fórum.rodinka.sk
sobota 21.11.2026 | meniny má Elvíra · fórum.rodinka.sk (bbPress) | Pýtajte sa, poraďte · diskusné fórum pre rodičov z celej rodinka.sk siete

Re: Vojtova metóda.

Zobrazuje sa 14 príspevkov – 1 až 14 (z celkového počtu 14 )
  • Autor
    Príspevky
  • #86166

    Ahoj,stručne napíšem len tri otázky,lebo keby som sa začala rozpisovať,bolo by to minimálne na formát A4 😀 takže Vás poprosím,ak niekto viete o odpoveď,prípadne Vaše skúsenosti.Ďakujem.

    Nepozná niekto fyzioterapeuta,ktorý cvičí s deťmi podľa Dr.Vojtu v BA súkromne a je v tom dobrý?

    Zháňam knihu od MUDr.Václava Vojtu Vojtôv princip,prípadne iné.

    Nechodí niekto cvičiť na Jankulovu? Aké sú Vaše skúsenosti?

    Ďakujem za odpoveď.

    #86168

    Ahoj Zuzik,
    ja som sice z BB ale chodila som cvicit aj s malou do Dunajskej Lužnej. Bolo to už síce pred 4 rokmi ( mala má teraz 5r.) ale bola som vysostne spokojna, sestričky aj doktorky boli užasne. To sa s BB nedalo porovnať. My medzimestské sme chodili na 1 až 2 týždňové pobyty, ale viem že baby z okolia dochádzali. Knižku ti neviem oradiť.
    Moja dcera sa narodila v 32tt, s váhou 1060g, 41 cm cisárskym rezom, dôvod bol moja ťažka gestóza. Mala bola 3 tyzdne v inkubatore a dalsie 4 tyzdne este v nemocnici.Po 7 tyzdnoch s vahou 2300g sme isli domov. V 2 mesiacoch mi na vysetreni u neurologa povedali ze je hypertonicka, nema DMO ale zaostava vo vyvoji,rucicky mala v past este dlho, aj ked uz vedela sama sediet. Odporucili nam Vojtovu metodu, cvicila som s nou 4xdenne a od 7-mesiacov som s nou chodila aj plavat, ale nejake pokroky nebolo vidiet, stale len lezala, aj ked nohy uz zacala dvihat. A zrazu den pred kontrolou u neurologicky a 3 dni predtym ako by mala 8-mesiacov, sa zacala otacat z chrbatika na brusko, v 9-mes.zacala lozit po styroch, v 9,5-mes. sa postavila a ked mala rok aj tyzden zacala sama chodit. Doktorka bola prekvapena, lebo ako sa mi priznala myslela si ze mala zacne chodit az cca v 16-mesiacoch. Ja na Vojtovku nedam dopustit,len musi byt dobra diagnostika a hlavne dobre aplikovana. V Dun.Luznej som videla aj ovela tazsie stavy a zvladli to. Drzim palce.

    #86170

    Ahoj Zuzik,
    ja som sice z BB ale chodila som cvicit aj s malou do Dunajskej Lužnej. Bolo to už síce pred 4 rokmi ( mala má teraz 5r.) ale bola som vysostne spokojna, sestričky aj doktorky boli užasne. To sa s BB nedalo porovnať. My medzimestské sme chodili na 1 až 2 týždňové pobyty, ale viem že baby z okolia dochádzali. Knižku ti neviem oradiť.
    Moja dcera sa narodila v 32tt, s váhou 1060g, 41 cm cisárskym rezom, dôvod bol moja ťažka gestóza. Mala bola 3 tyzdne v inkubatore a dalsie 4 tyzdne este v nemocnici.Po 7 tyzdnoch s vahou 2300g sme isli domov. V 2 mesiacoch mi na vysetreni u neurologa povedali ze je hypertonicka, nema DMO ale zaostava vo vyvoji,rucicky mala v past este dlho, aj ked uz vedela sama sediet. Odporucili nam Vojtovu metodu, cvicila som s nou 4xdenne a od 7-mesiacov som s nou chodila aj plavat, ale nejake pokroky nebolo vidiet, stale len lezala, aj ked nohy uz zacala dvihat. A zrazu den pred kontrolou u neurologicky a 3 dni predtym ako by mala 8-mesiacov, sa zacala otacat z chrbatika na brusko, v 9-mes.zacala lozit po styroch, v 9,5-mes. sa postavila a ked mala rok aj tyzden zacala sama chodit. Doktorka bola prekvapena, lebo ako sa mi priznala myslela si ze mala zacne chodit az cca v 16-mesiacoch. Ja na Vojtovku nedam dopustit,len musi byt dobra diagnostika a hlavne dobre aplikovana. V Dun.Luznej som videla aj ovela tazsie stavy a zvladli to. Drzim palce.

    #86172

    Ahoj Jancika,

    ďakujem za Tvoju odpoveď.Moj drobec sa narodil tiež predčasne v 30tt.cisárskym rezom,mal 1120g a 36cm a tiež,presne ako u Teba,aj ja som mala gestózu.Aby toho ešte nebolo málo,hneď po narodení mal zápal pľúc a o dva týždne znova.Ešte mal problémy s uzatváraním spojky na srdiečku,ale to sa našťastie podarilo a tesne sme sa vyhli operácii.Potom sme už len priberali gram po grame a pustili nás domov
    z Antolskej,keď mal 2510g.Inak na tú nemocnicu nedám dopustiť,čo sa týka prístupu a hlavne starostlivosti o týchto drobcov,celé Kramáre môžu ísť do kelu.Sestričky aj lekári boli fantastickí.
    Týždeň po prepustení sme si pobudli doma a aby sme náhodou nevyšli z cviku,
    museli sme letieť na pohotovosť,lebo malému sa zdurilo vajíčko a hrozilo,že sa zaškrtí,ešte v tú noc ho museli operovať.Samozrejme,nastali komplikácie pri anestéze,
    načo sme ich vopred upozorňovali,že má problémy s dýchaním,brali to ako banalitu a malý sa nevedel rozdýchať,tak ho museli dať na JIS-ku a bol 2 dni na ventilátore.
    Po skoro dvoch týždňoch sme sa dostali domov,malému ešte vyšetrením potvrdili
    zúžený močovod,ale o tom sme vedeli už keď nás prepustili z nemocnice 1.krát.
    Aby toho nebolo málo,na Kramároch ochorel vďaka „fantastickému“ prístupu sestričiek,
    ktoré ho nehali na chodbe drkotať sa zubami holého,keď ho prekladali z JIS-ku ,asi pol
    hodinu a keď som to zistila a narobila tam krik,už bolo asi neskoro,lebo si poriadne ešte nevedel sám regulovať teplotu a na tej chodbe by sa podchladil aj hocikto iný.
    Takže sme boli zase týždeň doma a prejavila sa choroba,skončili sme zase v nemocnici v Pod.Biskupiciach s obštrukčným zápalom priedušiek.
    Po týždni nás pustili domov, s tým,že sme boli vyzbrojený daľším „arzenálom“
    liekov a sprejov na dýchanie. Konečne sme začali zase rehabilitovať /ešte na novorodeneckom s ním začali cvičiť,cca 3 týždne/ a boli sme aj na pobyte v D.Lužnej
    týždeň,lebo nás čakali ešte nejaké vyšetrenia pred plánovanou operáciou obličky.
    Na Kramároch sme strávili ďaľšií mesiac,drobec to zvládol,aj keď boli zase nejaké komplikácie po narkóze a potom dostal infekciu moč.ciest po operácii,ale to býva bežné.
    Takže po operácii sme začali cvičiť doma po 2,5 mesiaci.Malý bol ako „bábovka“, mal zležaný chrbátik,lrbo po tej operácii musel ležať na chrbte a nevedel ani poriadne zdvihnúť hlavičku…Cvičili sme zhruba 3 mesiace a museli sme zase ísť do nemocnice na antibiotickú liečbu,lebo stále sme mali zápal v moči.Znovu sme tam ochoreli,takže teraz sa doliečujeme ale už sme znova po dvoch týždňoch začali cvičiť Vojtu.
    Dúfam,že ťa týmto nenudím ale rozpísala som to preto,aby si videla,že mi síce cvičíme Vojtu,ale s riadnymi prestávkami,ktoré sme mali vďaka opráciaám a chorobám.
    Keď to všetko zrátam v „čistom“ čase“,tak sme cvičili zhruba 4-5 mesiacov.
    Ale dúfam,že už nás nič nebude brzdiť.Inak malý má tiež diagnostikovaný hyperonus.
    Chodíme cvičiť tiež do Lužnej ambulantne,sme tam spokojní ale problém je trochu s dochádzaním,chodíme tam každý druhý týždeň 2x.Niekedy by sme potrebovali aj častejšie,ale manžel chodí do práce,tak každý týždeň sa nedá a ja si netrúfam s malým sadnúť si za volant a vysypať sa s ním niekde…Preto som hľadala niekoho bližšie,viem že je rehabilitačné centrum aj u nás na Jankulovej,ale počula som na neho dosť negatívnych odoziev,takže ak to tu niekto zvládne dočítať do konca a chodil cvičiť na Jankulovu,kľudne mi môžete napísať,budem rada 🙂
    Hovorila som,že sa rozpíšem,takto to potom dopadne 😉 /a to je len v skratke všetko,čo sme absolvovali a malý ešte nemá ani rok/. Takže ak niekto bude mať podobné skúsenosti s „putovaním“ po nemocniciach a predčasne narodeným dieťaťom,budem rada,ak sa ozvete.
    A ak niekto pozná dobrú rehabilitačnú v BA/alebo najlepšie Petržalke/,budem ešte radšej 😀
    Držte sa a bojujte,tak ako náš drobček 😛

    #86174

    Áno.mysela som Jankulovu či JANKOLOVU,neviem,či je tam o alebo u,ale určite to bude ono.

    #86176
    katinka
    Účastník

    ahoj zuzik, velmi velmi ti odporucam vrchnu rehabilitacnu sestru na kramaroch – p. moniku širočkovú. mozno by cvicila aj sukromne, ale urcite nebude problem v ramci svojej prace. my sme k nej chodili skoro pol roka a velmi nam pomohla. je velmi citliva, velmi vzdelana, stale si doplna vedomosti, zucastnuje sa odbornych skoleni v cechach a vzdy nam vsetko velmi podrobne vysvetlila. povedala nam viac, ako dve primarky dokopy a vdaka nej sme namiesto stresu brali vojtovku ako velku pomoc. uz nastastie nemusime cvicit, uvidime do buducnosti. pisala som na e-mimino dlhy prispevok do diskusie hypertonus, hyperreflexia, tak ak mas chut, pozri si ho alebo mi napis mail.

    #86178

    Ahoj Zuzik,
    vidím,že ste si toho užili veru dosť.My sme boli na tom podobne, ale nie až tak často hospitalizovaný a operovaný. Ked to tak zrátam, Bronka sa narodila 22.8. a domov išla 12.10., kým sme absolvovali vyšetrenia u neurologičky a rehabilitačnej boli tu vianoce a začali sme cvičiť až v januári. Čiže mala cca 4,5 mesiaca. Takže tiež dosť neskoro, lebo v Lužnej boli baby ktoré mi povedali, že ich deti vyberali z inkubátora a cvičili s nimi.Len naša rehalibitačná v BB bola proti tomu aby cvičili už aj také malé deti. Ale asi pred 3-mi rokmi zmenila názor a viem ze už aj v BB cvičia s nedonosencami.
    Aj keď ste mali pauzu, nevadí, my sme cvičili od 4-mesiacov do 8-mesiacov a žiadny efekt (tiež s prestávkami, ale menšími kvôli chorobám a očkovaniu) a tesne pred 8-mim mesiacom a otočila a už to išlo. Len sa nevzdávať. Mne pomohol dosť môj švagor a ten mi hovoril: Len cvič lebo čo neodcvičíš s dieťatom do 1.roka to už nikdy nedocvičíš. Viem, že nie každé dieťa je rovnaké, ale suseda sa na to vyflákla a malý má problém. Takže vždy keď bolo zle, spomenula si na to a išla som cvičiť s malou. Koľko má tvoj malý? Ako sa volá? Ako to teraz vyzerá v Lužnej? Ako som písala keď som tam prišla myslela som na to prečo práve ja. Ale tam som videla aj horšie prípady, ako bol hydrocefalus, alebo dvojičky nielen s DMO ale aj mentálne postihnutie a vtedy som ďakovala Bohu že sme na tom celkom dobre.
    Vidíš ako som sa rozpísala aj ja? 😀
    Ozvi sa.

    #86180

    Ahoj Jančika,

    no s malým začali rehabilitovať,ešte keď bol v inkubátore,dostali sme super rehabilitačnú a nebyť toho,že odišla robiť do Rakúska,tak k nej chodíme ešte teraz.
    Malý má teraz 11 mesiacov/podľa lekárov 9/ a volá sa Maťko.V Lužnej sa to podľa mňa veľmi nemení,aj keď nemôžem na nich povedať nič zlé,snažia sa podľa finančných možností.Akurát viem,že v lete maľovali a prerábali herňu pre deti.Píšem toto už druhý krát,lebo mi to vymazalo,keď som chcela pridať foto,takže obrázok zatiaľ nebude 🙁
    No my sme mali tú smolu,že sme museli prestať cvičiť viackrát a vždy začínať ako keby nanovo.Dnes sme boli na kontrole u kardiolofičky a tá nám tiež povedala,že prvoradé,č musíme teraz robi%t je cvičenie a len od nás záleží,kedy ho postavíme na nohy.
    Tiež som sa často pýtala,hlavne keď sa malý narodil,prečo práve ja.Nechcem tu veľmi filozofovať a dávať kázne,lebo ani nie som veriaca,ale verím tomu,že nič v živote nie je náhoda a aj keď sme chodili po nemocniciach,spoznali sme mnohých fantastických ľudí aj maminy s deťmi a s mnohými sme teraz dobré kamošky.Jednoducho teraz musíme dúfať,že všetko sa postupne zlepší a upraví k lepšiemu.Maťko je veľký bojovník a zvládol toho už veľa,takže toto už bude pre neho „malina“, aj keď je to beh na dlhé trate.
    Rozmýšľam teraz v hlave nad nejakými projektami s nedonosenými deťmi,uvidíme,poradím sa ešte s pár ľuďmi a možno sa z toho niečo narodí 😛

    Takže zatiaľ sa držte a keď sa Ti bude chcieť,napíš niečo o malej. 😉
    Zatiaľ pa
    😀

    #86182

    Ahoj Zuzik,
    ja som veľa krát rozmýšľala ako pomôcť takýmto deťom a rehab.centru, vždy som vravela, že keď vyhrám športku, postavím tam novú budovu s telocvičňou a bazénom. 🙂 Ak budeš niečo mať alebo potrebovať s tými projektami, som ti k dispozícii, pomôžem keď budem vedieť.
    A vidím, že kardiológia je vám tiež blízka, práve som ti chcela napísať či ste boli aj tam. My sme mali zbehanú celú nemocnicu.
    Bronka bola v nemocnici 7 týždňov, ja som bola doma, len 1x denne som chodila za ňou a nosila jej moje mlieko. Keď mala 2300 g dali mi ju domov ako krumple. Nevedela som ju chytiť, okúpať, veď ona v nemocnici so mnou ani nebola. Pila z fľašky, ale hneď v prvý deň sa našťastie chytila na prsník.
    Toto bolo najhoršie, keď som chcela ísť do nemocnice na nejaké 3 dni, aby som ju mala pri sebe, tak mi povedali, že na oddelenie šesťstonedelia ma nedajú, že to je sterilné, budem len na gynekológii a tam mi dieťa nedajú. Dobré však. 😈
    Ja som popri cvičení chodila s malou aj plávať keď mala cca 7 mesiacov, možno aj to jej pomohlo, ale podstata je v cvičení, to mi vravel aj švagor ( čo povedal to bolo sväté) on je fyzioterapeut, on sa vyzná. Cvičenie je najpodstatnejšie, všetko ostatné (plávanie, laser atď) je už len doplnok. Okrem toho malá bola vodou nadšená, ani raz tam nezaplakala, mohla som ju aj za päty ponárať do vody. Zvykla som pred plávaním tam v šatni s ňou odcvičiť, šup do vody a potom spala ako v oleji. V podstate sa z toho vystrábila celkom dobre, bud.týždeň ti pripojím fotku z nemocnice, musím ju zoscanovať, má len jedinú, aj to mi dala sestrička s ktorou sa fotila, my sme jej neurobili ani jednu, nechcela som.
    Minulé leto sme mali zlé, dostala zápal malého mozočku z vírusu, nevedela držať rovnováhu, nevedela sedieť, chodila ako opitá. Bol to hrozný pohľad, bolo to veľmi rýchle, zvracala na obed a poobede už nedokázala stáť. Boli sme mesiac v nemocnici, brala kortikoidy, opuchla a pribrala z nich, ale po vysadení sa jej váha upravila, opuch zmizol. Ešte že mi pomohla moja mamina, ona bola s ňou v nemocnici cez deň ( ja robím), ja som bola poobede a po víkendoch, domov som sa chodila len vyspať, priateľ varila, pral , žehlil, nosil mi jesť do nemocnice. Keď mi povedali ze má niečo na mozgu, myslela som že nádor, a znova prečo ona, preco my? Ale asi všetko má svoje dôvody, nič nie je náhoda, ako píšeš a človek si v takýchto situáciách uvedomí čo je dôležité a podstatné. Po magnetickej rezonancii mi povedali, že na 90% je to zápal vírusového charakteru a liečiteľný. Našťastie. Na uspatie jej museli dať konskú dávku (ako povedal doktor) nechcela spať, mysleli si že bude spať do večera, a ona ani nezaspala keď ju prebrali. Takže sme si užili, je to už za nami.
    Pripni fotku tvojho slniečka, na bud. týždeň pripnem foto Boby.
    Ahoj

    #86184

    Ahoj Jančika,

    nedarí sa mi pripojiť tú fotku,tak mi skús poslat mail,alebo si zmeň registráciu v nastaveniach,lebo takto mi to nejde.Stále mi to hlási,že obrázok je príliš veľký.
    No mi okrem kardiológie chodíme ešte na pĺúcne,imunologičke a ešte k ďaľším asi desiatim lekárom…Dnes sme boli u detskej psychologičky a povedala nám,že
    okrem hrubej motoriky,čo musíme docvičiť Vojtovkou,je úplne v norme,dokonca v niektorých veciach je ešte dopredu,tak sa tešímLlen keby to cvičenie išlo rýchlejšie 😛
    No u nás to bolo tak,že pred tým,než malého pustili z nemocnice,ma prijali asi na týždeň,takže sme si s malým zvykali na seba.Tiež som chodila za malým dovtedy každý deň,nosila mu moje mlieko,niekedy aj 2krát.
    Ako čítam,tiež ste si toho užili dosť s nemocnicami.
    Chcem sa Ťa opýtať,kam ste chodili v BB cvičiť,mám kamarátku vo Zvolene,jej malá je tiež predčasne narodená a chodia cvičiť niekde vo YV,ale nie sú veľmi spokojní.
    Tak skús niečo spraviť s tým mailom a ozvi sa.
    Pa

    😀

    #86186

    Ahoj Zuzik,

    mam dvojicky, narodene v 36tt, 2500 a 2600g, chodili sme asi od 2-3 mesiacov cvicit na Kramare k pani Sirockovej, chodili sme tam raz za tyzden, naucila som sa cvicit pomerne rychlo, doma sme cvicili 2x denne, max 3x, par minut, viac nevydrzali, ale snazila som sa cvicit kazdy den. Jedna dvojka mala asymetricku hlavicku a malicko vbocenu nozku (z ulozenia v brusku), druha bola hypertonicka. Rehabilitaciu sme ukoncili zhruba po 3-4 mesiacoch s druhou este skor. Obe zacali sediet, liezt presne podla tabuliek. Vsetko sa zacalo uzasne lepsit (samo od seba, to uz sme cvicili minimalne), ked sa zacali baby viac hybat, otacat, ked zacali sediet a liezt.

    Preco chces cvicit sukromne? Podla mna je na Kramaroch super, ked sa naucis s babom cvicit sama (nesmies sa toho bat, ide to lahko), nepotrebujes k tomu ani rehabilitacnu sestru.

    #86188

    Ahoj Zuzik,
    moj mail je bronka4@pobox.sk, neviem ho dat sem do pripon. V BB sme cvicili len v novej nemocnici v BB na rehabilitačnom oddelení so sestričkou /meno si už nepamätám/, pri každom novom cviku som tak chodila 3-4 dni za sebou, potom som taký týždeň až dva sama doma cvičila s malou, potom na kontrolu a tak to šlo dookola. Ale nebolo to OK, lepšie to bolo v Lužnej tam som bola 2 týždne a mala som istotu, že ten cvik ovládam dobre. Popýtam sa tu či nie je niekto kto by cvičil vojtovku, viem že cvičia aj v Kováčovej v rehabilitačnom cetre, ale tam sú väčšinou poúrazové stavy a staršie detičky, ako mi bolo povedané. Ale neviem to naisto, treba to overiť.
    A tvojmu malému sa teda darí dobre, teším sa s vami, chce to naozaj len cvičiť a potom to pojde lahko. Vidim, že je šikovný, veď v niečom je aj lepší, takže to už pojde. My sme cvičili do roka aj dvoch mesiacov, potom sme pomaly končili. Zrazu sme mali veľa času nemusela som ist domov cvičiť, nebolo treba ju 4 x denne vyzliekať, no paráda.
    Na tú vojtovku v BB sa ti opýtam a dám vedieť.
    AHOJTE.

    #86190
    katinka
    Účastník

    ahoj zuzka, poslala som ti mail, ale sa mi vratil. nevies preco?

    #86192
    Jančika
    Účastník

    Ahoj Zuzka,
    neviem ci si dostala moj mail , tak ti pisem sem v skratke
    mail aj s fotkou som dostala, malý je nádherný a na fotke nádherne zababraný.
    Nehnevaj sa, k netu som sa poriadne nedostala, dosť roboty a športových aktivít a
    okrem toho sme pripravovali a organizovali lampiónový sprievod
    pre deti. Pripravili sme im prekážkovú
    dráhu, jedli perníky v ktorích boli schované peniaze, praskali balóny, hľadali poklad
    a myslím, že sa veľmi dobre bavili. Každý sa čudoval prečo lampiónový sprievod, ale poznáš nejaké
    dieťa, ktoré by nefascinovalo svetlo alebo oheň? Ja nie. A odpovedali sme, že slávime
    VOSR. :))) Mala si vidieť tie pohľady :)))
    Malý má teraz 11 mesiacov (dobre si pamätám)? Čo všetko vie? Sedká už? Napíš čo je
    nového u Vás, foto pošlem zajtra. Ahoj

Zobrazuje sa 14 príspevkov – 1 až 14 (z celkového počtu 14 )
  • Musíte byť prihlásený, aby ste mohli odpovedať na túto tému.