného náručia temnoty, kde bude udusené jeho bytie, pretože podľahol rozkladnému princípu nemravnosti. Ten je totiž jedným z jedovatých šípov temnoty, vystreľovaných do duší a do vedomia ľudí, aby ním boli vnútorne otrávení, aby ich to strhlo nadol a aby mohli byť nakoniec zničení.

Najdôležitejším poslaním človeka na Zemi nie je totiž jeho ekonomický prínos pre spoločnosť, ako sa dnes mylne nazdávame. Nie je ním ani jeho schopnosť zarábať peniaze, ani jeho možnosti využívania tisícorakých pôžitkov tohto sveta.

Najvyšším poslaním človeka je jeho schopnosť kotviť Svetlo na Zemi! Schopnosť povznášať všetko jestvujúce smerom k Svetlu. Povznášať seba samého, svoj národ i celú planétu.

Dbajme preto úzkostlivo, aby svetlo v nás bolo naozaj svetlom, a nie temnom. Dbajme preto, aby náš vnútorný život bol iba čistý a ušľachtilý, pretože jedine takto sme schopní napĺňať svoje človečenstvo. Jedine takto sa môžeme stať svetlom sveta a povznášať smerom k Svetlu všetko okolo nás.

Čo dodať na záver? Snáď iba tieto slová:

Blahoslavení nech sú všetci ľudia čistého srdca, lebo oni sú požehnaním Zeme a ich je kráľovstvo nebeské!

Nech sa ale trasú všetci ľudia srdca nečistého, lebo oni sú prekliatím Zeme a ich je kráľovstvo temnoty!

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

Re: Nevyhnutnosť kolonizácie vesmíru?

Odoslať od Erizeta »

ty to prosim ta z kade kopirujes? alebo to sa ti fakt chce stale pisat??

Re: Nevyhnutnosť kolonizácie vesmíru?

Odoslať od smilan »

Americkí filmoví hrdinovia odporúčajú: dajte na svoj inštinkt! A majú pravdu!


Ak sledujete filmy americkej produkcie, môžete sa často stretnúť s týmto odporúčaním. Vždy totiž, keď ide o nejaké závažné rozhodnutie o živote a smrti, koná hlavný hrdina na základe svojich inštinktov. A koná na základe nich aj z toho dôvodu, že niet času veci premyslieť a zvážiť, ale je treba jednať okamžite. A aj napriek absencii racionality, ktorá by to jednoducho nestihla, je toto inštinktívne jednanie správne a prináša zdar.

Pretože je to naozaj veľmi zaujímavý fenomén, skúsme sa naň pozrieť trochu podrobnejšie a ukážme si, o čo tu vlastne v podstate ide.

Hoci sa to v amerických filmoch nazýva inštinkt, v skutočnosti nejde o žiaden inštinkt, pretože ten majú iba zvieratá. U človeka to môžeme nazvať intuíciou, tušením, alebo vyciťovaním.

Zviera postráda rozumovú zložku osobnosti a preto je celé jeho konanie iba inštinktívne. Inštinkty sú impulzy najvnútornejšej podstaty zvieraťa, ktoré mu signalizujú, ako v danej situácii jednať čo najsprávnejšie. A keďže, ako už bolo povedané, zviera postráda racionálnu zložku osobnosti, koná vždy na základe inštinktov, a preto koná vždy správne. To jest tak, ako v danej situácii najlepšie vie. Z tohto dôvodu sú zvieratá vždy prirodzené, spontánne a pokiaľ žijú vo voľnej prírode aj zdravé. Vždy totiž konajú v súlade so sebou samými, čiže so svojou najvnútornejšou podstatou, ktorú prostredníctvom inštinktov bezvýhradne rešpektujú.

Zo znalostí týchto skutočností sa môže človek poučiť a využiť ich vo svoj prospech. Vo svoj prospech v tom zmysle, že ak bude aj on vždy jednať v súlade so svojou najvnútornejšou podstatou, bude jednať vždy správne a bude správne zvládať aj tie najkomplikovanejšie a najnebezpečnejšie životné situácie rovnako úspešne, ako sa to darí mnohým hrdinom amerických filmov.

Prvé, čo si je ale treba uvedomiť je skutočnosť, že najvnútornejšia podstata zvieraťa a najvnútornejšia podstata človeka sú rozdielne. To je na prvý pohľad zrejmé. U zvierat ide o podstatu bytostnú a u človeka podstatu duchovnú.

Zvieratá i ľudia žijú síce v hmotnom svete a majú hmotné telá, ale ich vnútorná podstata nie je ani u jedných, ani u druhých z tohto hmotného sveta. Zvieratá so svojou bytostnou vnútornou podstatou pochádzajú z bytostnej ríše a ľudia so svojou duchovnou podstatou z duchovnej ríše. A táto podstata zvierat a podstata ľudí vstupuje do hmotného sveta, aby sa v ňom vyvíjala, rástla a dozrievala prostredníctvom zdolávania ťažkostí, prekážok a výziev hmotného sveta.

Ak zvieratá, ale aj ľudia zostanú v hmotnom svete v spojení so svojou najvnútornejšou podstatou, ich podstata, pochádzajúca zo sveta nadhmotného a preto schopná nadhľadu nad hmotou, im bude vždy neomylne ukazovať, kadiaľ majú viesť ich cesty hmotnosťou, aby sa im darilo a aby na nich správnym spôsobom vnútorne rástli a dozrievali.

Zásadný problém u ľudí však spočíva v tom, že na rozdiel od zvierat majú aj rozum, ktorý im má uľahčovať ich život v hmotnosti. Avšak pri všetkých pozitívach, ktoré rozum ľudskej civilizácii priniesol, sa stal pre nás zároveň nešťastím v tom, že nám rozvinutá rozumovosť znemožnila čistý a bezprostredný kontakt s vlastnou, najvnútornejšou duchovnou podstatou. Ľudský myšlienkový život sa stal totiž až tak veľmi intenzívnym, že prehlušil všetko ostatné. Z ľudí sa stali len ľudia rozumu, bez spojenia a kontaktu so svojou najvnútornejšou duchovnou podstatou. Namiesto dvoch darov, ktoré mali aktívne využívať ku svojmu prospechu, čiže daru rozumu a daru ducha, využívajú len jeden a ten druhý zapudili.

A preto robia ľudia všetky svoje zásadné životné rozhodnutia už len na základe svojho rozumového zvažovania, pretože svoje spojenie s vlastnou najvnútornejšou podstatou prostredníctvom impulzov citu, prostredníctvom tušenia, prostredníctvom intuície i prostredníctvom svedomia stratili.

Ako už ale bolo naznačené, rozum je nástrojom na uľahčenie života človeka v hmotnosti. Rozum dokonale rozumie hmote a dokáže ju ovládať, pretože on sám je hmotný. To je na jednej strane klad, ale na druhej strane zároveň zápor, pretože rozum nemá potrebný nadhľad nad hmotnými a materiálnymi vecami, a preto na všetko nazerá iba z krátkodobého a ohraničeného hľadiska. Rozum je zároveň chladne racionálny a nevníma morálny rozmer vecí a celého bytia ako takého. Chladná rozumová racionalita bez patričných morálnych mantinelov však vyprodukovala také ľudské vlastnosti, ako je bezohľadnosť, nenávisť, nespravodlivosť, závisť, chamtivosť, zvrhlosť a mnohé iné. No a život v súlade s týmito „hodnotami“ prináša ľudstvu neustále konflikty, násilie, vojny, drancovanie, vykorisťovanie, vraždenie, biedu, neznášanlivosť, a tak ďalej, a tak ďalej.

Z uvedených negatívnych skutočností je teda zrejmé, že človek na rozdiel od zvierat nekráča svojim bytím správne, pretože nevytvára svet harmónie, ako je tomu v prírode.

A predsa z času na čas, trebárs v niektorom z amerických filmov vyvstane z hlbín zabudnutia tá najzásadnejšia pravda ľudského bytia, spočívajúca v poznaní, že človek sa má riadiť svojimi inštinktmi. Že jedine takto je to správne a jedine toto môže priniesť zdar.

My už teraz vieme, že u človeka to nie sú žiadne inštinkty, ale podnety ducha vo forme intuície, tušenia, svedomia a impulzov citu. Ich prostredníctvom je nám vždy ukázaný správny smer, ktorým máme vo svojom živote kráčať.

A nakoľko naše najvnútornejšie jadro je duchovné, bude nás vždy navádzať na cesty ducha. Bude nás navádzať, aby sme každú situáciu vo svojom živote riešili v zohľadnení vysokých a vznešených hodnôt ducha.

Naše najvnútornejšie jadro nás bude teda vždy svojimi impulzmi nabádať k tomu, aby sme jednali spravodlivo, čestne, ohľaduplne, ľudsky a ušľachtilo. To je spôsob, akým máme hmotný svet pretvárať a formovať v súlade s hodnotami ducha a tak vytvoriť pozemský odlesk harmónie a šťastia, ktorý vládne v ríši nášho pôvodu, v ríši Ducha.

Zviera má inštinkty, na základe ktorých jedná a človek má tušenie, cítenie, intuíciu a svedomie, na základe ktorých má tiež jednať. Súhrnne boli všetky tieto impulzy našej najvnútornejšej podstaty pomenované hlasom Božím v nás. Človek má teda kráčať vo svojom bytí a zohľadňovať vo svojich rozhodnutiach predovšetkým to, čo mu napovedá tento hlas. Potom bude kráčať cestami, ktoré sú Božie a potom sa stane schopným vybudovať kráľovstvo nebeské aj na zemi.

Žiaľ, človek namiesto kráľovstva nebeského, kráľovstva harmónie, kráľovstva ducha, porozumenia a mieru vybudoval na zemi kráľovstvo rozumu. Kráľovstvo vypočítavosti, kráľovstvo bezohľadnosti, kráľovstvo chamtivosti a kráľovstvo nemorálnosti. A to preto, lebo nekráčal a nekráča cestami ducha a vo svojom živote nezohľadňuje a neberie na zreteľ jeho impulzy.

Začnime sa preto skutočne riadiť svojim „inštinktmi“, ako nám to odporúčajú hrdinovia amerických filmov. To znamená, začnime sa riadiť impulzmi svojho ducha, aby sme jednali správne a aby sme kráčali tam, kam nám ukazuje a kam nás vedie naša najvnútornejšia podstata.

A pretože je to podstata duchovná, nemôže nás viesť nikam inam, ako k výšinám Ducha! K výšinám ľudskosti a pravého človečenstva! K výšinám naplňovania tých najušľachtilejších cností! K výšinám našej osobnej ľudskej zrelosti, ako i k výšinám celej našej ľudskej civilizácie. Jedine to je cesta hodná človeka! Jedine k nej nás budú vždy nabádať všetky impulzy našej najvnútornejšej podstaty, na ktoré by sme mali už konečne začať dbať.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

Re: Nevyhnutnosť kolonizácie vesmíru?

Odoslať od smilan »

Horúčavy odhaľujú obludný egoizmus našej civilizácie

Vonku, v prírode vládnu extrémne horúčavy a medzi ľuďmi vládne zase extrémna hlúposť, ktorá pramení z ich nekonečného sebectva. Chcete dôkaz? Na vlastné uši si ho môžete vypočuť takmer vždy, keď si naladíte nejaké komerčné hudobné rádio. Súčasťou tohto typu rádií totiž bývajú krátke správy s predpoveďou počasia. No a práve o predpoveď počasia ide! Jednu z nich som si vypočul a musel som okamžite napísať tento text.

Všetci vieme, že prázdninové mesiace sú obdobím vrcholu leta, čo sa prejavuje horúčavami a suchom. Tak tomu bolo aj 17.7. 2018, kedy som náhodou zachytil inkriminované správy. Vonku všetko pomaly vysychalo, chradlo a živorilo. Už dlhšie výdatne nenapršalo, bolo veľmi teplo a sucho, s výrazným deficitom vlahy. Kukuriciam sa od sucha stáčali listy, vysychali tekvice, zemiaky i ostatné plodiny. Celá príroda až doslova prahla po vlahe a čakala na ňu ako na požehnanie.

No a za tohto stavu oznamoval v predpovedi počasia bodrý hlas moderátora, že žiaľ, počasie sa zhorší, zamračí sa a na väčšine územia bude hroziť dážď.

Tieto jeho slová sú svedectvom neuveriteľného sebectva a fatálneho odtrhnutia od reality. Dotyčný pán a jemu podobní totiž vnímajú každý dážď počas leta ako hrozbu.

Ale hrozbu čoho? No predsa ich osobných voľnočasových aktivít! Ako nebezpečnú hrozbu ich piknikov, výletov, grilovačiek, žúrov, hudobných festivalov a iných príjemných spôsobov letného užívania si. Podľa tohto druhu konzumne zameraných ľudí by bolo najlepšie, keby stále svietilo slnko s teplotou okolo tridsať stupňov. To by bolo leto, aké má byť a aké by im dokonale vyhovovalo. Dážď je pre nich hrozba, pretože im znepríjemňuje ich plány, alebo ich dokonca dakedy celkom znemožňuje.

Títo ľudia totiž vôbec netušia, a ani ich to nezaujíma, že rastlinné produkty, ktoré sú pestované pre našu obživu potrebujú optimálny počet slnečných dní, ale aj optimálne množstvo zrážok a vlahy. A to kvôli tomu, aby mohlo byť všetkého hojnosť na našom stole.

K jednoduchosti takéhoto pochopenia však títo ľudia nikdy nedošli, pretože oni predsa nakupujú v obchodných reťazcoch a tam je vždy dostatok všetkého. Súvis dažďa s týmto dostatkom vôbec nechápu a ani nad tým nikdy neuvažovali.

Ale všetko je inak! Avizovaná „hrozba“ dažďa, ktorá sa potom naozaj na základe spomínanej predpovede počasia naplnila, nebola vôbec žiadnou hrozbou, ale požehnaním. Veľkým požehnaním pre prírodu a všetko rastlinstvo, ktoré mohlo konečne doplniť aspoň časť svojho deficitu vlahy, a ktoré si po ochladení mohlo aspoň na chvíľu odpočinúť od horúčav.

Celá táto záležitosť nám ale ukazuje oveľa viac, než sa na prvý pohľad zdá. Ukazuje nám neuveriteľnú hĺbku sebectva mnohých súčasných ľudí, ktorí vnímajú realitu života jedine cez prizmu toho, čo je pre nich osobne výhodné, pričom nie sú schopní chápať širšie súvislosti života.

Nie dážď je hrozbou milí priatelia! Vy sami, s vašim úzkoprsým zmýšľaním a sebectvom ste hrozbou pre tento svet! Lebo vo svojom egoizme a absolútnej odtrhnutosti od reality vidíte hrozbu tam, kde ide v skutočnosti o požehnanie. Vidíte teda zlo tam, kde ide o dobro. A naopak, to čo vy osobne považujete za dobro, je v skutočnosti len vašim vlastným sebectvom, a teda zlom.

Je však katastrofou, že tento konkrétny príklad, ktorý tu spomíname, je obrazom vzťahu mnohých ľudí k celému životu ako takému. Podobne sebeckým spôsobom totiž neuvažujú len vo vzťahu k počasiu, ale vo vzťahu ku všetkému. Je tým poznačená celá ich štruktúra myslenia, ako aj ich základná hodnotová orientácia.

Po celý svoj život preto žijú v kráľovstve krivých zrkadiel, v ktorom im ich egoistické zameranie iba na seba samého kriví vnímanie skutočnej reality. A preto v mene svojho sebeckého kultu takzvaného „dobra“ pustošia prírodu, drancujú planétu a vykorisťujú ľudí. Deje sa tak pre ich „dobro“ a ich blahobyt, ktoré sú v skutočnosti len sebeckou bezohľadnosťou, neschopnou vnímať, ako všetkému okolo seba ubližujú.

Takáto je pravda o našom svete a na našej civilizácii. Takáto je pravda o egoisticky bezohľadných ľuďoch nášho sveta, ktorí chcú žiť naplno a užívať si. To je pre nich hlavným meradlom vecí! To je rozhodujúce! Všetko ostatné je vedľajšie a nezaujímavé.

Ako ale nazvať takéto bytosti? Ako ich označiť a ako ich pomenovať? Sú to naozaj ľudia? Lebo pravá ľudskosť, skutočná ľudskosť začína až tam, kde sme schopní povzniesť sa nad svoje vlastné, sebecké záujmy.

Pravá ľudskosť začína až tam, kde sme schopní vnímať všetko živé okolo nás v širších súvislostiach a nie iba cez prizmu vlastných sebeckých prianí. V súvislostiach toho, že nie moje priania sú stredom vesmíru a meradlom všetkých vecí, ale že každý z nás je drobnou súčasťou veľkého celku univerza. A podstata ľudskosti spočíva v chcení dobra tohto veľkého celku. V chcení dobra, ktoré prináša požehnanie všetkým bytostiam a berie ohľad na všetko, čo je jestvuje.

Hľadieť iba na svoje vlastné dobro a svoje vlastné priania bez ohľadu na čokoľvek iného je naopak nešťastím a hrozbou nášho sveta. Je to niečo úbohé a nízke, čo nás ľudsky devalvuje a znehodnocuje.

Buďme preto ľuďmi a nie sebcami! Myslime ako ľudia, hovorme ako ľudia, jednajme ako ľudia a vnímajme svet ako ľudia!

A zároveň nebuďme povrchnými! Povrchne neprijímajme najrozličnejšie konzumné hlúposti, ktoré sa do nás snažia zo všetkých strán hustiť a ktorých nekritickým prijímaním pozvoľna degeneruje naša ľudskosť.

Buďme ľuďmi a nikdy nezabúdajme, že skutočná ľudskosť začína až tam, kde je v mysli, vo vedomí a v jednaní rozhodujúce dobro celku. Lebo keď sa bude dariť celku, bude sa dariť aj všetkým jeho častiam, teda aj nám osobne.

Ak však budeme poškodzovať celok našimi osobnými prianiami, ak ich budeme uskutočňovať na jeho úkor, nepredstaviteľná sila celku univerza sa začne pozvoľna stavať proti nám. Začne sa proti nám búriť, začne nás biť a nakoniec, ak sa ani pod údermi prírodných síl nespamätáme a nezbavíme vlastného sebectva, budeme musieť byť v prirodzenej sebaobrane celku vymazaní z povrchu zemského, i celého tohto stvorenia, ktorému svojim egoistickým vnímaním dobra iba škodíme.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

Re: Nevyhnutnosť kolonizácie vesmíru?

Odoslať od Jarsia »

zaujimave citanie

Re: Nevyhnutnosť kolonizácie vesmíru?

Odoslať od smilan »

Minulosť a súčasnosť ovládania más elitou. Zmenilo sa len málo!


Už v dávnej minulosti ľudstva sa vyprofilovali tri základné spoločenské vrstvy, pretrvávajúce až dodnes. Prvou je na vrchole stojaca, úzka elita. Treťou sú masy, ktoré sa elita snaží čo najefektívnejšie ovládať a držať v područí, ba až v otroctve, najlepšie s možnosťou rozhodovania o živote a smrti.

No a druhou, medzi nimi stojacou vrstvou je spoločenská vrstva výkonnej moci elity, reprezentujúca rôzne stupne riadenia spoločnosti, ktorá reálne uskutočňuje tu najšpinavšiu prácu smerom k ovládaniu a zotročovaniu más. Odmenou za to je vyšší príjem a vyššie spoločenské postavenie.

V rozličných dobách sa táto základná štruktúra uplatňovala rozličným spôsobom a úspešne sa uplatňuje dodnes. To jediné, čo sa vždy menilo boli len vonkajšie formy, ale podstata zostáva stále rovnaká.

Už zo starých egyptských malieb je známe zobrazenie troch otrokov, pracujúcich na poli, ktorých poháňajú do práce štyria dozorcovia. Išlo o dobu otvoreného a bezohľadného zotročovania más elitou, pričom rozdiel medzi otrokom a obyčajným, chudobným, manuálne pracujúcim slobodným človekom bol len minimálny.

Elita vládla ľudu tvrdou rukou a samozrejme, vždy sa našlo dostatok dobre platených poskokov, ktorí držali masy v poslušnosti prostredníctvom hrubého fyzického násilia. Tieto bezohľadné ľudské kreatúry, aj keď samé pochádzali z más, sa kvôli svojmu vyššiemu finančnému príjmu a spoločenskému postaveniu neváhali stať krutým nástrojom v rukách elity a jej bezohľadnej nadvlády nad obyčajným ľudom.

Po nástupe feudálneho systému všetko ďalej pokračovalo, iba v trochu inej, pozmenenej podobe. Masy, najmä vidieckeho obyvateľstva, už síce neboli kvázi otrokmi, mali však povinnosť zdarma odpracovať určitý objem práce na majetkoch vtedajších elít. Ale pretože išlo o objem mimoriadne vysoký, boli potrebné donucovacie zložky, ktoré bezohľadne a pod hrozbou tvrdých fyzických trestov zabezpečovali plnenie týchto povinností.

Zaujímavé však je, že vo feudalizme vstupuje do hry okrem doterajšej, tvrdej formy nadvlády elít nad masami aj prvok mentálneho ovplyvňovania. Jeho účelom bolo už v zárodku, v myslení ľudí potlačiť narastajúci, prirodzený odpor voči nespravodlivosti.

Žiaľ, k tejto úlohe sa prepožičala cirkev, ktorá namiesto svojho poslania hájiť spravodlivosť, lásku k blížnym a práva slabých, pôsobila v záujmoch silných, za čo získavala peniaze, majetky a vysoké spoločenské postavenie.

Feudalizmom však do určitej miery končí epocha tvrdej a otvorenej nadvlády elít nad masami a začína epocha nová. Epocha nadvlády mäkkej, v ktorej pozvoľna začína nadobúdať čoraz väčšiu prevahu mentálna manipulácia a mentálne ovládanie. Zdanlivo sa teda všetko akoby zhumanizovalo, avšak v skutočnosti sa zmenila len vonkajšia forma, pričom cieľ zostal stále rovnaký.

Akýmsi prechodom k novodobej epoche mäkkého ovládania más sú dva spoločenské systémy dvadsiateho storočia, v ktorých to bolo ešte pol na pol. To znamená, že sa vyznačovali jednak tvrdým vynucovaním absolútnej poslušnosti más prostredníctvom štátneho teroru a jednak intenzívnym propagandistickým ovplyvňovaním obyvateľstva želaným ideologickým smerom. Išlo o komunizmus a fašizmus.

Po druhej svetovej vojne, možno aj trochu dôsledkom hrôz, aké musel svet prežiť, sa postupne začína najmä na západe dostávať do popredia mäkká forma ovládania más, ktorej vrchol prežívame v súčasnosti.

Cieľ však zostáva stále nemenný. Je ním dosiahnutie čo najefektívnejšej poslušnosti más a ich čo najefektívnejšieho zotročenia. Jediný rozdiel je v tom, že v minulosti boli nástrojom tohto zotročenia reálne fyzické okovy a reťaze, kým v súčasnosti ide o okovy a reťaze duší a myslí. Toto novodobé spútavanie vedomia obyvateľstva sa totiž deje prostredníctvom médií, alebo iných mienkotvorných, predovšetkým mimovládnych organizácií, s možnosťou vplyvu na spoločenské povedomie.

Prebieha to tak, že najmä mediálne, ale aj mnohými inými spôsobmi sú do povedomia spoločnosti cielene vnášané rôzne deštruktívne prvky, ktorých implementácia má za následok dezintegráciu osobnosti, pretože s osobnosťou, vnútorne dezintegrovanou sa dá oveľa jednoduchšie manipulovať a dostať ju práve tam, kde elita potrebuje.

Jedným z takýchto dezintegračných prvkov, zameraných už na deti útleho veku je presadzovanie gender ideológie. Tá tvrdí, že doterajšie základné členenie pohlaví na chlapca a dievča podľa očividnej fyzickej stavby je už zastaralé a modernej dobe nevyhovujúce. Takýto názor dokonca spadá do kategórie škodlivých rodových stereotypov a musí byť prekonaný možnosťou slobodnej voľby jedinca z päťdesiatich ďalších rodov, z ktorých si je možné voľne vyberať a identifikovať sa s nimi.

Konfrontácia osobnostne ešte nevyzretých detí a maloletých s týmito skutočnosťami má však za následok, ba priamo spôsobuje ich vnútornú dezintegráciu. Dieťa totiž začína byť na pochybách, kým vlastne je. Začína tápať v základných veciach, ktoré boli doteraz jasné a o ktorých sa nepochybovalo.

Osobnosť dieťaťa a jeho vnímanie reality je otrasené. Bez pevnej opory v samom sebe sa potom stáva ľahko manipulovateľným jedincom. A to je cieľ! O dosiahnutie populácie práve takéhoto typu jedincov elitám ide, pričom toto je len jeden zo spôsobov cieleného, deštruktívneho vplyvu na súčasnú mládež.

Úspešným výsledkom dlhodobého, širokospektrálneho sociálno inžinierskeho pôsobenia je stav dnešnej mládeže, ktorá v Čechách vo forme protestov proti prezidentovi Zemanovi, alebo na Slovensku vo forme protestov za slušné Slovensko vytvára atmosféru spoločenského nepokoja a snaží sa presadiť záujmy nadnárodných elít, idúc proti reálnym záujmom vlastného národa.

Medzi ďalšie prvky, cielene otriasajúce integritou osobnosti je odstraňovanie a potláčanie národných koreňov prostredníctvom multikultúrnej rozmanitosti. Presadzovanie imigrácie a snaha o rasové miešanie bielych Európanov s tmavým obyvateľstvom je opäť iba sociálne inžinierskym pokusom elít o vytvorenie novej, národne i rasovo dezintegrovanej masy, ktorá, vytrhnutá z vlastných koreňov, bude oveľa ľahšie ovládateľná a manipulovateľná.

V istej múdrej knihe je totiž napísané: „Pôvod dáva oporu pre celé bytie každého jednotlivca.“ A tak aj náš národný pôvod a naša národná identita majú veľký význam pre celé naše súčasné pozemské bytie. Cieľom všetkých multikultúrnych snáh nie je teda žiaden humanizmus, ale je ním snaha o odstránenie najprirodzenejšej a najelementárnejšej opory bytia človeka a dosiahnutie jeho národnej dezintegrácie.

Ďalším z takýchto osobnostne a mentálne deštruktívnych prvkov je takzvaná spoločenská korektnosť. Médiami a inými mienkotvornými organizáciami v rukách svetových elít bolo cielene vytvorené spoločenské povedomie toho, čo je správne, čo sa má a čo sa môže. A zároveň povedomie toho, čo je nesprávne, čo sa nemá a čo nemôže. No a každý, kto vybočí z tohto elitami nastaveného rámca je okamžite spoločensky znevažovaný označeniami ako islamofób, homofób, xenofób, nacionalista, konšpirátor a podobne.

Ak teda napríklad v socializme vládla priama štátna cenzúra, tak v súčasnosti úplne rovnako vládne elitami mentálne vynútená autocenzúra, na základe ktorej si ľudia dovolia hovoriť a písať len to, čo je spoločenský korektné. Ak sú totiž trebárs nejako politicky, alebo spoločensky činní, alebo chcú niečo znamenať, nemôžu predsa riskovať, aby boli obvinení z politickej nekorektnosti a tým pádom mohli byť profesionálne, morálne, alebo inak znemožnení.

Aj keď teda ľudia vnímajú mnohé veci ako nesprávne a nemôžu sa nimi vnútorne stotožniť, proti svojmu vlastnému presvedčeniu o nich hovoria jedine v súlade s politickou korektnosťou. Inak myslieť a inak môcť hovoriť však v dlhodobejšom horizonte vedie opäť iba k určitej miere dezintegrácie osobnosti.

Ďalším presadzovaným deštruktívnym prvkom, s cieľom dezintegrácie celého spoločenského povedomia je presadzovanie homosexuality, ako čohosi úplne normálneho, s možnosťou adopcie detí homosexuálnymi pármi.

Nie je samozrejme správne prechovávať nevraživosť voči homosexuálom, ale rovnako nie je správne, aby úchylku, ktorou homosexualita predsa len je, začala väčšinová spoločnosť akceptovať ako normu. Ba dokonca, ako sa to deje v súčasnosti, čosi viac, ako normu. Kto totiž napríklad nie je v umeleckej branži homosexuál, nie je takmer nijakou osobnosťou, hodnou mediálnej pozornosti.

Spoločným cieľom všetkých vyššie spomínaných, i mnohých iných nespomínaných praktík, ako je trebárs každodenné zámerné šírenie myšlienkového a hodnotového balastu v médiách, ktoré ohlupuje osobnosť, ako je úpadková pop kultúra, a tak ďalej, a tak ďalej, je vyprodukovať vnútorne absolútne a po všetkých stránkach dezintegrované masy, podobné trstine, ktorá sa bude vždy poslušne ohýbať v súlade s tým, kam vanie vietor prianí svetových elít.

A to ešte nie je všetko, pretože do budúcnosti sú pripravené mnohé ďalšie kroky, zamerané na dosiahnutie absolútnej kontroly nad masami a ich slepej a bezvýhradnej poslušnosti. Je to trebárs elitami pripravovaný bezhotovostný styk, ktorý bude znamenať absolútne odstránenie reálnych papierových peňazí a mincí. Ide o trend, podporovaný bankármi, politikmi, ekonómami, médiami a ostatnými, dobre platenými poskokmi elít, s cieľom dosiahnuť absolútnu kontrolu nad ľuďmi prostredníctvom absolútnej kontroly nad ich finančnými prostriedkami a nad každou ich obchodnou transakciou.

Ak totiž niekto vlastní hotovosť, je relatívne finančne slobodný. Kto ale hotovosť nemá, je bankám vydaný na milosť a nemilosť, pretože v prípade potreby môže byť úplne ľudsky eliminovaný zablokovaním účtu a tak dokonca zomrieť od hladu.

V súvislosti s nedávnym povinným čipovaním psov na Slovensku možno ešte spomenúť, že po tomto zákernom kroku, ktorému ako sa zdá, povrchné masy vôbec neodporujú, bude logicky nasledovať ďalší krok, avizovaný už v Jánovej Apokalypse, kedy budú aj ľudia samotní na povel elít čipovaní ako psy. A ako so psami bude potom s nimi aj zaobchádzané!

Ako sa všetkým týmto veciam brániť?

V dobách tvrdej nadvlády elít nad masami sa ľudia často stavali voči ich bezohľadnosti a nespravodlivosti so zbraňou v ruke a platili za to vlastnými životmi.

V súčasnosti, v období mäkkej nadvlády elít nad masami, sa je proti tomu možné postaviť poznaním. Poznaním toho, čo sa vlastne deje, akým spôsobom je cielene rozkladná osobnosť ľudí a aké sa k tomu používajú konkrétne prostriedky. Hlavnými sociálne inžinierskymi nástrojmi v rukách elity sú médiá, mimovládne organizácie, ale trebárs aj moderná, konzumná, úpadková pop kultúra. Títo všetci spoločne sa snažia o dosiahnutie požadovanej úrovne osobnostnej dezintegrácie jednotlivcov, ktorí sa majú zmeniť na tupé, poslušné a nemysliace konzumné stádo, slúžiace jedine elite a jej záujmom.

Myslím, teda som!

Kto sa v dnešnej dobe mäkkého ovládania más elitami na princípe mentálnych manipulácií nesnaží samostatne kriticky myslieť, kto iba naivne prijíma to, čo pre neho vymysleli iní a ponúkajú mu to v médiách, kto sa bez akéhokoľvek odporu zaraďuje do povrchnej a živočíšne plytkej masy konzumných spotrebiteľov, ten v podstate ani nežije! Ten nie je žiadnou skutočnou a samostatnou osobnosťou. Ten je len bezduchým produktom premysleného, sociálne inžinierskeho mechanizmu, ktorý bez vlastného vedomia slúži elite, pričom táto elita ho sériou postupných krokov ženie do absolútneho otroctva.

Pravda vás vyslobodí!

Časťou veľkej, oslobodzujúcej Pravdy je aj poznanie podstaty a charakteru súčasnej manipulácie a ovládania más elitami, ktoré dáva každému človeku možnosť oslobodiť sa a vymaniť sa z týchto manipulácií. Dáva mu možnosť nadobudnúť vlastnú ľudskú dôstojnosť prostredníctvom plného rozvinutia schopnosti samostatného, kritického myslenia a zvažovania.

A ak človek dá nie len na rozum a rozumové zvažovanie, ale zapojí do toho aj vlastné cítenie, alebo inak povedané tušenie, ktoré vyviera z najväčších hlbín jeho osobnosti, stane sa naozaj schopným rozlíšiť skutočné dobro od dobra domnelého a skutočnú pravdu od pravdy domnelej.

Široká cesta samovražednej plytkosti más, nekriticky podliehajúcich mainstreamovým médiám je širokou cestou, vedúcou k úplnému zotročeniu každej takejto nezrelej osobnosti v područí elity.

Len úzka cesta je cestou k slobode! Je ňou cesta vlastného zvažovania a zohľadňovania impulzov svojho citu. Toto je cesta, vedúca k slobodnému bytiu človeka na Zemi bez otrockých okov, ktorými v súčasnosti spútava elita duše a vedomie väčšiny ľudí.

A celkom na záver otázka pre čitateľov. Kam podľa vás smeruje súčasná elita masy a dianie na našej planéte? Myslíte si, že k mieru, porozumeniu medzi národmi, k spolupráci a k harmónii, alebo naopak k sporom, ku konfliktom, k napätiu a k príprave nového svetového vojnového požiaru?

Odpoveďou na túto otázku dostávame odpoveď na to, čo je vlastne súčasná elita zač. Sú to služobníci Temnoty, ktorí pod pláštikom pekne znejúcich slov smerujú celý náš svet do temnoty a ich vlastnej, bezvýhradnej temnej nadvlády. A práve preto sa je treba vymaniť zo všetkých ich manipulácií a nejsť cestami, odporúčanými všetkými súčasnými mediálnymi, politickými, umeleckými, intelektuálnymi, duchovnými a inými poskokmi elít ako jedine správne.

PS. V súčasnosti je na celom svete aktívne využívaná rozličná miera tvrdého, alebo mäkkého ovládania más, v rôznych vzájomných kombináciách.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

Re: Nevyhnutnosť kolonizácie vesmíru?

Odoslať od smilan »

Odkaz všetkým starým ľuďom: nie ste zbytoční!


Staroba so sebou prináša mnoho problémov. Ako fyzických, tak aj psychických. No a jedným zo zásadných psychických problémov býva to, že mnohí starí ľudia sa po ukončení svojho aktívneho života nedokážu dlhodobo vyporiadať so silným pocitom zbytočnosti. S pocitom, ešte navyše podporovaným charakterom súčasnej doby, ktorá vidí celý zmysel ľudského bytia jedine v schopnosti vytvárania materiálnych hodnôt. Je potom samozrejme ľahko pochopiteľné, že ak niekto túto schopnosť stratí, cíti sa zbytočný. Cíti sa na obtiaž. Cíti sa, ako sa vraví, už len do počtu. Toto trápi mnohých starých ľudí a vnútorne ich to zožiera.

Všetko je však v skutočnosti úplne inak a dokonca aj nevládny človek, odkázaný na cudziu starostlivosť môže byť za určitých okolností pre náš svet a našu planétu oveľa užitočnejším, ako tisíce ľudí v najproduktívnejšom veku.

Tieto skutočnosti som si veľmi silne uvedomil pri slovách istého starého človeka, ktorého naozaj hlboko trápilo, že je už len do počtu. Ale čo keď práve on patrí do počtu spravodlivých, ktorí svetlou hodnotou svojej spravodlivosti ešte stále udržujú opodstatnenie trvania ľudskej existencie a bytia na našej planéte?

Naša planéte, ale v širšom kontexte aj celé naše univerzum je totiž veľkým javiskom boja dvoch protichodných síl. Sily Svetla a sily temnoty. No a každý z nás, jednotlivcov, sa svojimi postojmi, myslením, hodnotami a jednaním vždy zaraďuje do prvej, alebo do druhej kategórie.

Inými slovami povedané, vždy sa stávame buď služobníkmi Svetla, alebo služobníkmi temnoty. Vždy sa musíme nakoniec rozhodnúť, na ktorú stranu sa pridáme, pretože na obidvoch stoličkách sa dlhodobo sedieť nedá. Vždy totiž musíme tak, ako sa píše, iba "jedného týchto dvoch pánov milovať a druhého nenávidieť". No a to, na ktorú stranu sa pridá väčšina ľudí, väčšina národa a väčšina svetovej populácie, potom formuje konkrétny osud každého jednotlivca, každého národa, alebo celej našej planéty.

Ak sa teda väčšina z nás rozhodne pre Svetlo a jeho hodnoty, budeme určite kráčať k svetlej budúcnosti. Ak sa ale rozhodneme pre temnotu a jej hodnoty, čaká nás nevyhnutne temná budúcnosť.

Svetlom a jeho hodnotami je spravodlivosť, ušľachtilosť, dobro, nezištnosť, ľudskosť, ohľaduplnosť, skromnosť, úcta, čestnosť, mravnosť, vnútorná čistota a v reálnom živote žitá duchovnosť.

Temnotou a jej hodnotami je nespravodlivosť, zlo, bezohľadnosť, nečestnosť, klamstvo, podvod, chamtivosť, karierizmus, nemravnosť, vnútorná nečistota, formálna duchovnosť, ale aj bezmyšlienkovitosť, konzumnosť, plytkosť a nízky materializmus.

Väčšina ľudí nášho sveta sa svojou hodnotovou orientáciou dobrovoľne rozhodla kráčať cestou temnoty a preto svoj osobný osud, osud vlastného národa i osud celej našej planéty smerujú do temnoty. Do temnoty zničenia! Do temnoty a skazy našej planéty, ale aj do absolútneho konečného rozkladu vlastnej osobnosti. Toto musí byť jasné každému, kto žije v súčasnom svete a vníma jeho základné hodnotové smerovanie.

No a za situácie, kedy si väčšina obyvateľstva sveta vybrala cestu temnoty, smerujúcu k zničeniu, je nesmierne cenný každý človek, jednotlivec, ktorý si naopak svojou celkovou životnou orientáciou zvolil cestu Svetla. Cestu pozitívnych, konštruktívnych a budujúcich hodnôt dobra, ktoré držia náš svet a zabraňujú jeho totálnemu zrúteniu.

Bez týchto ľudí by sa už totiž muselo všetko dávno zosypať, pretože oprávnenosť existencie života a bytia na každej planéte je podmienená iba zachovávaním konštruktívnych a budujúcich hodnôt Svetla. Bez nich stráca oprávnenie svojej existencie akýkoľvek život a akékoľvek bytie. Bez nich musí preto všetko nevyhnutne samovoľne smerovať do skazy a seba deštrukcie.

Ak ho od nej nezadržuje zodpovedajúci počet spravodlivých!

Lebo jedine tento, relatívne malý počet spravodlivých drží pri živote aj našu planétu a zabraňuje zániku všetého, čo sa na nej nachádza. Takáto je žiaľ realita bez toho, že by si jej nesmiernu závažnosť uvedomovala väčšina ľudí, slúžiacich temnote.

Ak sa ale máme vrátiť nazad k našej téme o starých ľuďoch, ktorí sa cítia byť zbytoční a už len do počtu, mali by si hlboko uvedomiť, že vôbec nie sú zbytoční a vôbec nie sú do počtu, ak svojou celkovou životnou hodnotovou orientáciou patria práve do toho počtu spravodlivých, ktorí držia našu Zem a zabraňujú jej zániku. A to je nesmierne cenné! To totiž prináša Svetlo na Zem! A toto Svetlo rozháňa temnotu, ktorá by sa jej chcela zmocniť úplne.

Preto nie je zbytočný život nijakého človeka, ktorý je v tomto zmysle nositeľom Svetla. Nech by bol akokoľvek starý a akokoľvek nevládny. Najrozhodujúcejším kritériom kvality života a jeho skutočnej hodnoty nie je totiž nič iného, ako práve miera Svetla, ktorú sme schopní kotviť a sprostredkovávať svojou existenciou.

To je skutočná hodnota! To sú skutočne hodnotní ľudia! Jediný takýto človek, aj keby bol akokoľvek nevládny, alebo starý je v skutočnosti oveľa väčším prínosom pre našu planétu, ako tisíce iných ľudí v produktívnom veku, ponorených do priemerného, štandardného sebectva svojej služby temným hodnotám.

Preto bolo tiež povedané, že prví budú poslednými a poslední prvými. Lebo prvými vo svete temných hodnôt sa stávajú predovšetkým ľudia, ktorí sami tieto temné hodnoty preferujú. Veľká česť všetkým výnimkám!

Skutočné hodnoty a tým pádom aj naozaj hodnotní ľudia sú naopak našim svetom odsúvaní bokom, až na posledné miesto, i keď práve oni sú v skutočnosti tými prvými. Prvými v línii Svetla, dávajúcej ešte opodstatnenie životu na zemi. Sú prvými, pretože sú skutočne ľuďmi! A ľudskosť, pravé človečenstvo človeku prepožičiava iba jeho úsilie o hodnoty Svetla.

Tam totiž, kde tohto úsilia niet sa postupne stráca aj ľudskosť, až sa napokon stratí úplne. Potom zostane už len živočích temných hodnôt, čoraz viacej sťahujúci do temnoty seba samého i celý svet. Jedine vznešené hodnoty Svetla môžu dať vysokú hodnotu každému človeku, ktorý sa na ne orientuje bez ohľadu na to, akého je veku.

No a práve k tejto vysokej méte, k tejto hlbokej životnej múdrosti by mal dospieť na sklonku svojho života, vo svojej starobe každý človek. Lebo jedine ten žil správne, kto dospel až sem, aj keď trebárs v mladšom veku určitý čas holdoval falošným hodnotám.

Nie je ale nič smutnejšie, ak starý človek na sklonku svojho života nedozrel k takémuto druhu múdrosti. Ak nakoniec zostal iba malicherným, hádavým, trvalo nespokojným a plným negativity, ktorú vŕši na svojom okolí. Takýmto spôsobom sa potom žiaľ v istom zmysle stáva mnoho starých ľudí naozaj príťažou. Nie však svojim vekom, ani svojou nemohúcnosťou, ale svojim ustavične negatívnym duševným naladením, bez pravej múdrosti. Tým sa totiž pridávajú ku všeobecnému smerovaniu nášho sveta do skazy úplne rovnako, ako väčšina ostatných ľudí v produktívnom veku, vedome alebo nevedome slúžacich temnote.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

Hore