Pôrodnica Trnava

vybrali.sme.sk linkuj.cz facebook linkedin google live jaggcz addthis

Pôrodnica Trnava

Odoslaťod hana@redakcia » Št 03.Feb. 2011 23:41

Dobrý deň nastávajúce maminy a maminy s aktuálnymi skúsenosťami.
Radi by sme rozprúdili debatu o Všetkých slovenských pôrodniciach, čo Vás na nich zaujíma, aké máte skúsenosti, rady, zážitky...
Tak keď máte chuť sa pýtať, tak sem s otázkami. Keď máte chuť odpovedať, tak sem s odpoveďami, dojmami, skúsenosťami.
Mňa napríklad zaujíma:
- mohol byť Váš partner s Vami v prvej dobe?
- bolo Vás v pôrodnici veľa, málo, mali ste samostatnú izbu/box?
- čo Vám v prvej dobe najviac pomohlo?
- ako to bolo s bábätkom po pôrode? Priložili ho hneď na bruško?
- kedy ste si ho prvý krát priložili k prsníku?
- kde bolo dve hodiny po pôrode?
- kedy Vám ho doniesli?
- bolo na šestonedelí dosť miesta?
- pomohli Vám s dojčením?

(už končím, určite je otázok kopec, to ja len nech sa má diskusia o čom rozprúdiť;-)
hana@redakcia

Skolaaaa

začiatočník
 
Príspevky: 412
Mood: Tired
Obrázky: 0
Založený: Pi 11.Sep. 2009 23:31

Pozvania odoslané: 1
Registrovaní priatelia: 0

Re: Pôrodnica Trnava

Odoslaťod Magdarka » Št 10.Feb. 2011 19:43

Ahojte,vsetky.No,tak ja som rodila v Trnskej nemocnici 2x.Do nemocnice som zacala dochadzat uz mesiac pred porodom do poradne.Co sa tyka samotneho porodu...Prvu dceru som prenasala 9dni,kym sa mi v noci rozbehol porod sam od seba.To som uz 3 dni lezala v nemoznici,na pozorovani.Manzela som zavolala asi o 10-tej,mala sa narodila o 12,45.Manzel mohol byt v pohode pri mne od sameho zaciatku az po koniec.Pocas prvej doby porodnej bol so mnou na izbe [vzdycharke],pomahal mi do sprchy,drzal za ruku.Mne najviac pomohlo uvolnenie na fitlopte,prehojdala som sa az k druhej dobe porodnej :rol8: Pri samotnom vytlacani bol manzel pri mojej hlave [aby bol ,,usetreny,, urcite nie peknemu pohladu]Dcerku hned po vytlaceni odniesli do vedlajsej izby[kam manzel nesmel ist,neviem preco]a po cca 15minutach mi ju priviezli na vozicku.Bola pri nas asi hodinku,potom ju odviezli na novorodenecke oddelenie.Ja som ju ,,nasledovala,,asi po dalsej hodinke.Priniesli mi ju asi o 20,40 a uz bola pri mne stale.Mozno by mi ju doniesli aj skor,len ja ako prvorodicka som sa bala,co by som s nou robila :rol8:
Ozaj,k prsniku mi ju neprilozili[myslim,hned na porodnej sale]Z dojcenim mi pomahali radami.
Syna som rodila 20 mesiacov po dcere,tiez 9dni som ho prenasala.Rano som prisla na prijem do porodnice,odviedli ma do vzdycharne,kde si ma az do 11,30 nikto ani nevsimol,ak neratam klistyr.No,aby som im nekrivdila,je pravda,ze mali 2cisarske rezy.Potom mi vlozili tabletu na vyvolanie porodu.Bolesti sa rozbehli behom pol hodinky,zase som ich predychavala na fitlopte.manzela som zavolala o 14,30 a o hodinku sa narodil syncek.Ta posledna hodina bola strasna.Kontrakcie prichadali strasne rychlo po sebe,nezvladala som to .Sestricka mi radila sprchu,no tam mi bolo este horsie.O 15,25 ma prisla do sprchy skontrolovat sestricka.Spytala sa ma ci uz citim tlaky na konecnik.Ja,ze neviem[tlaky som uz mala,len mi to nejak nedochadzalo]Pozrela na mna,krv mi uz tiekla po nohach,co sa maly uz tlacil von.Rychlo utriet,prejst na porodnu salu [co znamenalo prejst cez 2izby,co my pripadalo ako nemozne]ked som si lahla,pozrela som na hodiny.Bolo 15,32.2xsom potlacila a maly bol vonku.Takze super rychly porod.Maleho mi po umyti prilozili k prsniku,no neprisal sa.
Po prevezeni na izbu[tu istu ako pri prvej]som dostala tanier tvarohovych slizov a salku bielej kavy[taka som bola hladna,bolo to straaasne dobre]Hned som prosila sestricku,ci sa mozem osprchovat[isla do sprchy so mnou,starala sa ci mi je dobre,pomohla mi nazad do postele]no a asi za hodinku mi priviezli synceka.
Nejak velmi som sa rozpisala,ospravedlnujem sa.
Takze ked to mam zhrnut:So starostlivostou pocas porodu,aj na novorodeneckom som uplne spokojna.Z dojcenim mi radili,sestricky boli prijemne....
Maju odo mna 100bodov.Az nam bude priat stastie,tak sa tam este raz z radostou vratim :)b
Magdarka
začiatočník
 
Príspevky: 229
Obrázky: 0
Založený: St 02.Feb. 2011 13:46

Pozvania odoslané: 0
Registrovaní priatelia: 0

Re: Pôrodnica Trnava

Odoslaťod owecka.beata » Št 17.Feb. 2011 15:52

Zdravim. ja som tiež rodila v Trnnave.
Termín som mala stanovený na utorok, no v piatok ráno som šla na pohotovosť s tým, že som od rána necitila pohyby (kedze ja som sa budila na to ze mi brucho lieta z jednej strany na sňdruhú a to ráno nič. dokonca aj ked bábo štuchala -co inokedy okamzite zabralo- nepohlo sa) vylakanú ma tam odviezol manzel, ktorý tam celý cas bol. na príjme si mi nik 45 min nevsimol hoci cakeren bola plna tehotných, ktoré cakali na poradnu. po tristvrte hodiny sa s nelkým odporom dovalila neja sestricka s otázou, MATE KONTRAKCIE?....ja NIE .....a ona......ODTIEKLA VAM PLODOVA VODA? ....a ja NIE......a ona TAK CO TU POTOM CHCETE?....a ja NECITIM POHYBY a ona.....A CO TERAZ S TYM?
nechápavo som na nu pozerala, že čo? čo mi ona hovorí? ako moze byt tak arogantná a odignorovat moj strach (prvorodicky) o s voje este nenarodene babo. v velkou neochotou ma pozrela skontrolovala a zavolala doktorku. ta bola naopak od sestricky velmi mila a laskava. sucitiaca s mijim strachom. vsetko bolo nakoniec v poriadku LEN..... mala som velmi prezretu placentu atak mi povedala nech idem v najblizsiu poradnu do nemocnice aj s taskami. ked som dosla v pondelok na poradnu len ma pozrel doktor a povedal ze este mozem ist domov a v utorok ma vypisal uz na prijem. v utorok mi na prijme spravili vstupne vysetrenia a potom sa o mna uz nik nestaral. cakali na "priridu" ci sa sama nerozbehne a cakali a ja spolu s nimi az do piatku, kedy som uz uprsikala doktorku nech mi porod vyvolaju -tabletkou. kontrakcie som dostala okamzite, t.j. o 9,30. zakazali mi jest a pit. iba si usta vyplachovat vodou. a tak som mala mdloby cely den. kontrakcie sa stupnovali a o 16,00 mi povedali nech si zbalim nejake veci, že idem na vzdycharen. ihned som volala manzelovi. ten okamziute dosiel a bol so mnou. pomahal mi zo sprchy, otvaral a zatvaral okno, lebo som mala navaly tepla a zimy. pocas pobytu na "vzdycharni" sa ma sestricka opýtala ci som oholena "tam dolu" ze ci budu "mat robotu" s dalsou mamickou, co sa nevie doma oholit. nastastie som bola. velmi mi pomahala sprcha. zacala som teplou vodou na krize a podbrusko. a na ked kontrakcie vrcholili mala som tak vrelu vodu ze som z nej mala cervene nohy. zo sprchy som vysla len na zachod a ked mi pocuvali odozvy nejakym lievikom. a ked pocuvali odozvy srdiecka, sestricka odisla, ja som si utierala brucho od toho gelu a z nico nic na naplo a uz som bola nad weckom zohnuta a a vracala som. samozrejme ze iba cosi cire- kedze som cez cely den nic do ust neda - ci vodu alebo jedno. v momente tam dosla sestricka a zacala pomne KRICAT ze preco som jedla ze mi je teraz zle ze to mam zato ze sa neviem kontorlovat v jedle a ine blaboly, ked som dovracala son som jej odvetila, ze posledne jedlo co som do ust dala bola vcerajsia vecera. ked odisla manzel sa ma bojalivo pyta a to co steba vyletelo? ja pozriem pod seba a zacala mi odtekat plodova voda-vo vsetkych farbach-takze bola v rozklade. to som videla ja laik. sranda bola ked mi do prepustacej spravy napisali PLODOVA VODA -ČÍRA. asi po pol hodine ked som bola zasa v sprche prisla druha sestricka (uz sa im zmenili sluzby) bez akychkolvek zabran mi vosla do sprchy vyhnala manzela ze mi idu dat klystyr. ani na nepytala ci ho chcel alebo co.....len mi do pichla do zadku a bolo. zaten cas co som tam bola cca3 hopd. ma raz vzali na kozu skonstatovala enjaka doktorka ze sa neotvaram a bez akehokolvek narovania mi vrazila injekciu do stehna. a ja ze AU! ze to je na co? aby vam zmekol krcok a mohli sa otvarat. ja som za prirodzeny porod, bez nasilia, bez vonkajsieho zasahovania don. tak ma sdost prekvapilo ako to vsetko rutinne robia. ked bolo 19,15 a bola som stale v sprche :) hovorim manzelovi ze uz asi budem od bolesti vytrhavat kachlicky holimi rukami. v tom vtrhla sestricka do vzdycharne a povedla pre mna spaconosnu vetu, podte ideme na salu. hura si myslim. prejst s vrchgoliacimi kontrakciami cez dve izby bolo absurdné, no akosi som presla sice asi s 5 prestavkami na predydchavnie. s manzelovou pomocou som sa vyskriabala na lehatko a lahla si. kedze sestricky boli zaujate horhovorom o veceri co robila jedna z nich (rizoto s mrkvou a hraskom) :) dosiel doktor dal instrukcie ako tlacit. 2x som potlacila a babo bolo na svete. ked sme si nedali zistit co to bude boli sme riadne prekvapeni dievcatkom. manzel mi pootm povedal ze sa postavil na spicky aby videl babo. plakal skor jak malicka. potom mi este ukazal doktor aky mala dvojity uzok , ktory sa zacal zatahovat a malu mi vzali do vedlajsej miestnosti po cca 10 minutach mi ju doniesli polozili na hrud a sestricka sa mi azcala hrat s bradavkou aby sa "vydula" ako to nazvala. uz to chcela sestricka vzdat ked sa mi mala prisla. bola som asi nastastnejsia. potom tam s nami bola este asi tak hodinu a pol a potom ju vzali.manzel siel domov a ja na rizikove oddelenie alebo sestonedelie bolo ulne plne. malu som chodila kojit kazde 3 hodiny. sestricky mi s kojeniem velmi nepohohli. neukazali spravne prisanie len odudrali ze nemam kolostrum a nebuidem mat ani mliecko atakze nebudem ani kojit. nastastie to vsetko pootm napravila laktacna poradkyna RNDr. Viera Cervena ktorej touto cestou dakujem. mala ma dnes 9 mesiacov a stale ju kojim.
owecka.beata
 
Príspevky: 3
Založený: Pi 08.Jan. 2010 14:21

Pozvania odoslané: 0
Registrovaní priatelia: 0

Re: Pôrodnica Trnava

Odoslaťod Cukricek » Ut 22.Feb. 2011 10:45

Dobrý deň,
aj ja sa chcem podeliť so svojími skúsenosťami tejto pôrodnice. Prvého syna som rodila v januári 2007. Tehotenstvo prebiehalo bez komplikácií, len s jednou hospitalizáciou v Piešťanskej nemocnici keďže mám gynekológa v tomto meste z dôvodu silného zvracania na začiatku tehotnosti. . Ale bývam v Trnave. Pôrod bol v Trnave, na príjem som prišla okolo 22.00hod večer a celý čas som bolo aj na vzdychárni sama, bez sestričky bez manžela lebo bola chrípková epidémia tak k pôrodu nemohol. Bolo to pre mňa ako prvorodičku ktorá nevedela čo ju čaká čo sa bude diať a čo má robiť dosť ťažké. Sestrička bola na mňa zlá, stále ma ťahala do postele ani poprechádzať mi nedovolila. Keď som mala najväčšie bolesti mohla som na sestričku kričať koľko som chcela jej nebolo. Až po 15minútach prišla. Skontrolovala a už sme išli rodiť. Nejak som to teda v obrovských bolestiach predíchavala a okolo 4.40hod sa narodil zdravý a krásny syn. Doktorka bola veľmi zlatá a pôrod prebehol bez komplikácií. V júli 2010 sa nám narodila dcérka. Moje tehotenstvo bolo rizikové lebo v roku 2008 som potratila v 3mesiaci a od vtedy sa nedarilo a boli aj imunologické výsledky pozitívne tak bola malá šanca otehotnieť ale aj tak sa našťastie podarilo prirodzenou cestou. Zase som mávala silné nevoľnosti dokonca by som povedala 3krát horšie. Prvý krát som bola v nemocnici podľa vynechanej menzes v 6tt dostala som infúzie a diétu a za pár dní ma prepúšťali domov. Ale urobili mi sono takže som bábatko videla prvý krát keďže som bola k svojmu lekárovi objednaná o týždeň neskôr. Keďže mi robené sono lekár nezapísal ani do správy a ani tehotenskej knižky tak som sa rozhodla na to objednané sono ísť. Lekár v nemocnici mi povedal že bábatko vidí, aj akciu srdiečka a že rastom zodpovedá na nie 6tt ale 8tt. Druhý lekár pozeral sono podľa plánu a čuduj sa až sa zhrozil keď počul čo povedal lekár v Trnavskej nemocnici (na sono chodím do Piešťan Mudr. Karabovi) A zasmial sa že sa lekár teda poriadne sekol lebo to nie je o dva týždne skôr ale neskôr, bábatko bolo malinké a aj ďalšie soná zodpovedali tvrdeniam Mudr.Karabu. Takže mladý doktor sa dobre pomýlil. Ale som počula že v Trnavskej nemocnici veľa žien nemali dobré soná, či majú zlý prístroj alebo zle nadstavené neviem. Potom som bola už pre vracanie hospitalizovaná v Piešťanskej nemocnici a veľmi som bola na rizikovom oddelení spokojná dokonca lepšie. Zvracanie som mávala do 5mesiaca tehotnosti, už mi domov naordinovali Degan lebo inak by som bola hospitalizovaná stále. Schudla som 5kg ale potom po tom 5mesiaci to konečne ustalo a začali sme priberať. Tak aj napriek tejto skúsenosti som rodila v Trnavskej nemocnici. Tentokrát som bola veľmi spokojná aj keď som porodila dva týždne pred termínom. Už týždeň pred dňom D som mala kontrakcie a bola som prijatá na príjem ale po 8hodinách ma vtedy pustili domov lebo ani voda neodtiekla a ani sa neotvárala a kontrakcie klesali. Vtedy začala odchádzať hlienová zádka a presne za týždeň sa dcérka narodila. Sestričky boli milé, usmievavé, príjemné, pôrod prebiehal ukážkovo vraj :D na tak veľké bábo :D a dokonca ma rodila lekárka ktorú som chcela pri synovi len sme si vtedy nestihli zajednať dátum. :D Tak takáto je moja skúsenosť.
Obrázok

Obrázok

Obrázok
Cukricek

začiatočník
 
Príspevky: 116
Obrázky: 0
Založený: St 25.Okt. 2006 20:47

Pozvania odoslané: 0
Registrovaní priatelia: 0

Re: Pôrodnica Trnava

Odoslaťod vizu » Št 10.Mar. 2011 23:06

Milé mamičky!
Po dlhom zvažovaní som sa rozhodla napísať sem svoj príbeh. Nechcem sa ľutovať, to ma už dávno prešlo, no dúfam, že sa poučíte na mojom príbehu a nenecháte si skákať po hlave v najkrajších chvíľach svojho života. Viem, že pôrod nie je prechádzka ružovým sadom, no takýto odporný zážitok som nečakala. Zhnusilo sa mi to natoľko, že aj niekoľko mesiacov po sa mi otvára nožík v kapse a o ďalšom dieťati ani počuť. Môj príbeh bude dlhší, lebo opisujem viac dní.
Môj príbeh sa začal 13.8.2010, kedy ma pre vysoký tlak hospitalizovali na GPK v Trnave. Bola som prvorodička a 18.8.2010 som podľa termínu mala porodiť svoje prvé dieťa. Hospitalizovali ma s dvomi veľkými taškami pre mamu aj bábätko a už v ten deň a vlastne ani celý víkend, okrem merania tlaku a tabletiek, somnou nerobili nič. Bol piatok, pred nami celý víkend a ja som musela byť zatvorená v nemocnici, kde celý ten čas po mne ani pes neštekol. Vizita bola len v sobotu a to taká mini s jednou lekárkou, ktorá mi stále nevedela povedať, akým spôsobom budem rodiť, no povedala, že v pondelok ma odrodia. Nebolo to podľa mojich predstáv, chcela som rodiť spontánne a kedy to na mňa príde, ale hovorila som si, že je to pre zdravie a dobro mojej dcérenky, tak prečo by som to nepodstúpila.
V pondelok ráno ma pred veľkou vizitou vyšetrila službukonajúca lekárka a pri otázke, ako budem rodiť a či budem rodiť mi povedala, že ona by volila cisársky, no o chvíľu príde veľká vizita a tam mi povedia čo a ako. Kvôli vysokému tlaku a najmä ulceróznej kolitíde v aktívnom štádiu mi lekár-gastroenterológ odporúčal prinajmenšom epidurálnu anestéziu a v horšom prípade aj cisársky rez. Nastalo čakanie na kolégium múdrych. Tí sa rozhodli, že ma odrodia, lebo na rizikovom nie je žiadne voľné miesto a dnes tam majú prijať ďalšie tehule. To som sa však dozvedela pri vyliezaní na kozu, keď si jedna nechutná okuliarnatá 50-ročná, určite stára dievka, alias pôrodná sestra zabudla zavrieť dvere a na plnú hubu to tam vysvetľovala kolegyni, ktorá bola znechutená, že zas je pondelok a zas je v robote. Povedala to však inými slovami – „tú z 11 musia odrodiť, šak tu máme voľný iba nadštandard a ten nebudeme nikomu zadarmo dávať. Šak je snáď jedno, či bude rodiť 16 alebo 18.8.“ bola som mladá /sice uz 32 rokov/ a hlavne sprostá, tak som držala hubu. Čakala som, kedy ma príde vyšetriť lekár. Bolo to nechutné vyšetrenie, bolestivé, ale vydržala som. O tom, že mi dal vyvolávačku ma samozrejme „zabudol“ informovať, pretože by som mu na to súhlas nedala, keďže som chcela rodiť spontánne a on o tom vedel. Pri otázke, či už môžem volať manžela, mi bolo povedané, že až budem na čakačke a to prevrátenie očí a komentár akože sestry ma totálne dožrali. Myslela som si o tom svoje, ale keď som počula tú starú fuchtlu rozprávať, že zas ďalšia upípaná rodička s príveskom pri tlačení, som sa jej opýtala, že je už dosť stará na to, aby si dávala pozor, či vtedy keď ohovára pacientku sú zatvorené dvere. Darovala mi len kyslý ksicht. Odšuchtala som sa na izbu a hneď volala manžela, že mi asi dajú vyvolávačku, no ešte neviem kedy /som nevedela, že ju už mám/ a že dnes porodím. Muž si ihneď bral dovolenku a išiel za mnou. Nakázala som mu, aby si zobral peniaze na epidurál a aj na zazmluvnenie doktora. Bola som zrazu veľmi unavená a zaspala som. Zobudilo ma niečo teplé na stehne. Išla som na WC a zistila som, že krvácam. Letela som za sestrou vyplašená a tá mi odvrkla, že čo som čakala po vyvolávačke a hneď sa ma opýtala, že či naozaj krvácam z pošvy a nie z konečníka. To ma tak naštvalo, že som je povedala, že mám „iba“ vysokú školu a viem rozoznať pošvu od zadku! Nasraná touto správou som sa už nezdržala a začala robiť bodrel, že to je proti mojej vôli, no bolo to zbytočné, keďže sa to už nedalo vrátiť. Išla som si znova ľahnúť. Zobudila som sa o hodinu na manželov príchod. Kým som išla na chodbu, vymenila som si vložku, lebo krvácanie bolo dosť silné. Cestou k dverám ma zastavila sestra, že nech jej ukážem tú vložku. Na moje počudovanie som jej milo odvetila, že som si už dala novú. Nato začala na mňa vrešťať, že som jej ju mala ukázať, lebo ona musí skontrolovať tú krv. Nasraná som jej zarevala naspäť, že ak ju chce, nech si ju ide zobrať z koša na WC2 a odišla som von. Celá rozladená prístupom tej starej škeble som sa žalovala mužovi a ten ma utešoval, že to budem mať skôr za sebou. Asi po hodine som sa cítila unavená a išla som si znova ľahnúť, ale cítila som, že kontrakcie silnejú. Keďže sa tam na mňa po celý čas nikto nebol pozrieť, o druhej som sa naštvala a volala mužovi nech príde, veď máme návštevné hodiny. Stará škebla mi však nadávala, že mám „lehniť alebo sedet na riti a nepremávať sa tam jak modelka.“ Nemala som chuť sa s ňou hádať, tak som jej len ukázala, že ju mám na háku a čakala, kým mi otvorí, lebo na rizikovom v Trnave je guľa z oboch strán, to asi aby im tie tehule nemohli zdrhnúť. Po mojej skúsenosti to tam je asi fakt zo strachu, lebo ja už by som určite rovnakú chybu s pobytom na rizikovom neurobila.
Na chodbe som hovorila mužovi, že tam po mne od rannej vizity ani pes neštekol, že ani doktor ma nevyšetril, a keďže muž somnou chodil na povinné prehliadky do nemocnice, poznal ho a povedal, že ho videl vo vestibule na ultrazvuku. Tak sme sa za ním vybrali, no tých pár krokov mi neurobilo dobre a vo vestibule mi odtiekla plodová voda súbežne s oslovením lekára. Nakázal mi ísť na vyšetrovňu a čakať na neho. Na moje zdesenie tam ešte stále bola tá stará cenzúrované sestrička a už som počúvala zas tie jej pindy. Kontrakcie ale silneli, boli už každých 5 minút, tak som je povedala, že nech radšej zavre hubu a volá toho doktora, lebo budem rodiť. Na to sa na mňa ocapila, že ako sa to s ňou bavím, no tak ako si zaslúžite, ja jej naspäť. Asi by mi znova vynadala, no voda zo mňa stále špliechala, tak obvolávala doktora. Ten sa premiestnil na pôrodnú sálu, tak ma dali zaviesť tam. Muža nabalili všetkými taškami, čo som tam mala a krvopotne mi za víkend nanosil a viezli ma do pôrodnice. Tá sanitárka bola prvý normálny človek za ten deň. Slušne sa somnou bavila a pýtala sa, či bude muž pri pôrode. Zavreli ma do čakačky a monitorovali dieťa. Boli rovné 3 hodiny poobede. Medzitým obliekli muža do „igelitu“ a pustili ho zamnou. Kontrakcie silneli, už boli každé 3 minúty, tak som vliezla do sprchy, lebo iba tam mi bolo dobre. Ako sa tak sprchujem zadkom k dverám, vojde pôrodná sestra a strčila mi do zadku klystír. Na moje zdesenie, lebo v papieroch som mala veľkým napísané, že klystír nemám dostať. Začala som revať a ona mi povedala, že jej je to jedno, veď ja budem mať osraté decko! Neverila som vlastným ušiam a chcela som sa ozvať, no našťastie to riešil môj muž. Sestra zbadala, že to somnou nebude také jednoduché. Moje bolesti boli veľké a už som ľutovala, že som nenechala gastroenterológa, aby mi tam napísal iba cisársky, ako on chcel. o 16,00 sa na mňa konečne došiel pozrieť lekár. Ledva som sa vyškrabala na kozu a on po bolestivom vyšetrení iba sucho skonštatoval, že pôrod tak skoro nebude, stále mám vysoko brucho, som málo otvorená a vidí to tak na 5-6 hodín. Myslela som si, že sa mi sníva. Kontrakcie silneli, mňa stále nútilo tlačiť a on mi povie toto. Z posledných síl som došla do izby, znova kontrakcie, znova sprcha. Hovorila som mužovi, že chcem tú epidurálku, nech to ide povedať sestre. Tá ho odbila, že som ešte málo otvorená a nech si furt nevymýšľam. Snáď keď mám vysokú školu, tak sa zo mňa neposerú. No to nemali vravieť, lebo môj muž je na mňa priveľmi citlivý. Začal vrieskať aj on a zrazu sa dvíhal telefón a volali lekára i anesteziologičku. Pripomínam, že majú len 1 na celú pôrodnicu, tak nám neostávalo iné, ako čakať. No ja som si myslela, že to už neprežijem. Konečne prišla, bolo asi 16,30 a ja som sa ledva vliekla, keďže som musela prejsť dve izby. Na stôl som sa už ale vyhrabať nevládala a ona keď videla ako som na tom, povedala, že nech volajú doktora, že o chvíľu porodím a nezvládnem byť 5 minút v kľude, aby mi epidurál vpichli, keďže kontrakcie už boli každé dve minúty. Pomohla mi prejsť do izby a len tak mimochodom sa ma pýtala, či nie som učiteľka. Keď som odvetila, že áno, tak sa iba uškrnula, že sme moc citlivé. To hovoriť nemala, z posledných síl som sa otočila a priamo do očí som sa jej spýtala, či už rodila a či vie, aká je to bolesť. Ticho mi odpovedala, že nie a ja jej na to, tak držte hubu a nevysmievajte sa! Chápete to? Ja som skoro zinfarktovala, bola som na pokraji úplného vysilenia a ona mi chcela dokazovať, aká som nemožná. A tiež žena s vysokou školou. No prístup otrasný. Medzitým došiel doktor a pýtal sa, kde je tá problémistka, to akože ja. Zrazu som len počula svojho muža, ako vraví doktorovi, aby vážil svoje slová a radšej nech niečo robia, lebo ak sa mne alebo malej stane, bude zuby vyplúvať ešte týždeň. Po tejto výmene názorov sa pán doktor veľmi zľakol, lebo to už bola iná pesnička, iné vyšetrenie, dokonca mi ani nenadával, keď som cca 5 minút liezla na kozu. Vyšetril ma a povedal: nasilu sa vycikajte, ideme rodiť. Na hodinkách bolo 16,50. Zrazu idem rodiť a to predtým pred necelou hodinou tvrdil, že za 5 hodín. Pochopíte to!?!?!?
Nastalo najhorších 15 minút v mojom živote. Nohy mi dali do popruhov, nemala som sa o čo zaprieť, ruky mi držali, prepáčte za výraz dve tlsté megere /už viem, prečo sú pôrodné sestry zväčša tlsté/ a ja som tlačila. Reval tam po mne, že neviem tlačiť, že nespolupracujem, že som najhoršia rodička, akú mal a obrátil sa smerom k mužovi, ktorý stál za mojou hlavou a arogantne sa ho pýtal, nech mu povie, čo má somnou robiť, lebo na to nemá ani chuť. To boli posledné slová, ktoré takto vyslovil. Videla som, ako sa manžel vzpriamil, pevne ma stisol za ruky a cez zuby precedil: „Ja keď som v robote, viem, čo mám robiť, tak to rob aj ty a keď to nevieš, zmizni odtiaľto a daj priestor niekomu, kto to vie! A beda ak sa jej alebo malej niečo stane! A to sme si Vás chceli zaplatiť! Za toto? Ani korunu!“ Po týchto „milých slovách“ sa pán doktor velice rýchlo spamätal, volal si posily a ohováral ma aj pred pomáhajúcou lekárkou, ktorá mu však odvrkla, že čo trepe, veď tlačím pekne. Povedal, že to je len teraz, predtým to tak nebolo. Som prvorodička, chcela som mu povedať, ako som to mala vedieť? Nakoniec som vďaka tejto lekárke aj šťastne porodila. Som presvedčená, že ak by tam nebola, určite sa to dobre neskončí, pretože som prestávala počuť, nevládala som ani ústa otvoriť, odchádzala som, na tvár mi nasadili kyslíkovú masku. Počula som, že nech ide otec dieťaťa preč, nastávajú komplikácie a videla som, že tam prichádzajú ďalší lekári, jeden mi drží hlavu na prsiach, dvaja mi skáču na brucho a zrazu sa malá narodila. Zasekla sa v pôrodných cestách a museli ju vyťahovať kliešťami!!!! V 21. storočí!!!! Myslela som si, že takto sa už nerodí. Bála som sa, aby nebolo malej ublížené, veď to nie je jednoduchý zákrok, no vraj som mala šťastie, lebo práve tento lekár je na to špecialista. Nedalo sa už cúvnuť, cisarák nebol možný, tak to muselo dopadnúť takto. A o zošití ani nehovorím, ležala som na tom stole a šili ma asi hodinu a pol, myslela som si, že tam mám ešte jedno, takže si to viete predstaviť. Maličkú mi priniesli až po pol hodine, lebo ju resuscitovali, pretože nedýchala, ale to mi samozrejme nikto nepovedal, veď načo. Prisať mi ju dali, no malej sa nechcelo, tak ju sestra hneď zobrala preč s nadutým kyslým ksichtom. No a samozrejme, že sa to rozkríklo, aká som rodička aj na novorodeneckom, lebo keď ma dovážal ďalší milý človek, mladý potetovaný saniťák, počula som, ako si sestry vravia, že už ju vezú. Na celej pravej strane zadku som mala modrinu jak svet, nesadla som si na zadok poriadne celý mesiac a rodidlá mi veľmi krvácali. Ráno ma postavili a viedli na záchod. Sestre som vravela, že nevládzem a ona mi len škaredo odvrkla, že sa už mám konečne prestať hrať na cintľavku a začať so sebou niečo rodiť. Keď som sa jej však vyšmykla a odpadla, zrazu začala jačať. Po prebratí som sa jej len opýtala, či cintľavky na počkanie odpadávajú. Ospravedlnila sa mi, že nemala byť na mňa hrubá a že som asi naozaj stále dosť vyčerpaná! Jediná sestra za celý ten čas, ktorá si uvedomila, že to prepískla. Svoju nespokojnosť som aspoň napísala na papier s hodnotením, no nemyslím si, že si ho niekto čítal. Určite ho rovno hodili do smetiaka.
Malú mi priniesli pre moju slabosť iba na kojenie, no po takom strese sa mi stále netvorilo mlieko a ani sa mi laktácia nerozbehla, márne som skúšala všeličo možné, užívala senovku a benedikt lekársky, márne bola u nás denne laktačná poradkyňa. Mlieko som stratila definitívne dva týždne po pôrode a sme na Nutrilone. Nehovoriac o tom, že po mojom tlačení sa mi oslabil konečník a ulcerózna kolitída je znova v štádiu vysokého zápalu, čo značí, že beriem denne 8 tabliet, 3 čapíky a cpem sa 3x denne kortikoidmi, aby zápal odznel a z toho priberám. Už prešli štyri mesiace a ja stále nie som v pohode. Našťastie malá je zdravá, robí nám radosť a to je podstatné. Ostatné sa zabudne.
Otrasný zážitok a všetko len kvôli arogancii a nehumánnemu prístupu lekára. Že to prepískol, si bol vedomý, ani raz ma totiž nebol skontrolovať, ako sa hojím, pritom on viedol pôrod, a keď stretal na chodbe môjho muža v deň nášho odchodu z pôrodnice, bol taký rozpačitý, že nevedel, či má ísť po schodoch alebo výťahom a napokon sa rozhodol ísť na rizikové, i napriek tomu, že o poschodie nižšie ho čakala rodiaca pacientka. Asi sa bál, že mu ten môj muž ešte niečo uštedrí. Oni sa tuším vyžívajú v tom, ako žena trpí. Je to však preto, že sú slabo zaplatení, a tak to potom aj vyzerá. Najskôr som aj zvažovala sťažnosť, no keď som uvidela svoju bambuľku, nechala som to tak. Keby som tam však nemala muža, nechajú ma tam skapať! Už nikdy by som nesúhlasila s vyvolávačkou, lebo som presvedčená, že keby mi doma odtiekla voda, pôrod by sa vyvíjal iným smerom a dnes mohla byť zo mňa šťastná kojaca matka. A o sestrách na pôrodnej sále ani nehovorím, otrasné, nechutné...
Radím Vám preto milé mamičky, nesúhlaste nikdy s vyvolávačkou, vždy sa na všetko vypytujte, čo s Vami idú robiť a nebojte sa otvoriť si ústa. A využite právo mať pri sebe niekoho blízkeho. Určite to bude iný prístup, ako keď ste tam samé, aj keď lekári to nemajú radi, lebo si musia dávať oveľa väčší pozor na ústa i svoje činy. Trnavská pôrodnica by sa mala zmeniť na bitúnok, pretože niektorí lekári sú obyčajní mäsiari bez citu. Môj druhý pôrod, ak bvôbec nejaký po tomto zážitku bude, nebude v Trnave. Tam už nikdy v živote.
vizu
 
Príspevky: 1
Založený: Pi 26.Nov. 2010 20:50

Pozvania odoslané: 0
Registrovaní priatelia: 0

Re: Pôrodnica Trnava

Odoslaťod atka51 » Št 17.Mar. 2011 16:33

Dobry den,
po precitani prispevkov som sa rozhodla aj ja dat sem svoju skusenost s trnavskou porodnicou.
Prvy porod som absolvovala pred viac ako 2,5 rokom. Bola som prvorodicka, neskusena, nevedela som do coho idem. Kedze som prenasala 8 dni, prijali ma na rizikove oddelenie na pozorovanie. Bolo to v piatok. Dr. ktory ma prijimal, mi povedal, ze do utorka aj tak rodit nebudem. Nastastie sa porod sam spustil uz v piatok vecer. Okolo polnoci som bola prelozena na vzdycharen, kde bola velmi mila lekarka, ktora sa celu noc o mna starala. Porod prebehol bez vaznejsich komplikacii (hrozil mi kliestovy porod, kedze som nevedela tlacit). Ale nakoniec vsetko dobre dopadlo. S pracou lekarky a sestier som bola spokojna. Malu mi na prsnik po porode neprilozili.Na oddeleni sestonedelia to bolo fajn. Trosku by som ocakavala vacsiu podporu v dojceni.
Teraz som sa po skoro troch rokoch do trnavskej porodnice vratila zas. Su tomu necele 3 tyzdne co som rodila. Zas som bola prijata na rizikove oddelenie, pretoze som prenasala. Negativne hodnotim prijem. Po roznych papierovackach som sa prezliekla do pyzamka a poslusne som cakala viac ako hodinku v cakarni na lekara. Kedze bol februar, bolo tam dost chladno, co sa prejavilo na mojom zdravi. Dostala som nadchu :( . Starostlivost na rizikovom oddeleni bola fantasticka. Dakujem vsetkym sluzbukonajucim sestram. Ste fakt super! V nedelu som si sama vypytala vyvolavacku, kedze v pondelok by mi ju aj tak dali. Povedala som si, ze je zbytocne cakat do dalsieho dna. Do 8.hodin od vyvolavacky som uz aj bola na vzdycharni. Tento krat bez manzela, kvoli chripkovej epidemii. Bola som tam sama rodicka, takze lekarka aj sestry sa mi mohli pekne venovat. Na vsetko som sa pytala a oni mi milo odpovedali. Porod prebehol super, bez komplikacii. Malu mi prilozili na prsnik, pekne sa prisala. Po porode som bola prevezena spat na rizikove oddelenie, kedze na 600nedeli neboli volne miesta. No tie sa uvolnili hned na druhy den. Starostlivost na sestonedeli bola fajn. Sestry z novorodeneckeho ochotne, mile, ustretove. Ak by som mala znova rodit, tak si urcite vyberiem trnavsku porodnicu.
atka51
 
Príspevky: 1
Založený: Št 17.Mar. 2011 13:25

Pozvania odoslané: 0
Registrovaní priatelia: 0

Re: Pôrodnica Trnava

Odoslaťod babeno » Pi 18.Mar. 2011 17:41

chcem len krqatko reagovat:
ako prvorodicka som mala mozno trochu skreslene vizie, ale...
- vsade vraveli, ze budem mat dieta pri sebe cely cas (2hodiny) po porede na sale - maly bol so mnou len 15min :( a potom ho odviezli bohviekam... - videla som ho az o 15hodin(na druhy den)
- myslela som, ze jak maju vsade osvetu kojenia(plno plagatov v porodnici) ze mi na sale - sak som tam bola dve hodiny - maleho daju, aby sa nanapkal...
sestricka ma vysmiala slovami: a vy uz mate mlieko?
az na moj protest mi ho akoze "prilozila" na par sekund... chudacit maly - ani nevedel, kde je:(

proste, realita je stale ina, ako sa zda a slubuju! :no:
Obrázok
Obrázok používateľa
babeno
začiatočník
 
Príspevky: 149
Mood: Happy
Obrázky: 2
Založený: Ne 20.Dec. 2009 8:55

Pozvania odoslané: 0
Registrovaní priatelia: 0

Re: Pôrodnica Trnava

Odoslaťod Mary44 » Pi 18.Mar. 2011 19:21

Ja som v tejto porodnici rodila v Novembri 2009.
Manžel bol so mnou počas celého pôrodu, keďže som prenášala a po vyvolávačke sa jeho návšteva zmenila na prítomnosť pri pôrode.
V pôrodnici nás bolo veľa, musela som byť ešte deň na rizikovom, až potom sa uvolnilo miesto na šestonedelí.
Pri pôrode mi pomáhala najviac sprcha.
Bábätko som videla už až oblečené, keď mi ho na pár minút priniesli ukázať.
Prvýkrát som ju priložila až o 12 hodín.
A pomoc s dojčením... no nehovorím že sa nesnažili, ale pohlady sestričiek ked som si chodila pre Nutrilon, lebo som ešte nemala mlieko, tak tie stáli za to....
Obrázok
Obrázok používateľa
Mary44
začiatočník
 
Príspevky: 177
Mood: Tired
Založený: St 25.Feb. 2009 11:15

Pozvania odoslané: 0
Registrovaní priatelia: 0

Re: Pôrodnica Trnava

Odoslaťod 157misicka » So 19.Mar. 2011 8:57

Dobry den.
ja som rodila v Trnavskej porodnici len nedavno.Mojmu malickemu sa nechcelo von a kedze bol uz aj dost velky bolo nutne mi nakoniec urobit sekciu-cisarsky rez.Momentalne tam este nedovoluju aby bol pri cisarskom reze partner takze som bola sama..najskor som bola sklamana no dnes viem, ze pri tej sekcii tam ani nebol potrebny.Vsetko prebehlo velmi rychlo..lekari boli mili, vtipkovali... :D .Nepacilo sa mi vsak, ze nielenze mi malickeho neprilozili...co neviem no mozno by sa to dalo lebo som mala len ciastocnu aneztezu takze som bola pri plnom vedomi, ale aj mi ho skoro zabudli ukazat!!!
No situaciu zachranila jedna zlata doktorka ktora utekala za sestrickami z novorodeneckeho aby sa s malym este vratili. :P
Takze nakoniec som ten malicky uzlicek uvidela a ked na mna pozrel s tymi krasnymi okalmi tak ma pohltil uzasny pocit stastia :adore: .
Na oddeleni sestonedelia bolo vsetko v poriadku sestricky su tam mile no v skutocnosti tieto som ani nepotrebovala...starosti mi robili sestricky co mali na starost starostlivost o babetka..Ako prvorodicka som od nich casto potrebovala radu a az na par vynimiek boli dost neprijemne...Clovek by si aj myslel, ze je im treba dat najskot nieco do vacku a potom sa zacnu chovat :no: . A jedlo??no veru toho som tam vela nezjedla museli minosot z domu.
[color=#FF00BF][/color]Takze asi tolko o trnavskej porodnici..nehovorim ze tam bolo zle no vzdy sa to da este vylepsit..
157misicka
 
Príspevky: 1
Mood: Happy
Založený: Ne 16.Jan. 2011 11:20

Pozvania odoslané: 0
Registrovaní priatelia: 0

Re: Pôrodnica Trnava

Odoslaťod mirka2500 » Ut 29.Mar. 2011 9:31

Ahojte
ja som rodila v Trnave v nemocnici v decembri 2010. Na príjme bola síce dosť neochotná sestrička, ale prijali ma (mala som bolesti), asi bola neochotná pretože som nepatrila do TT, ale niekam inam kam som nechcela ísť. Hneď na začiatku ma táto sestrička odbila že prečo chcem ísť k nim rodiť, tak som jej povedala že lekár mi povedal že si môžem vybrať a ona na to že ,, vybrať si môžete, ale snáď nepôjdete rodiť do Prahy,, Takto ma povzbudila hneď na začiatku. Do polnoci mi bolesti prestali ale nechali si ma tam pretože som už prenášala. Na druhý deň ráno mi dali tabletku na vyvolanie pôrodu ale mne do obeda zase prestali bolesti, ( malej sa nechcelo do tej zimy) po obede mi začali odpúštať plodovú vodu, ale bolesti neprichádzali, pospala som si, o 14,45 som začala mať bolesti a o 14,55 bola malá na svete, doktorka ani nestihla prísť. Malú mi na sále na chvíľu dali ale potom ju odniesli, mňa previezli a bola som stráááášne hladná však som od minulého dňa nič nejedla a keď somsa opýtala sestričky či dostanem večeru povedala že sa opýta a viac sa neukázala. Až keď sa vymenila zmena potom mi taká milá sesrtička priniesla jesť.Celkovo som bola spokojná až na niektoré sestričky ( ale to asi záleží od ľudí) ale lekárky boli fajn aj moja aj detská. Jediné čo by som asi vylepšila boli toalety a sprchy, to bolo hrozné niečo
mirka2500
 
Príspevky: 1
Založený: Ut 29.Mar. 2011 9:16

Pozvania odoslané: 0
Registrovaní priatelia: 0

Re: Pôrodnica Trnava

Odoslaťod Very » So 02.Apr. 2011 21:21

Ahojte babulky ja by som sa chcela informovať, ak by ste mohli napísať vaše hodnotenie na lekára MUDr. Čecha - aky je pri pôrode. Lebo by som mala uneho rodiť
Ďakujem
Obrázok
Obrázok
Obrázok používateľa
Very
začiatočník
 
Príspevky: 153
Založený: So 09.Okt. 2010 20:28

Pozvania odoslané: 0
Registrovaní priatelia: 0

Re: Pôrodnica Trnava

Odoslaťod zuzulienkak » Po 25.Apr. 2011 20:47

Ahojky,

ja som rodila u MUDr. Čecha a bola som s ním nadmieru spokojná. Veľmi dobrý ľudský aj profesionálny prístup V:)
zuzulienkak
 
Príspevky: 1
Založený: So 15.Jan. 2011 15:33

Pozvania odoslané: 0
Registrovaní priatelia: 0

Re: Pôrodnica Trnava

Odoslaťod Netustik » Ut 20.Mar. 2012 15:54

TIež som rodila v Trnavskej nemocnici, aj ked som tam isla trošku s obavou aby som nenatrafila na doktora, ktorý ma vyšetroval pred rokmi (pretože ak sa vás niekto vo velkých bolestiach pocas vysetrovania opyta ci vam robi dobre strkat si tam to zelezo - myslel piercing v spodnej pere, čo mi doslo az neskor je to fakt des| , na prime sa chovali dost blbo (nervoyna sestricka ma zvozila za to ze mi odtekala plodova voda/. Inak to uz bolo viac ako uspokojive, islo to rychl,o sestricka na vzdychacke bola mila a pomohla mi z dychanim, manzel bol stale pri mne, doktor bol tiez super, maleho mi tam nechali nieco cez hodinku a potom ho odniesli aby som oddychovala a dali mi ho az na izbe ked uz som bola schopna sa o neho starat. S kojenim mi pomahali aj ked maly plakal a pomhaly mi aj pri kupani, takze super. Sprchy nic moc, ale tak ciste boli a jedlo bolo hrozne. Ked to mám celkovo zhrnut, zacalo sa to blbo - prijem, ale inak az na stravu som bola fakt spokojna a chystam sa tam znovu, takze drzte palce :lol:
Obrázok

Obrázok
Netustik
 
Príspevky: 1
Obrázky: 11
Založený: Po 12.Mar. 2012 17:18

Pozvania odoslané: 0
Registrovaní priatelia: 0

Re: Pôrodnica Trnava

Odoslaťod LUBIC » Ne 10.Mar. 2013 22:30

Dovolte, aby som aj ja prispela svojou troskou ku skusenostiam, kedze tu prevladaju negativne ohlasy. Vacsinou citam iba negativne reakcie na forach. Napadlo ma, ci je to tym, ze naozaj maju ludia iba zle skusenosti alebo to suvisi s faktom, ze ak je niekto spokojny, nebude to rozhlasovat po svete (ved naco by sme aj chvalili inych?), ale ked sa mu nieco nepaci, nalozi vsetkym vsade :) Musim spomenut, ze som absolvovala predporodnu pripravu v materskom centre, aj napriek tomu, ze som mala indikovanu sekciu kvoli nepriaznivej polohe babatka. Priprava je fajn, ked to vezmete s rezervou a nejdete do nemocnice s tym, ze "Vsak ja im ukazem, aby mi kradli dieta, robili klystir, nastrihavali hradzu a podobne utrhali na mojej dostojnosti", lebo aj taketo reakcie buducich mamiciek som pocula ;) Mam za to, ze tieto ukony su opodstatnenne v mnohych pripadoch, aj ked sa na predporodnej priprave hovori o niecom inom. Po kurze som mala blby pocit, ze nikdy nebudem moct dojcit svoje dieta, pretoze nebude prilozene na prsnik okamzite po narodeni, ale az po ktoviekolkych hodinach a mala som tiez blby pocit z toho, ze chuda bude plakat niekde u zlych sestriciek, pokym ja sa budem zotavovat z operacie. Takisto som nechapala, preco sa v tt nemocnici nerobi prikladanie dietata bezprostredne po narodeni a pritomnost otca, ked v inych nemocniciach sa to robi - hovorime samozrejme o sekcii. Z porodnice som prisla pred nieco vyse tyzdnom, moja skusenost je teda pomerne cerstva. Den pred zakrokom ma prijali, poslali na oddelenie rizikovej tehotnosti, aby som tam stravila poslednu bezdetnu noc :) Rano po vykonani vsetkych ukonov som presla na salu, kde cakal tim, nalada bola v pohode, mlady sa kratko po osmej rano narodil. Po vybrati mi syna ukazali, ja som na neho pozerala ako na zjavenie, potom som mala pocit, ze neskutocne dlho trva sitie a ked nas prevazali na sestonedelie, dovolili otcovi odfotit dieta aj prehodit so mnou zopar slov (v ramci mojich moznosti) - bola karantena, takze by to vobec nemuseli robit a mohli by ho poslat kade lahsie :) Na sestonedeli chodila za mnou sestricka cca kazdu polhodku, mozno castejsie, mozno nie - nemala som velmi pojem o case, sledovala celkovy stav, merala tlak a podobne a maleho mi priniesli prilozit asi po 3 hodinach od narodenia. Po 12 hodinach som sa zacala stavat na nohy. Nic moc veru, ale stale lepsie ako napravanie kosti alebo povlacenie dostihovym konom po roli za nohu :)) o necelych 24 hodin mi odparkovali dieta vedla postele, ukazali ako sa on starat a tym zacal nas rooming in. na stvrty den nas pustili domov. Ked to zhrniem, pristup personalu - lekarov, sestriciek a sanitarok bol velmi ludsky, este aj upratovacky boli celkom fajn, sem tam sa dokonca aj usmiali :)) ziadne neprijemnosti, ako je popisane v inych prispevkoch, sa nekonali. Sestricky na sestonedeli sa nas stale pytali ci sa citime dobre, ci nechceme nieco od bolesti, pripadne, ci si nechceme oddychnut a dat deti na novorodenecke. Novorodenecke sestricky boli velmi ochotne poradit a v podstate stale behali po izbach, teda ja som mala taky pocit. Strava.. no ta bola nemocnicna :) Hoci po viac ako dni nejedenia by chutilo aj blato, ale vsetko, co ponukali, sa dalo zjest, netreba nad tym rozmyslat. komu sa nepaci, nech si da priniest z domu nieco pod zub.
Co sa tyka mojich predchadzajucich obav:
1. otca si neviem predstavit na porodnej sale - ked ma zbadal pri vychadzani, vraj sa zlakol, pretoze ma este nevidel v takom stave. mozno je moj manzel vynimkou, no myslim, ze na toto asi musi byt clovek a)zvyknuty alebo b) dobre pripraveny. asi by to tam svojou pritomnostou iba komplikoval.
2. vzhladom k mnozstvu vsakovakych elixirov kolujucich mojim telom, neviem si predstavit, ze by bolo dieta prilozene este na sale. technicky sa to da (vid internet), ale subjektivne to nevidim realne, kedze som mala riadny problem vnimat viac ako lekara a anesteziologa, aj to iba skreslene. A ked mi syna ukazali, nejako mi nedochadzali suvislosti. takze cely tento proces by som povazovala za zbytocne stresujuci ako pre dieta, tak pre personal a vlastne ani ja ako rodicka by som si ho asi neuzila. Dieta bolo prilozene co najskor, s laktaciou aj napriek tomu prevladaju problemy, doteraz sa riadne nerozbehla. Syn musel byt dokrmovany flasou v nemocnici, pretoze som jednoducho nemala dostatok mlieka, no aj napriek tomu nema problem s prisavanim ako je vsade omielane, ze sa to stava po dokrmovani flasou.
3. Jasne, nemusite si dat klystir, mozete to odmietnut tak ako vsetko :) No ratajte s tym, ze potom na zachode "zomriete", pretoze v prvych dnoch ta rana tak hovadsky boli uz len pri drobnom zakaslani.
Myslim, ze nazory na tt porodnicu, ktore mozno precitat, dost zavisia od konkretnej situacie, konkretnych ludi a ich konkretnej nalady. Su napriklad ludia, na ktorych ked sa neusmejete, tak vas povazuju za kretena nevychovaneho. A mozno prave takito ludia mali tie zle skusenosti a videli problem niekde, kde vobec ani nebol, a tak sa rozhodli varovat buduce maminy pred rovnakymi hrozami ako zazili oni :) Ja aj kolegyna na izbe sme boli velmi spokojne s pristupom. Urcite by som odporucala nedrzat sa striktne rad, ktore dostanete na forach, nevisiet na rebrickoch najlepsich porodnic a nepredkladat vlastne prepracovane porodne plany, iba co vas to zblbne. Radsej doverujte zdravotnikom, nemusite im slepo verit ako kacatka, stale mate moznost sa spytat. Ako sa budete citit v trnavskej porodnici zalezi najma od vasho pristupu :)
LUBIC
 
Príspevky: 1
Založený: So 07.Júl. 2012 21:51

Pozvania odoslané: 0
Registrovaní priatelia: 0

Re: Pôrodnica Trnava

Odoslaťod anomiska » Ut 18.Nov. 2014 10:36

pôrodnicu v trnave môžem len a len odporúčať. všetko bolo fajn, aj starostlivosť, aj čo sa detičiek týka...
anomiska
začiatočník
 
Príspevky: 131
Založený: St 12.Nov. 2014 22:05

Pozvania odoslané: 0
Registrovaní priatelia: 0


vybrali.sme.sk linkuj.cz facebook linkedin google live jaggcz addthis

Naspäť na Pôrodnice Trnavský kraj

Kto je prítomný

Užívatelia prezerajúci si toto fórum: Žiadny registrovaný používateľ a 0 hostí.